Preskočiť na obsah
  |  

Čierna Hora je v záverečnej fáze rokovaní o vstupe s EÚ

Čierna Hora sa nachádza v záverečnej fáze prístupových rokovaní s Európskou úniou a na najbližšej medzivládnej konferencii v polovici októbra sa očakáva uzavretie ďalších rokovacích kapitol. Povedala to eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová na ministerskom zasadnutí Berlínskeho procesu v Pržne, informuje portál Vijesti.

Kosová ocenila reformné výsledky Podgorice a pripomenula, že krajina už uzavrela 18 rokovacích kapitol. „Teraz ste pevne v záverečnej fáze, preto naďalej venujte všetku energiu úspešnému ukončeniu rokovaní,“ povedala.

Podľa eurokomisárky pokrok Čiernej Hory priniesol nový impulz politike rozširovania EÚ na západnom Balkáne.

Kosová zároveň označila rok 2026 za rekordný z hľadiska otvárania a uzatvárania rokovacích kapitol. Za prvých deväť mesiacov ich podľa nej EÚ otvorila alebo uzavrela viac než v ktoromkoľvek predchádzajúcom roku za uplynulých 25 rokov.

Zdôraznila, že geopolitické dôvody rozširovania nie sú v rozpore s princípom zásluhovosti kandidátskych krajín. Geopolitika podľa nej určuje, prečo je rozširovanie dôležité a ako naliehavo treba konať, zatiaľ čo pripravenosť jednotlivých štátov rozhoduje o tom, kto a kedy môže vstúpiť.

Čiernohorský vicepremiér a minister zahraničných vecí Ervin Ibrahimović uviedol, že krajina musí pokračovať v reformách a znižovať politické napätie.

(mja)

  |  

Maďarsko mieri k euru. Investori čakajú na plán vlády

Výnosy maďarských štátnych dlhopisov môžu ďalej klesať, ak vláda predstaví dôveryhodný plán konsolidácie verejných financií a smerovania k prijatiu eura. Uviedol to šéf agentúry pre správu štátneho dlhu AKK Gergely Tardos.

Vláda premiéra Pétera Magyara chce splniť podmienky na prijatie eura do roku 2030 vrátane výrazného zníženia rozpočtového deficitu. Očakávania spojené s týmto plánom už podporili forint aj ceny maďarských dlhopisov.

Výnos 10-ročných maďarských dlhopisov tento rok klesol približne o 170 bázických bodov na úroveň okolo 5,8 percenta. Tardos upozornil, že trhy už vláde prejavili výraznú dôveru vopred a prípadné sklamanie by mohlo trend obrátiť.

Za negatívny signál by investori podľa neho považovali deficit na rok 2027 vyšší ako 5,5 percenta HDP. Hodnota okolo piatich percent by bola približne neutrálna, zatiaľ čo deficit 4,5 percenta alebo menej by mohol vyvolať ďalšiu vlnu nákupov dlhopisov.

V priaznivom scenári by dlhodobé výnosy mohli do vstupu Maďarska do mechanizmu ERM-2 klesnúť približne na štyri až 4,5 percenta. Budapešť chce predstaviť rozpočet na rok 2027 a plán smerovania k euru ešte tento mesiac. Podľa viceguvernéra centrálnej banky Zoltána Kuraliho by Maďarsko mohlo vstúpiť do ERM-2 najneskôr začiatkom roka 2029.

(reuters, mja)

  |  

Írsku opäť hrozia protesty proti cenám palív

Organizátori jarných protestov proti vysokým cenám pohonných hmôt v Írsku hrozia, že sa vrátia do ulíc, ak vláda nezníži dane z palív a nezruší uhlíkovú daň. Rozhodujúci má byť štátny rozpočet, ktorý kabinet predstaví 6. októbra.

Aprílové protesty poľnohospodárov, dopravcov a ďalších skupín ochromili časti cestnej siete aj centrum Dublinu. Organizátor John Dallon teraz uviedol, že ľudia chcú opäť vyjsť do ulíc, ak vláda ich požiadavkám nevyhovie. Ďalší organizátor Christopher Duffy nevylúčil protesty počas celej zimy.

Vláda už na jar zaviedla dočasné opatrenia, ktoré znížili cenu benzínu o 15 centov za liter a nafty o 20 centov. Neskôr prijala ďalší balík opatrení približne za 505 miliónov eur.

Ich platnosť sa však blíži ku koncu. Vicepremiér a minister financií Simon Harris naznačil, že vláda zabezpečí stabilitu spotrebnej dane počas zimy. Očakáva sa preto predĺženie daňových úľav do konca februára alebo do začiatku marca.

(red)

  |  

Vlády EÚ dali na zmiernenie drahých energií miliardy eur

Vlády členských štátov Európskej únie v tomto roku vynaložili 17,9 miliardy eur na opatrenia, ktoré majú zmierniť vplyv vysokých cien ropy a plynu na domácnosti a firmy. Európska komisia však upozorňuje, že väčšina podpory nie je dostatočne cielená.

Od vypuknutia konfliktu na Blízkom východe prijalo opatrenia na zmiernenie dosahu vysokých cien energií 25 členských krajín. Ich celkové náklady predstavujú približne 0,1 percenta HDP EÚ.

Podľa Komisie tvoria viac ako dve tretiny podpory plošné cenové opatrenia. Brusel odporúča, aby pomoc smerovala predovšetkým k najzraniteľnejším domácnostiam a firmám, bola dobre navrhnutá, dočasná a čo najmenej zaťažovala verejné financie.

Komisia zároveň vyzvala štáty, aby viac investovali do elektrických sietí a zdaňovali elektrinu nižšou sadzbou ako plyn. Takýto prístup má podporiť prechod od fosílnych palív.

Ekonomický rast eurozóny by mal byť tento rok mierne vyšší než 0,9 percenta, ktoré Komisia predpokladala v máji. Na budúci rok však očakáva slabší rast než pôvodne prognózovaných 1,2 percenta.

Inflácia by mala tento rok zostať približne na úrovni prognózovaných troch percent, v roku 2027 však zrejme prekročí pôvodný odhad 2,3 percenta. Komisia upozornila aj na výrazný rast nákladov členských štátov na financovanie dlhu a vyzvala ich na rozpočtovú obozretnosť.

(reuters, mja)

  |  

Rusko recipročne vyhostí maďarských diplomatov

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok oznámilo, že vyhostí skupinu maďarských diplomatov z veľvyslanectva v Moskve a generálnych konzulátov v Petrohrade a Kazani. Ide o odvetu za krok Budapešti, ktorá minulý mesiac vyhostila 10 ruských diplomatov.

Maďarsko vtedy uviedlo, že ruskí diplomati konali spôsobom nezlučiteľným s ich diplomatickým statusom. Takáto formulácia sa často používa v prípadoch podozrenia zo špionáže.

Maďarskí diplomati musia Rusko opustiť do dvoch týždňov. Budapešť rozhodnutie Moskvy vzala na vedomie a uviedla, že nemá záujem na eskalácii diplomatického napätia.

K vyhosteniu dochádza po zmene maďarskej vlády. Viktor Orbán, ktorý počas svojho 16-ročného pôsobenia udržiaval blízke vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, v apríli prišiel o moc. Nová probruselská vláda premiéra Pétera Magyara opakovane uviedla, že hlavnými spojencami Maďarska sú Európska únia a NATO a chce obnoviť dôveru narušenú počas Orbánovej vlády.

(reuters, max)

  |  

Útok v škole v Staškove má druhú obeť

Žiačka, ktorá utrpela vážne zranenia pri utorkovom útoku nožom na základnej škole v Staškove v okrese Čadca, vo štvrtok (1. októbra) zomrela. V pléne Národnej rady SR o tom informoval predseda parlamentu Richard Raši (Hlas). Po 61-ročnej učiteľke, ktorá zraneniam podľahla priamo na mieste útoku, ide o druhú obeť tragédie.

„Bohužiaľ, napriek obrovskej snahe lekárov sa nepodarilo zachrániť život mladého dievčaťa. Myslím, že nikto z nás si nevie predstaviť žiaľ, ktorý musia jej rodičia prežívať. Vyjadrujeme úprimnú sústrasť celej rodine a blízkym,“ povedal Raši.

Prezident SR Peter Pellegrini, ktorý vyjadril úprimnú sústrasť rodine a blízkym žiačky, ktorá sa stala druhou obeťou násilného činu. „Nesmierne mi je ľúto straty života mladej Nelky,“ napísal prezident.

Úprimnú sústrasť vyjadrili na sociálnej sieti minister školstva Tomáš Drucker, minister zdravotníctva Kamil Šaško a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (všetci Hlas).
        
„Pri bezohľadnom útoku na škole prišla o život 13-ročná Nelka, ktorá mala život pred sebou. Rodičia stratili to najcennejšie, čo mali. Dovoľte mi vyjadriť celej pozostalej rodine a blízkym moju hlbokú sústrasť,“ napísal na sociálnej sieti generálny prokurátor SR Maroš Žilinka.

Pri útoku utrpela zranenia aj ďalšia, 44-ročná učiteľka. Po prvotnom ošetrení ju vrtuľníkom previezli do nemocnice v Žiline, kde ju hospitalizovali na oddelení úrazovej chirurgie. Podľa skorších informácií bola v stabilizovanom stave a mimo ohrozenia života.

K útoku došlo v utorok (29. septembra) ráno po prvej vyučovacej hodine. Podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) nožom útočil žiak ôsmeho ročníka.

Prípad vyšetruje Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru. Polícia vedie trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy. Zadržaný 13-ročný žiak vzhľadom na svoj vek nie je trestne zodpovedný.

(tasr, mja)