Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Topenie alpských ľadovcov zrýchľuje, ohrozená je pitná voda

Švajčiarske ľadovce prišli za posledných päť rokov o takmer pätinu svojho celkového objemu. Len tento rok sa ich objem zmenšil o 5,5 percenta, čo predstavuje druhý najväčší úbytok v histórii meraní. Vyplýva to z výročnej správy monitorovacej siete Glamos, o ktorej píše BBC.

Vedúci iniciatívy Matthias Huss označil tento rok za katastrofálny, pričom hlavnými príčinami boli rekordne horúce leto a zima s nízkym množstvom snehových zrážok. V období rokov 2022 až 2026 bolo tempo topenia viac ako dvakrát rýchlejšie než v akomkoľvek predchádzajúcom päťročnom období.

I keď letné mesiace tohto roku boli najteplejšie od začiatku meraní v roku 1864, historický rekord úbytku ľadu z roku 2022 nebol prekonaný vďaka jarným snehovým zásobám a nižšiemu výskytu saharského prachu. Rýchly ústup ľadovcov však prináša vážne obavy o vodné zdroje – len počas tohto leta prišli ľadovce o 2,2 bilióna litrov vody, čo štvornásobne prekračuje ročnú spotrebu všetkých švajčiarskych domácností.

Odborníci varujú, že bez radikálnych opatrení môžu tamojšie ľadovce do konca storočia takmer úplne zmiznúť.

(max)

Minúta  |  

Smerom k novej iniciatíve? Taraba avizuje zotrvanie v politike

Bývalý minister životného prostredia Tomáš Taraba na sociálnej sieti označil jeho odvolanie za následok hanebného hlasovania predsedu SNS Andreja Danka a jeho poslancov s opozíciou. Zdôraznil, že na takýto krok neexistovali žiadne vecné dôvody, čo podľa neho potvrdila aj absencia vystúpení opozičných politikov v rozprave.

Prezradil, že už pred hlasovaním informoval premiéra o zámere podať demisiu k 30. septembru aj v prípade, ak by hlasovanie ustál. „Bol som ochotný to urobiť aj napriek tomu, že Andrej Danko nesplnil ani základný predpoklad, ktorý nám dal v máji, že doručí podpisy všetkých svojich potenciálnych poslancov,“ dodal.

Danka pritom podrobil tvrdej kritike s tým, že jeho spojenie s opozíciou predstavuje popretie národnej politiky. Vyhlásil, že líder SNS tri roky nemá žiadnu vlastnú agendu a len útočí na vládu, premiéra i prezidenta, kvôli čomu je ďalšie vládnutie s ním nemožné. Odmietol pritom mediálne obvinenia zo straty eurofondov počas svojho vedenia.

Ubezpečil, že vláda a premiér majú naďalej jeho plnú podporu. „V politike chcem zostať, o to viac čo sa udialo v utorok, a aj touto cestou vás pozývam, aby sme zostali v kontakte a možno vznikne ešte niečo zaujímavé,“ uzavrel.

(max)

Minúta  |  

Vo Varšave spustili výdajný box s interrupčnými tabletkami

Poľskí aktivisti vo Varšave spustili prvý výdajný box s tabletkami na medikamentóznu interrupciu. Takzvaný „abortomat“ má 22 priehradiek s obálkami obsahujúcimi lieky a ženám má umožniť získať ich anonymne a bez čakania na doručenie.

Box sa nachádza v centre na pomoc ženám priamo oproti poľskému parlamentu. Aktivisti tvrdia, že miesto zvolili symbolicky, keďže parlament napriek predvolebným sľubom vládnej koalície nezmiernil prísne interrupčné zákony.

Interrupcia je v Poľsku legálna, ak tehotenstvo vzniklo v dôsledku trestného činu alebo ohrozuje život či zdravie ženy. Ústavný súd v roku 2020 zrušil možnosť podstúpiť ju pre závažné poškodenie plodu, čo vyvolalo rozsiahle protesty.

Poľské zákony však netrestajú ženy za to, že si interrupciu vykonajú samy, napríklad pomocou tabletiek objednaných cez internet. Pomoc pri interrupcii môžu naopak potrestať až tromi rokmi väzenia. Aktivisti preto výdajný box označujú za spôsob, ako využiť medzeru v zákone.

(lud)

Minúta  |  

Rusko po smrteľných útokoch chystá zásah proti medveďom

Ruská vláda pripravuje opatrenia na reguláciu populácie medveďov hnedých, ktorá sa v niektorých regiónoch vymkla spod kontroly. Od jari pri ich útokoch zahynulo najmenej 22 ľudí, informovala štátna agentúra RIA.

Najnovšie zahynul na Kamčatke 23-ročný muž pri zbere bobúľ. Minulý týždeň medveď smrteľne napadol ženu v záhrade na Sibíri.

Vicepremiér Dmitrij Patrušev vyzval na systémové riešenia pre bezpečné spolužitie ľudí a zvierat. Kabinet zváži zrušenie loveckých kvót, stanoví regionálne populačné limity, posilní právomoci miestnych úradov a určí oblasti potrebujúce viac financií.

Počet medveďov sa za tri desaťročia viac než zdvojnásobil na 308-tisíc, čiastočne pre kratšie a miernejšie zimy. Podľa odborníkov skorá a suchá jar spôsobila nedostatok bobúľ, ktorými sa medvede v septembri živia, a preto musia potravu hľadať ďalej. Problém podľa nich zhoršujú aj ľudia ponechávaním potravinového odpadu vonku a ignorovaním bezpečnostných pravidiel.

Vyšetrovatelia v sibírskom Krasnojarskom kraji, kde žije takmer 27-tisíc medveďov, začali trestné konanie voči miestnemu ministerstvu životného prostredia. Vinia ho zo zanedbania povinností, ktoré podľa nich len v septembri viedlo k smrti siedmich ľudí.

Federálne ministerstvo životného prostredia však poukazuje na to, že v posledných rokoch eviduje približne 20 až 30 útokov medveďov ročne. Sociálne siete a smartfóny podľa rezortu vytvárajú dojem, že sú útoky rozšírenejšie.

(reuters, bak)

Minúta  |  

SpaceX chce pripájať bežné mobily priamo k satelitom

SpaceX plánuje od roku 2027 vypúšťať novú generáciu satelitov Starlink, ktoré umožnia bežným smartfónom pripájať sa priamo k satelitnej sieti bez potreby špeciálnej antény. Technológia má priniesť mobilný signál aj do oblastí mimo dosahu pozemných vysielačov.

Telefón sa v takom prípade automaticky spojí so satelitom stovky kilometrov nad Zemou. Cieľom SpaceX je postupne umožniť mobilný internet aj telefonovanie z miest, kde klasická mobilná sieť nie je dostupná. Deutsche Telekom plánuje technológiu zaviesť v Nemecku od roku 2028.

Časť systému už funguje. SpaceX podľa vlastných údajov prevádzkuje približne 650 satelitov schopných komunikovať priamo s mobilnými telefónmi. Zákazníci amerického T-Mobile môžu prostredníctvom služby T-Satellite posielať správy, zdieľať polohu či používať vybrané aplikácie.

Na výraznejšie rozšírenie siete chce SpaceX využívať raketu Starship. Tá v pondelok pri svojom prvom orbitálnom lete vyniesla 26 satelitov Starlink, zatiaľ však určených pre existujúcu širokopásmovú sieť.

(red)

Minúta  |  

Pápežský vyslanec rokoval v Moskve o vojne na Ukrajine

Kardinál Matteo Zuppi rokoval s ruskými predstaviteľmi o humanitárnych otázkach vojny na Ukrajine a navštívil ukrajinských vojnových zajatcov. V stredu o tom informovalo ruské ministerstvo zahraničných vecí.

Trojdňové rozhovory sa časovo zhodovali s výzvou pápeža Leva XIV., aby Moskva a Kyjev rokovali o ukončení štvorročnej vojny. Pápež kritizoval aj lídrov, ktorí začínajú hovoriť o jadrových zbraniach a čoraz ničivejších vojnách.

Zuppi, predseda talianskej biskupskej konferencie, sa stretol s poradcom Kremľa Jurijom Ušakovom a ďalšími predstaviteľmi. Preberali možnosti urovnania konfliktu, výmeny vojnových zajatcov a otázku vysídlených detí.

Diskutovali tiež o situácii v Ruskom okupovaných Oleškách v Chersonskej oblasti. Ukrajinskí predstavitelia oznámili, že armáda tam minulý víkend dopravila civilistom potraviny a lieky pomocou dronov. Moskva obviňuje Ukrajinu z blokovania zásobovania, zatiaľ čo Kyjev tvrdí, že ruské jednotky bránia obyvateľom odísť.

Podľa ruského ministerstva sa kardinál osobne rozprával s ukrajinskými zajatcami a mohol sa presvedčiť o tom, že Rusko dodržiava príslušné humanitárne normy. Rezort označil návštevu za potvrdenie pokračujúceho rusko-vatikánskeho dialógu a ochoty spolupracovať na humanitárnych otázkach.

Zuppi naposledy navštívil Moskvu v októbri 2024. Rokoval aj v Kyjeve s prezidentom Volodymyrom Zelenským.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.