Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Moskva podľa Wadephula nie je pripravená na rokovania

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul po stretnutí so Sergejom Lavrovom spochybnil zmysel ďalších rokovaní s Moskvou na vysokej úrovni, pokiaľ Rusko neprejaví skutočnú ochotu rokovať o ukončení vojny, informuje agentúra DPA.

Podľa Wadephula Lavrovove následné verejné vyjadrenia ukázali, že Moskva sa zatiaľ drží svojich doterajších pozícií. Minister preto odmietol predstavu, že priamy dialóg automaticky prinesie posun.

Zároveň zdôraznil, že Európa musí byť súčasťou budúcich rokovaní a že rozhodnutia o budúcnosti Ukrajiny patria Ukrajincom.

Nemecko podľa neho podporuje zvýšenie medzinárodného tlaku na Moskvu, aby pristúpila k serióznym rokovaniam.

Rovnaký postoj vyjadril aj holandský minister zahraničných vecí Tom Berendsen. Wadephul a Lavrov rokovali v New Yorku približne 20 minút.

(mja)

Minúta  |  

Väčšina Ukrajincov v prieskume spája Zelenského s korupciou

Až 72 percent Ukrajincov si myslí, že prezident Volodymyr Zelenskyj nesie osobnú zodpovednosť za korupčné konanie ľudí vo svojom okolí, informuje Ukrajinska Pravda.

Vyplýva to z prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS), ktorý sa uskutočnil od 12. do 21. septembra. Ďalších 25 percent respondentov s tým nesúhlasí a tri percentá sa nevedeli vyjadriť.

KIIS však upozorňuje, že pojem „osobná zodpovednosť“ treba interpretovať opatrne. Podľa sociológov respondenti tým vo väčšine prípadov vyjadrujú skôr politickú zodpovednosť hlavy štátu než presvedčenie, že Zelenskyj je osobne zapojený do korupčného konania.

Výsledky výrazne súvisia s dôverou v prezidenta. Medzi ľuďmi, ktorí Zelenskému úplne dôverujú, ho za zodpovedného považujú tri percentá. Medzi respondentmi, ktorí mu vôbec nedôverujú, tento podiel dosahuje 85 percent.

Prieskum sa uskutočnil telefonicky na vzorke 1002 dospelých obyvateľov žijúcich na území Ukrajiny kontrolovanom vládou. Pri ukazovateľoch okolo 50 percent dosahuje deklarovaná štatistická chyba najviac 4,1 percentuálneho bodu. KIIS zároveň upozorňuje, že vojnové podmienky môžu spôsobovať aj dodatočné systematické odchýlky.

(mja)

Minúta  |  

Rusko plánuje v roku 2027 rekorné výdavky na obranu

Rusko plánuje v roku 2027 minúť na obranu 17,1 bilióna rubľov, približne 203 miliárd dolárov. Vyplýva to z vládnych dokumentov, ktoré získala agentúra Reuters. Oproti pôvodne plánovaným 13,5 bilióna rubľov ide o nárast približne o 27 percent a zároveň o najvyššiu sumu od začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022.

Počas nasledujúcich troch rokov má Moskva na obranu celkovo vyčleniť približne 50 biliónov rubľov. Časť vojenských výdavkov sa pritom môže nachádzať aj v iných kapitolách rozpočtu.

Ruská vláda zároveň zvýšila odhad rozpočtového deficitu na rok 2026 z pôvodných 1,6 na 3,2 percenta HDP. Výdavky majú vzrásť o 13,2 percenta na 48,6 bilióna rubľov.

Na financovanie rastúceho deficitu vláda pripravuje ďalšie zvyšovanie daní. Nová mimoriadna daň pre kovospracujúce a ťažobné spoločnosti má priniesť približne 200 miliárd rubľov ročne.

Moskva zároveň znížila odhad príjmov z ropy a plynu na rok 2026 z 8,9 na 7,6 bilióna rubľov. Štátny dlh má v roku 2027 vzrásť na 21,7 percenta HDP, pričom objem nových pôžičiek sa zvýši o 43 percent na 7,7 bilióna rubľov. Vláda má návrh rozpočtu predložiť parlamentu do 1. októbra.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Trump chce obmedziť transgender väzňov

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa požiadala Najvyšší súd USA, aby umožnil uplatňovanie politiky obmedzujúcej rodovo afirmatívnu zdravotnú starostlivosť pre transrodových väzňov vo federálnych väzniciach.

Ministerstvo spravodlivosti v pondelok podalo mimoriadnu žiadosť o zrušenie rozhodnutia federálneho sudcu Roycea Lambertha, ktorý výkon opatrenia dočasne zablokoval počas prebiehajúceho súdneho sporu.

Politika prijatá vo februári zakazuje financovanie niektorých medicínskych a chirurgických zákrokov súvisiacich s rodovou identitou, ako aj vybrané úpravy vo väzenskom režime. Psychiatrická starostlivosť má zostať dostupná.

Nové pravidlá by zmenili predchádzajúci systém, ktorý umožňoval poskytovať takúto liečbu väzňom s diagnostikovanou rodovou dysfóriou, ak ju lekári považovali za potrebnú.

Žalobu proti opatreniu podali traja transrodoví väzni z federálnych zariadení v New Jersey, na Floride a v Minnesote. Lamberth v júni dospel k záveru, že nová politika môže byť svojvoľná a v rozpore s pravidlami federálnej správy. Odvolací súd 18. septembra odmietol žiadosť vlády o zrušenie jeho rozhodnutia.

Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že väzenský úrad má právo uprednostniť psychologickú starostlivosť a zohľadniť bezpečnostné a prevádzkové dôvody pri zmene politiky.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Praha protestovala proti Babišovej vláde

Na pražskom Staromestskom námestí sa 28. septembra konalo zhromaždenie spolku Milion chvilek, ktoré bolo namierené proti spôsobu vládnutia kabinetu premiéra Andreja Babiša.

Organizátori tvrdia, že koalícia ANO, SPD a Motoristov sebe oslabuje viaceré poistky proti koncentrácii moci a kritizujú napríklad plánované zmeny financovania verejnoprávnych médií či zásahy do fungovania štátnej správy.

Predseda spolku Mikuláš Minář vyzval účastníkov, aby svoj postoj vyjadrili aj v komunálnych a senátnych voľbách 9. a 10. októbra.

Organizátori zároveň zdôraznili význam Senátu ako protiváhy vlády pri schvaľovaní zákonov. Súčasťou podujatia bola aj pripomienka odkazu Václava Havla, ktorý by začiatkom októbra oslávil 90 rokov.

Vládni predstavitelia sa k pondelkovému protestu bezprostredne nevyjadrili.

(tasr, mja)

Minúta  |  

OSN vyzýva Trumpa, aby zastavil deportácie migrantov

Experti OSN na ľudské práva vyzvali Spojené štáty, aby zastavili deportácie migrantov do tretích krajín, pretože podľa nich môžu ľudí vystaviť mučeniu, prenasledovaniu či ďalšiemu porušovaniu práv.

Tvrdia, že v rámci týchto dohôd už USA poslali najmenej 23-tisíc občanov tretích štátov do 29 krajín a teritórií.

Medzi rizikové skupiny podľa expertov patria najmä deti, ženy, obete obchodovania s ľuďmi, ľudia so zdravotným postihnutím či osoby bez štátnej príslušnosti.

Kritiku vyvolali aj dohody s krajinami ako Rovníková Guinea či Stredoafrická republika. Americká administratíva svoje kroky už skôr obhajovala ako zákonné a v súlade s imigračnými pravidlami.

Prezident Donald Trump sa zároveň obrátil na Najvyšší súd USA po tom, ako nižšie súdy politiku označili za nezákonnú. Experti OSN oslovili aj vlády 35 krajín a území zapojených do podobných dohôd.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.