Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pápežský vyslanec rokoval v Moskve o vojne na Ukrajine

Kardinál Matteo Zuppi rokoval s ruskými predstaviteľmi o humanitárnych otázkach vojny na Ukrajine a navštívil ukrajinských vojnových zajatcov. V stredu o tom informovalo ruské ministerstvo zahraničných vecí.

Trojdňové rozhovory sa časovo zhodovali s výzvou pápeža Leva XIV., aby Moskva a Kyjev rokovali o ukončení štvorročnej vojny. Pápež kritizoval aj lídrov, ktorí začínajú hovoriť o jadrových zbraniach a čoraz ničivejších vojnách.

Zuppi, predseda talianskej biskupskej konferencie, sa stretol s poradcom Kremľa Jurijom Ušakovom a ďalšími predstaviteľmi. Preberali možnosti urovnania konfliktu, výmeny vojnových zajatcov a otázku vysídlených detí.

Diskutovali tiež o situácii v Ruskom okupovaných Oleškách v Chersonskej oblasti. Ukrajinskí predstavitelia oznámili, že armáda tam minulý víkend dopravila civilistom potraviny a lieky pomocou dronov. Moskva obviňuje Ukrajinu z blokovania zásobovania, zatiaľ čo Kyjev tvrdí, že ruské jednotky bránia obyvateľom odísť.

Podľa ruského ministerstva sa kardinál osobne rozprával s ukrajinskými zajatcami a mohol sa presvedčiť o tom, že Rusko dodržiava príslušné humanitárne normy. Rezort označil návštevu za potvrdenie pokračujúceho rusko-vatikánskeho dialógu a ochoty spolupracovať na humanitárnych otázkach.

Zuppi naposledy navštívil Moskvu v októbri 2024. Rokoval aj v Kyjeve s prezidentom Volodymyrom Zelenským.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Švajčiarska horná komora sťažila schválenie dohody s EÚ

Švajčiarska dohoda o užších hospodárskych vzťahoch s Európskou úniou môže mať ťažšiu cestu k schváleniu. Horná komora parlamentu v stredu rozhodla, že v prípadnom referende by nestačila väčšina hlasov voličov. Dohodu by musela podporiť aj väčšina kantónov. O tejto podmienke ešte musí hlasovať dolná komora.

Bern a Brusel sa na dohode predbežne dohodli koncom roka 2024. Ide o najväčšiu zmenu ich vzájomných vzťahov za jednu generáciu a týka sa okrem iného voľného pohybu osôb, energetiky, štátnej pomoci a dopravy.

Nová podmienka môže schválenie dohody skomplikovať. Väčšina Švajčiarov žije iba v niekoľkých z 26 kantónov, takže požiadavka na súhlas väčšiny kantónov dáva väčšiu váhu menším a prevažne vidieckym regiónom. Tie bývajú konzervatívnejšie a viac zdôrazňujú ochranu švajčiarskej suverenity.

Vláda dohodu podporuje a argumentuje potrebou upevniť prístup na trh EÚ, ktorá je najväčším obchodným partnerom krajiny. Kritici sa naopak obávajú oslabenia švajčiarskej suverenity. Sporná je najmä požiadavka, aby Švajčiarsko priebežne prispôsobovalo svoje zákony zmenám práva EÚ, hoci by si zachovalo vlastné ústavné záruky.

Ak parlament dohodu schváli, referendum by sa mohlo uskutočniť už budúci rok.

(reuters, bak)

Minúta  |  

PS chce zo zákona vyňať zákaz sociálnych sietí pre deti

Progresívne Slovensko navrhne vyňať vekové obmedzenie prístupu k sociálnym sieťam z návrhu zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu. Poslankyňa Tina Gažovičová označila navrhovaný zákaz pre deti do 16 rokov za bezzubý a v praxi neuplatniteľný.

Hnutie oceňuje, že minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) začal riešiť radikalizáciu a ochranu mladých vo fyzickom aj online priestore. Návrh však podľa poslankyne spája dve legislatívne odlišné témy.

Prístup mladých k sociálnym sieťam aktívne rieši Európska únia, ktorá podľa Gažovičovej ako jediná dokáže voči veľkým platformám, napríklad spoločnosti Meta, presadiť zmysluplné opatrenia.

Vláda v stredu na Druckerov návrh navrhla prijať zákon v skrátenom legislatívnom konaní. Poslankyňa vyzvala na dôsledné zváženie jeho dosahov a odmietla potrebu urýchlene prerokovať časť o sociálnych sieťach.

Druckera a Hlas zároveň obvinila, že sa v utorok pokúsili návrh zneužiť v politickom boji jeho predradením pri hlasovaní. Koalíciu vyzvala, aby konala s rozvahou a nezneužívala utorkovú tragédiu v Staškove na politické účely.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Vlaky cez Žilinu premávajú po požiari v mimoriadnom režime


Železničná doprava cez Žilinu funguje po stredajšom požiari v mimoriadnom režime. Poškodené zabezpečovacie zariadenia spôsobili prerušenie premávky, krízový štáb preto rozhodol o zabezpečení prejazdu najmä diaľkových osobných vlakov. Z bezpečnostných dôvodov vypli trakčné vedenie v dotknutom úseku.

Regionálne spoje dočasne nahrádzajú autobusy, expresné vlaky medzi Vrútkami, Žilinou a Dolným Hričovom v oboch smeroch využívajú vozidlá nezávislej trakcie. Nákladná doprava je zastavená. Informovala o tom hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky Petra Lániková.

Vo štvrtok 1. októbra dopoludnia je naplánovaná podrobná prehliadka zasiahnutých priestorov, najmä káblových šácht s poškodenou kabelážou. Po hasičskom zásahu musia najskôr dostatočne vychladnúť a vyschnúť. Vyhodnotenie škôd určí postup opráv aj predpokladaný termín obnovenia pôvodného rozsahu premávky.

Železnice sa cestujúcim a dopravcom ospravedlnili za komplikácie, meškania a obmedzenia. Následky sa snažia odstrániť čo najskôr, prioritou zostáva bezpečnosť.

Železničná spoločnosť Slovensko upozornila, že do odstránenia poruchy vlaky nebudú jazdiť podľa plánovaného cestovného poriadku. Meškania sa môžu prenášať aj na ďalšie spoje, preto cestujúcim odporúča pred cestou sledovať aktuálne informácie o svojom vlaku.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Zamestnanci Oktoberfestu spustili kampaň proti pravici

Približne 170 čašníkov na mníchovskom Oktoberfeste sa zapojilo do iniciatívy „Bedienungen gegen Rechts“ (Čašníci proti pravici), ktorá vystupuje proti rasizmu, sexizmu a pravicovým výrokom. Prostredníctvom videí a odznakov chcú upozorňovať na nevhodné správanie návštevníkov a žiadajú organizátorov festivalu o jasnejší postoj.

Zakladateľky iniciatívy Anna a Fanny, ktoré na Oktoberfeste pracujú od roku 2022, hovoria o rasistických urážkach zahraničných hostí aj sexistických poznámkach voči obsluhe. K založeniu skupiny ich podľa článku podnietil aj volebný úspech AfD v Sasku-Anhaltsku. Pripomínajú tiež obete pravicového bombového útoku na Oktoberfest v roku 1980.

Časť prevádzkovateľov stánkov však nechce, aby zamestnanci v pracovnom odeve vystupovali politicky. Hovorca prevádzkovateľov Peter Inselkammer tvrdí, že Oktoberfest už diskrimináciu, rasizmus a sexizmus odmieta. Prevádzkovateľ stanu Paulaner zase uviedol, že politické vyhlásenia počas práce nepovažuje za vhodné bez ohľadu na ich obsah.

Diskusiu tento rok vyvolali aj dekorácie atrakcie Teufelsrad, ktoré po námietkach mestského úradu pre rodovú rovnosť upravili.

(red)

Minúta  |  

Lagardová odmieta boj o Elyzejský palác

Prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová nepovažuje kandidatúru vo francúzskych prezidentských voľbách v roku 2027 za dobrý nápad. V rozhovore pre denník La Croix poukázala na nároky takejto kandidatúry aj svoj vek.

„Je tu otázka vitality, energie a sily. Takýto záväzok si nevyhnutne vyžaduje aj obetu. A ja mám 70 rokov,“ povedala. Uviedla, že ak by z ECB odišla v roku 2027, svoj mandát by skrátila iba o niekoľko mesiacov.

Minulý týždeň rezignovala členka Výkonnej rady ECB Isabel Schnabelová, ktorá prechádza na vysoký post v Medzinárodnom menovom fonde. Jej odchod spustil rozsiahlejšie personálne zmeny vo vedení banky.

Lagardová zároveň označila finančnú situáciu Francúzska za nebezpečnú. Dlh blížiaci sa k 120 percentám hrubého domáceho produktu bez jasného plánu na obmedzenie jeho rastu považuje za vážny problém. Žiada dôveryhodný postup, spoločné odhodlanie a reformy na obnovenie dôvery.

Krajina podľa nej potrebuje obmedziť byrokraciu, prehĺbiť reformy pracovného trhu a riešiť dôchodkový systém zaťažený predlžovaním priemernej dĺžky života.

Európsky finančný systém hodnotí ako výrazne odolnejší než v rokoch 2008 či 2011. Grécko, Portugalsko a Írsko podľa nej po bolestivých krízach ozdravili verejné financie a odvtedy sa vrátili k často nadpriemernému rastu.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.