Preskočiť na obsah
  |  

Rusko plánuje v roku 2027 rekorné výdavky na obranu

Rusko plánuje v roku 2027 minúť na obranu 17,1 bilióna rubľov, približne 203 miliárd dolárov. Vyplýva to z vládnych dokumentov, ktoré získala agentúra Reuters. Oproti pôvodne plánovaným 13,5 bilióna rubľov ide o nárast približne o 27 percent a zároveň o najvyššiu sumu od začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022.

Počas nasledujúcich troch rokov má Moskva na obranu celkovo vyčleniť približne 50 biliónov rubľov. Časť vojenských výdavkov sa pritom môže nachádzať aj v iných kapitolách rozpočtu.

Ruská vláda zároveň zvýšila odhad rozpočtového deficitu na rok 2026 z pôvodných 1,6 na 3,2 percenta HDP. Výdavky majú vzrásť o 13,2 percenta na 48,6 bilióna rubľov.

Na financovanie rastúceho deficitu vláda pripravuje ďalšie zvyšovanie daní. Nová mimoriadna daň pre kovospracujúce a ťažobné spoločnosti má priniesť približne 200 miliárd rubľov ročne.

Moskva zároveň znížila odhad príjmov z ropy a plynu na rok 2026 z 8,9 na 7,6 bilióna rubľov. Štátny dlh má v roku 2027 vzrásť na 21,7 percenta HDP, pričom objem nových pôžičiek sa zvýši o 43 percent na 7,7 bilióna rubľov. Vláda má návrh rozpočtu predložiť parlamentu do 1. októbra.

(reuters, mja)

  |  

Trump chce obmedziť transgender väzňov

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa požiadala Najvyšší súd USA, aby umožnil uplatňovanie politiky obmedzujúcej rodovo afirmatívnu zdravotnú starostlivosť pre transrodových väzňov vo federálnych väzniciach.

Ministerstvo spravodlivosti v pondelok podalo mimoriadnu žiadosť o zrušenie rozhodnutia federálneho sudcu Roycea Lambertha, ktorý výkon opatrenia dočasne zablokoval počas prebiehajúceho súdneho sporu.

Politika prijatá vo februári zakazuje financovanie niektorých medicínskych a chirurgických zákrokov súvisiacich s rodovou identitou, ako aj vybrané úpravy vo väzenskom režime. Psychiatrická starostlivosť má zostať dostupná.

Nové pravidlá by zmenili predchádzajúci systém, ktorý umožňoval poskytovať takúto liečbu väzňom s diagnostikovanou rodovou dysfóriou, ak ju lekári považovali za potrebnú.

Žalobu proti opatreniu podali traja transrodoví väzni z federálnych zariadení v New Jersey, na Floride a v Minnesote. Lamberth v júni dospel k záveru, že nová politika môže byť svojvoľná a v rozpore s pravidlami federálnej správy. Odvolací súd 18. septembra odmietol žiadosť vlády o zrušenie jeho rozhodnutia.

Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že väzenský úrad má právo uprednostniť psychologickú starostlivosť a zohľadniť bezpečnostné a prevádzkové dôvody pri zmene politiky.

(reuters, mja)

  |  

Praha protestovala proti Babišovej vláde

Na pražskom Staromestskom námestí sa 28. septembra konalo zhromaždenie spolku Milion chvilek, ktoré bolo namierené proti spôsobu vládnutia kabinetu premiéra Andreja Babiša.

Organizátori tvrdia, že koalícia ANO, SPD a Motoristov sebe oslabuje viaceré poistky proti koncentrácii moci a kritizujú napríklad plánované zmeny financovania verejnoprávnych médií či zásahy do fungovania štátnej správy.

Predseda spolku Mikuláš Minář vyzval účastníkov, aby svoj postoj vyjadrili aj v komunálnych a senátnych voľbách 9. a 10. októbra.

Organizátori zároveň zdôraznili význam Senátu ako protiváhy vlády pri schvaľovaní zákonov. Súčasťou podujatia bola aj pripomienka odkazu Václava Havla, ktorý by začiatkom októbra oslávil 90 rokov.

Vládni predstavitelia sa k pondelkovému protestu bezprostredne nevyjadrili.

(tasr, mja)

  |  

OSN vyzýva Trumpa, aby zastavil deportácie migrantov

Experti OSN na ľudské práva vyzvali Spojené štáty, aby zastavili deportácie migrantov do tretích krajín, pretože podľa nich môžu ľudí vystaviť mučeniu, prenasledovaniu či ďalšiemu porušovaniu práv.

Tvrdia, že v rámci týchto dohôd už USA poslali najmenej 23-tisíc občanov tretích štátov do 29 krajín a teritórií.

Medzi rizikové skupiny podľa expertov patria najmä deti, ženy, obete obchodovania s ľuďmi, ľudia so zdravotným postihnutím či osoby bez štátnej príslušnosti.

Kritiku vyvolali aj dohody s krajinami ako Rovníková Guinea či Stredoafrická republika. Americká administratíva svoje kroky už skôr obhajovala ako zákonné a v súlade s imigračnými pravidlami.

Prezident Donald Trump sa zároveň obrátil na Najvyšší súd USA po tom, ako nižšie súdy politiku označili za nezákonnú. Experti OSN oslovili aj vlády 35 krajín a území zapojených do podobných dohôd.

(reuters, mja)

  |  

Moslimský kazateľ vyzval na boj s kresťanmi

Moslimský kazateľ vystupujúci pod menom Abu Ahmad, ktorý pôsobí v islamskom centre Al Bayyinah na predmestí Melbourne, vyzýval svojich nasledovníkov na nepriateľstvo voči kresťanom a židom a hovoril aj o „uchopení zbraní“. Informoval o tom denník Jerusalem Post s odvolaním sa na miestne médiá.

Výroky zazneli počas júlového kázania, ktorého záznam zverejnilo centrum na sociálnych sieťach. Ahmad v ňom tvrdil, že oddanosť Bohu zahŕňa aj odpor voči jeho nepriateľom a odmietanie blízkych vzťahov s kresťanmi a so židmi.

Prípad vyvolal pozornosť aj pre väzby centra na kontroverzné islamské kruhy v Sydney. Al Bayyinah Islamic Centre podľa médií spolupracovalo s kazateľom Wissamom Haddadom, ktorý bol spájaný s modlitebňou Al Madina Dawah Centre v Bankstowne.

Líderka strany One Nation Pauline Hansonová vyzvala federálnu vládu, aby proti radikálnym islamským kazateľom a centrám zasiahla tvrdšie. Žiada posilnenie právomocí austrálskej kontrarozviedky ASIO a federálnej polície. Ide o politický návrh jej strany, nie o oznámené opatrenie vlády.

Incident prichádza v čase zvýšenej pozornosti voči antisemitizmu a náboženskému extrémizmu v Austrálii. Kráľovská komisia pre antisemitizmus a sociálnu súdržnosť tento rok vypočúvala židovské organizácie, ktoré upozorňovali na rastúce bezpečnostné obavy.

(mja)

  |  

KDH žiada opravu nádrží v Mlynčekoch

Dve štátne nádrže v Mlynčekoch sa stali predmetom kritiky KDH. Hnutie tvrdí, že jedna zostáva dva roky prázdna, zatiaľ čo druhá presakuje a zarastá. Od rezortu životného prostredia a vodohospodárov žiada jasný harmonogram ich opravy.

Podľa KDH by štát mal najskôr riešiť zanedbané existujúce vodné diela a až potom rozhodovať o nových priehradách. Milan Majerský zároveň upozornil, že nádrže v minulosti slúžili ako zásoba vody pre obec aj hasičov.

Hnutie presadzuje obnovu menších vodných zdrojov, prameňov a zanesených nádrží, ako aj opatrenia na lepšie zadržiavanie vody v krajine.

Otázkou podľa KDH zostáva aj financovanie opráv a termín, kedy sa voda do nádrží vráti. Odpovede chce od ministra životného prostredia žiadať aj v parlamente.

(tasr, mja)