Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Švajčiarska horná komora sťažila schválenie dohody s EÚ

Švajčiarska dohoda o užších hospodárskych vzťahoch s Európskou úniou môže mať ťažšiu cestu k schváleniu. Horná komora parlamentu v stredu rozhodla, že v prípadnom referende by nestačila väčšina hlasov voličov. Dohodu by musela podporiť aj väčšina kantónov. O tejto podmienke ešte musí hlasovať dolná komora.

Bern a Brusel sa na dohode predbežne dohodli koncom roka 2024. Ide o najväčšiu zmenu ich vzájomných vzťahov za jednu generáciu a týka sa okrem iného voľného pohybu osôb, energetiky, štátnej pomoci a dopravy.

Nová podmienka môže schválenie dohody skomplikovať. Väčšina Švajčiarov žije iba v niekoľkých z 26 kantónov, takže požiadavka na súhlas väčšiny kantónov dáva väčšiu váhu menším a prevažne vidieckym regiónom. Tie bývajú konzervatívnejšie a viac zdôrazňujú ochranu švajčiarskej suverenity.

Vláda dohodu podporuje a argumentuje potrebou upevniť prístup na trh EÚ, ktorá je najväčším obchodným partnerom krajiny. Kritici sa naopak obávajú oslabenia švajčiarskej suverenity. Sporná je najmä požiadavka, aby Švajčiarsko priebežne prispôsobovalo svoje zákony zmenám práva EÚ, hoci by si zachovalo vlastné ústavné záruky.

Ak parlament dohodu schváli, referendum by sa mohlo uskutočniť už budúci rok.

(reuters, bak)

Minúta  |  

PS chce zo zákona vyňať zákaz sociálnych sietí pre deti

Progresívne Slovensko navrhne vyňať vekové obmedzenie prístupu k sociálnym sieťam z návrhu zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu. Poslankyňa Tina Gažovičová označila navrhovaný zákaz pre deti do 16 rokov za bezzubý a v praxi neuplatniteľný.

Hnutie oceňuje, že minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) začal riešiť radikalizáciu a ochranu mladých vo fyzickom aj online priestore. Návrh však podľa poslankyne spája dve legislatívne odlišné témy.

Prístup mladých k sociálnym sieťam aktívne rieši Európska únia, ktorá podľa Gažovičovej ako jediná dokáže voči veľkým platformám, napríklad spoločnosti Meta, presadiť zmysluplné opatrenia.

Vláda v stredu na Druckerov návrh navrhla prijať zákon v skrátenom legislatívnom konaní. Poslankyňa vyzvala na dôsledné zváženie jeho dosahov a odmietla potrebu urýchlene prerokovať časť o sociálnych sieťach.

Druckera a Hlas zároveň obvinila, že sa v utorok pokúsili návrh zneužiť v politickom boji jeho predradením pri hlasovaní. Koalíciu vyzvala, aby konala s rozvahou a nezneužívala utorkovú tragédiu v Staškove na politické účely.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Vlaky cez Žilinu premávajú po požiari v mimoriadnom režime


Železničná doprava cez Žilinu funguje po stredajšom požiari v mimoriadnom režime. Poškodené zabezpečovacie zariadenia spôsobili prerušenie premávky, krízový štáb preto rozhodol o zabezpečení prejazdu najmä diaľkových osobných vlakov. Z bezpečnostných dôvodov vypli trakčné vedenie v dotknutom úseku.

Regionálne spoje dočasne nahrádzajú autobusy, expresné vlaky medzi Vrútkami, Žilinou a Dolným Hričovom v oboch smeroch využívajú vozidlá nezávislej trakcie. Nákladná doprava je zastavená. Informovala o tom hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky Petra Lániková.

Vo štvrtok 1. októbra dopoludnia je naplánovaná podrobná prehliadka zasiahnutých priestorov, najmä káblových šácht s poškodenou kabelážou. Po hasičskom zásahu musia najskôr dostatočne vychladnúť a vyschnúť. Vyhodnotenie škôd určí postup opráv aj predpokladaný termín obnovenia pôvodného rozsahu premávky.

Železnice sa cestujúcim a dopravcom ospravedlnili za komplikácie, meškania a obmedzenia. Následky sa snažia odstrániť čo najskôr, prioritou zostáva bezpečnosť.

Železničná spoločnosť Slovensko upozornila, že do odstránenia poruchy vlaky nebudú jazdiť podľa plánovaného cestovného poriadku. Meškania sa môžu prenášať aj na ďalšie spoje, preto cestujúcim odporúča pred cestou sledovať aktuálne informácie o svojom vlaku.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Zamestnanci Oktoberfestu spustili kampaň proti pravici

Približne 170 čašníkov na mníchovskom Oktoberfeste sa zapojilo do iniciatívy „Bedienungen gegen Rechts“ (Čašníci proti pravici), ktorá vystupuje proti rasizmu, sexizmu a pravicovým výrokom. Prostredníctvom videí a odznakov chcú upozorňovať na nevhodné správanie návštevníkov a žiadajú organizátorov festivalu o jasnejší postoj.

Zakladateľky iniciatívy Anna a Fanny, ktoré na Oktoberfeste pracujú od roku 2022, hovoria o rasistických urážkach zahraničných hostí aj sexistických poznámkach voči obsluhe. K založeniu skupiny ich podľa článku podnietil aj volebný úspech AfD v Sasku-Anhaltsku. Pripomínajú tiež obete pravicového bombového útoku na Oktoberfest v roku 1980.

Časť prevádzkovateľov stánkov však nechce, aby zamestnanci v pracovnom odeve vystupovali politicky. Hovorca prevádzkovateľov Peter Inselkammer tvrdí, že Oktoberfest už diskrimináciu, rasizmus a sexizmus odmieta. Prevádzkovateľ stanu Paulaner zase uviedol, že politické vyhlásenia počas práce nepovažuje za vhodné bez ohľadu na ich obsah.

Diskusiu tento rok vyvolali aj dekorácie atrakcie Teufelsrad, ktoré po námietkach mestského úradu pre rodovú rovnosť upravili.

(red)

Minúta  |  

Lagardová odmieta boj o Elyzejský palác

Prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová nepovažuje kandidatúru vo francúzskych prezidentských voľbách v roku 2027 za dobrý nápad. V rozhovore pre denník La Croix poukázala na nároky takejto kandidatúry aj svoj vek.

„Je tu otázka vitality, energie a sily. Takýto záväzok si nevyhnutne vyžaduje aj obetu. A ja mám 70 rokov,“ povedala. Uviedla, že ak by z ECB odišla v roku 2027, svoj mandát by skrátila iba o niekoľko mesiacov.

Minulý týždeň rezignovala členka Výkonnej rady ECB Isabel Schnabelová, ktorá prechádza na vysoký post v Medzinárodnom menovom fonde. Jej odchod spustil rozsiahlejšie personálne zmeny vo vedení banky.

Lagardová zároveň označila finančnú situáciu Francúzska za nebezpečnú. Dlh blížiaci sa k 120 percentám hrubého domáceho produktu bez jasného plánu na obmedzenie jeho rastu považuje za vážny problém. Žiada dôveryhodný postup, spoločné odhodlanie a reformy na obnovenie dôvery.

Krajina podľa nej potrebuje obmedziť byrokraciu, prehĺbiť reformy pracovného trhu a riešiť dôchodkový systém zaťažený predlžovaním priemernej dĺžky života.

Európsky finančný systém hodnotí ako výrazne odolnejší než v rokoch 2008 či 2011. Grécko, Portugalsko a Írsko podľa nej po bolestivých krízach ozdravili verejné financie a odvtedy sa vrátili k často nadpriemernému rastu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Smer po odvolaní Tarabu vyzýva koalíciu na stabilitu

Predsedníctvo Smeru vyzvalo koaličných partnerov na zodpovedné vládnutie a schválenie realistického rozpočtu na rok 2027. Slovensko si podľa oficiálneho vyhlásenia strany nemôže dovoliť dočasné riešenia, provizóriá ani „menšinové experimenty“. Smer ich nepodporí a radšej dá prednosť štandardným ústavným riešeniam.

Utorkové odvolanie Tomáša Tarabu, ktoré SNS podľa Smeru presadila s opozíciou, dostalo vládnu väčšinu „na hranu“. Jej udržanie bude podľa strany vyžadovať enormné úsilie. Poslanecké kluby SNS a Hlasu zároveň opakovane čelia odchodom svojich členov.

Najväčšia koaličná strana zdôraznila, že od vzniku vlády v roku 2023 nestratila žiadneho poslanca a pracuje na jej stabilite. Vnútrostranícke spory partnerov podľa nej nesmú prekrývať témy, ako sú výstavba nemocníc, ciest a jadrového zdroja či hospodársky rast.

Smer poukázal aj na vyjadrenia svetových politikov, ktorí podľa neho na najbližšie obdobie predpovedajú turbulencie a nebezpečné situácie vrátane vojenského konfliktu. Krajina preto podľa strany potrebuje stabilnú vládu schopnú rozhodovať aj s tesnou parlamentnou väčšinou.

Premiér Robert Fico (Smer) je zároveň pripravený s vedením SNS doriešiť obsadenie ministerstva životného prostredia nominantom tejto strany.

(bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.