Preskočiť na obsah
  |  

Peskov: Rusko neplánuje použiť jadrové zbrane

Rusko neplánuje použiť jadrové zbrane, uviedol vo štvrtok (4. októbra) hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje agentúra Interfax.

Na otázku novinárov, či časté zmienky ruských predstaviteľov o jadrových zbraniach znamenajú, že Moskva uvažuje o ich použití, odpovedal stručne: „Nie.“

Peskov zároveň tvrdil, že obavy z možného použitia jadrových zbraní pochádzajú predovšetkým z Európy.

„Sú to Európania, ktorí si myslia, že Rusko sa chystá použiť jadrové zbrane, a Európania sú z toho hysterickí. Vyzývame ich, aby sa vyhli emóciám a objektívne sa pozreli na situáciu,“ povedal hovorca ruského prezidenta.

(mja)

  |  

Dokument o pápežovi je dostupný so slovenskými titulkami

Vatikánske médiá sprístupnili slovenským divákom dokumentárny film Lev v Ríme (Leone a Roma) so slovenskými titulkami. Snímka približuje menej známu etapu života pápeža Leva XIV. pred jeho zvolením na Petrov stolec, informuje TK KBS.

Dokument sleduje pôsobenie Roberta Francisa Prevosta v Ríme v období, keď bol augustiniánom, generálnym predstaveným rehole a neskôr kardinálom.

Prostredníctvom miest spätých s jeho životom, archívnych záberov a svedectiev ľudí, ktorí ho osobne poznali, film približuje jeho vzťah k Večnému mestu aj prostredie, ktoré formovalo jeho duchovnú a pastoračnú službu.

Snímka nadväzuje na dokument León de Perú, ktorý sa venoval Prevostovmu dlhoročnému pôsobeniu v Peru. Nový film tak dopĺňa obraz jeho životnej cesty pred konkláve, na ktorom bol zvolený za pápeža. Dokument z produkcie vatikánskych médií je dostupný aj pre slovenské publikum prostredníctvom slovenských titulkov.

(mja)

  |  

SpaceX vyslala na ISS novú posádku

Raketa Falcon 9 spoločnosti SpaceX odštartovala vo štvrtok z Floridy s novou štvorčlennou posádkou smerujúcou na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Misiu Crew-13 tvoria dvaja americkí astronauti, jeden Kanaďan a ruský kozmonaut.

Z mysu Canaveral odštartovala raketa s kabínou Crew Dragon, ktorá má k ISS doraziť po približne ôsmich hodinách letu. Posádka sa pripojí k siedmim ľuďom, ktorí sa na stanici už nachádzajú.

Misiu vedie americká astronautka Jessica Watkinsová, pre ktorú ide o druhý let do vesmíru. Spolu s ňou letia Američan Luke Delaney, Kanaďan Joshua Kutryk a ruský kozmonaut Sergej Teterjatnikov. Pre trojicu mužov ide o prvú cestu do vesmíru.

Posádka sa má počas pobytu sústrediť najmä na biomedicínsky výskum a skúmanie vplyvu mikrogravitácie na ľudský organizmus. Vedci budú sledovať napríklad zmeny v krvnom obehu, zrážanlivosti krvi a ďalšie zdravotné ukazovatele dôležité pre budúce dlhodobé vesmírne misie.

Ide o 13. dlhodobú posádku ISS, ktorú NASA vyslala na palube rakety SpaceX od začiatku pilotovaných letov spoločnosti v roku 2020. NASA plánuje prevádzkovať Medzinárodnú vesmírnu stanicu najmenej do roku 2030.

(reuters, mja)

  |  

Čierna Hora je v záverečnej fáze rokovaní o vstupe s EÚ

Čierna Hora sa nachádza v záverečnej fáze prístupových rokovaní s Európskou úniou a na najbližšej medzivládnej konferencii v polovici októbra sa očakáva uzavretie ďalších rokovacích kapitol. Povedala to eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová na ministerskom zasadnutí Berlínskeho procesu v Pržne, informuje portál Vijesti.

Kosová ocenila reformné výsledky Podgorice a pripomenula, že krajina už uzavrela 18 rokovacích kapitol. „Teraz ste pevne v záverečnej fáze, preto naďalej venujte všetku energiu úspešnému ukončeniu rokovaní,“ povedala.

Podľa eurokomisárky pokrok Čiernej Hory priniesol nový impulz politike rozširovania EÚ na západnom Balkáne.

Kosová zároveň označila rok 2026 za rekordný z hľadiska otvárania a uzatvárania rokovacích kapitol. Za prvých deväť mesiacov ich podľa nej EÚ otvorila alebo uzavrela viac než v ktoromkoľvek predchádzajúcom roku za uplynulých 25 rokov.

Zdôraznila, že geopolitické dôvody rozširovania nie sú v rozpore s princípom zásluhovosti kandidátskych krajín. Geopolitika podľa nej určuje, prečo je rozširovanie dôležité a ako naliehavo treba konať, zatiaľ čo pripravenosť jednotlivých štátov rozhoduje o tom, kto a kedy môže vstúpiť.

Čiernohorský vicepremiér a minister zahraničných vecí Ervin Ibrahimović uviedol, že krajina musí pokračovať v reformách a znižovať politické napätie.

(mja)

  |  

Maďarsko mieri k euru. Investori čakajú na plán vlády

Výnosy maďarských štátnych dlhopisov môžu ďalej klesať, ak vláda predstaví dôveryhodný plán konsolidácie verejných financií a smerovania k prijatiu eura. Uviedol to šéf agentúry pre správu štátneho dlhu AKK Gergely Tardos.

Vláda premiéra Pétera Magyara chce splniť podmienky na prijatie eura do roku 2030 vrátane výrazného zníženia rozpočtového deficitu. Očakávania spojené s týmto plánom už podporili forint aj ceny maďarských dlhopisov.

Výnos 10-ročných maďarských dlhopisov tento rok klesol približne o 170 bázických bodov na úroveň okolo 5,8 percenta. Tardos upozornil, že trhy už vláde prejavili výraznú dôveru vopred a prípadné sklamanie by mohlo trend obrátiť.

Za negatívny signál by investori podľa neho považovali deficit na rok 2027 vyšší ako 5,5 percenta HDP. Hodnota okolo piatich percent by bola približne neutrálna, zatiaľ čo deficit 4,5 percenta alebo menej by mohol vyvolať ďalšiu vlnu nákupov dlhopisov.

V priaznivom scenári by dlhodobé výnosy mohli do vstupu Maďarska do mechanizmu ERM-2 klesnúť približne na štyri až 4,5 percenta. Budapešť chce predstaviť rozpočet na rok 2027 a plán smerovania k euru ešte tento mesiac. Podľa viceguvernéra centrálnej banky Zoltána Kuraliho by Maďarsko mohlo vstúpiť do ERM-2 najneskôr začiatkom roka 2029.

(reuters, mja)

  |  

Írsku opäť hrozia protesty proti cenám palív

Organizátori jarných protestov proti vysokým cenám pohonných hmôt v Írsku hrozia, že sa vrátia do ulíc, ak vláda nezníži dane z palív a nezruší uhlíkovú daň. Rozhodujúci má byť štátny rozpočet, ktorý kabinet predstaví 6. októbra.

Aprílové protesty poľnohospodárov, dopravcov a ďalších skupín ochromili časti cestnej siete aj centrum Dublinu. Organizátor John Dallon teraz uviedol, že ľudia chcú opäť vyjsť do ulíc, ak vláda ich požiadavkám nevyhovie. Ďalší organizátor Christopher Duffy nevylúčil protesty počas celej zimy.

Vláda už na jar zaviedla dočasné opatrenia, ktoré znížili cenu benzínu o 15 centov za liter a nafty o 20 centov. Neskôr prijala ďalší balík opatrení približne za 505 miliónov eur.

Ich platnosť sa však blíži ku koncu. Vicepremiér a minister financií Simon Harris naznačil, že vláda zabezpečí stabilitu spotrebnej dane počas zimy. Očakáva sa preto predĺženie daňových úľav do konca februára alebo do začiatku marca.

(red)