Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina prvýkrát bojovo nasadila novú balistickú raketu

Ukrajina prvýkrát bojovo nasadila svoju taktickú balistickú raketu FP-7. Vo štvrtok to oznámil prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Ukrajinská taktická balistická raketa FP-7. Prvé bojové použitie. Ďakujem za výsledok. Ďalším krokom je výroba,“ napísal Zelenskyj na Telegrame. Prezident nespresnil, kde bola raketa použitá ani aký cieľ zasiahla.

Vývoj vlastných taktických balistických rakiet považuje Kyjev za dôležitú súčasť posilňovania obranných schopností krajiny. Rusko pritom balistické rakety pravidelne používa pri útokoch na ukrajinské ciele.

Zelenskyj už začiatkom roka ocenil výsledky testov ukrajinských taktických balistických rakiet a uviedol, že ukazujú dobrý potenciál pre ďalšie využitie ozbrojenými silami. Podľa ukrajinských vojenských analytikov má FP-7 dolet približne 200 kilometrov.

Výrobca Fire Point uvádza, že raketa sa zároveň vyvíja ako balistický interceptor v rámci európskeho programu protiraketovej obrany Freyja. Ukrajina chce mať prototyp tohto systému pripravený v prvej polovici budúceho roka.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Uhrík ocenil odstúpenie Laššákovej z boja o prešovský kraj

Predseda hnutia Republika Milan Uhrík privítal rozhodnutie europoslankyne Judity Laššákovej vzdať sa kandidatúry na predsedníčku Prešovského samosprávneho kraja. Zároveň vyzval na podobný krok kandidátku SNS Moniku Leškovú a nezávislého kandidáta Samuela Migaľa.

Uhrík vo videu na sociálnej sieti povedal, že odstúpenie Laššákovej podľa neho výrazne zvýšilo šance kandidáta Republiky Milana Mazureka proti súčasnému predsedovi PSK Milanovi Majerskému. Ide o politické hodnotenie lídra Republiky, nie o výsledok prieskumu či prognózu volieb.

Laššáková sa kandidatúry vzdala vo štvrtok po dohode s vedením Smeru. Premiér Robert Fico uviedol, že rozhodnutie malo prispieť k „zreálneniu volieb“ predsedu kraja.

Uhrík zároveň vyzval na širšie spájanie síl aj v ďalších mestách a krajoch s argumentom, že pri komunálnych a regionálnych voľbách môže roztrieštenie hlasov ovplyvniť výsledok.

Po odstúpení Laššákovej zostáva v súboji o post predsedu PSK desať kandidátov vrátane Mazureka, Majerského, Leškovej a Migaľa. Voľby sa uskutočnia 24. októbra.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Merz varuje pred ďalšími hybridnými útokmi Ruska

Nemecký kancelár Friedrich Merz vo štvrtok varoval, že Nemecko a ďalšie európske krajiny musia počítať s ďalšími hybridnými útokmi pripisovanými Rusku. Zároveň prisľúbil pokračovanie podpory Ukrajiny pred nadchádzajúcou zimou.

„Pripravujeme sa na ďalšie hybridné útoky, aj závažné,“ povedal Merz pri príležitosti udelenia Vestfálskej ceny mieru Severoatlantickej aliancii.

Nemecké úrady v uplynulých mesiacoch opakovane obviňovali Moskvu z kybernetických útokov, sabotáží a ďalších hybridných operácií. Rusko tieto obvinenia odmieta.

Merz uviedol, že Berlín má záujem na obnovení stabilných a predvídateľných vzťahov s Ruskom, podľa neho však zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by Moskva bola pripravená ukončiť vojnu na Ukrajine. „Rusko musí ukončiť vojnu a zdržať sa hybridných útokov na Európu,“ vyhlásil.

Kancelár zároveň zdôraznil, že Nemecko bude naďalej podporovať Kyjev. Podľa neho môže Ukrajinu čakať najťažšia zima od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Merz tiež uviedol, že Nemecko a jeho spojenci sa nesmú nechať rozdeliť hybridnými operáciami ani dezinformačnými kampaňami.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Na železnici v Žiline pokračuje mimoriadny režim dopravy

Na železničnej stanici v Žiline pokračuje aj vo štvrtok mimoriadny režim dopravy po stredajšom požiari káblovej šachty a vedenia. Udalosť výrazne obmedzila kapacitu stanice a ovplyvnila dopravu smerom na Púchov, Čadcu, Vrútky a Rajec.

Podľa generálneho riaditeľa Železníc Slovenskej republiky Miroslava Garaja po požiari postupne vypadla časť staničného zabezpečovacieho zariadenia vrátane ovládania výhybiek a návestidiel približne v polovici stanice.

Krízový štáb následne preventívne nariadil aj vypnutie napájania trakčného vedenia. Vlaky cez žilinský uzol preto premávajú v obmedzenom režime po hlavných koľajach. Pri vjazde do stanice využívajú jazdu zotrvačnosťou, pri odchode im pomáhajú dieselové rušne.

ŽSR aktuálne analyzujú prevádzkovú situáciu, ktorá mimoriadnej udalosti predchádzala, a zisťujú presnú príčinu požiaru. Prioritou je obnovenie plnej funkčnosti ovládania výhybiek a návestidiel.

Garaj uviedol, že trakčné vedenie bude opätovne zapnuté do plnej prevádzky až po zistení príčiny udalosti, aby sa predišlo jej opakovaniu.

(tasr, mja)

Minúta  |  

EÚ bude rokovať o uvoľnení zásob nafty

Energetická pracovná skupina Európskej únie bude v piatok ráno rokovať o možnom uvoľnení núdzových zásob nafty. Agentúre Reuters to povedali dvaja diplomati EÚ.

Na rokovaní sa majú zúčastniť zástupcovia všetkých 27 členských štátov. Stretnutie nadväzuje na štvrtkový telefonát medzi Európskou komisiou, Nemeckom, Francúzskom, Talianskom, Írskom a Spojeným kráľovstvom, ktorý sa tiež týkal možného uvoľnenia zásob nafty. Dôvodom sú rastúce ceny palív a tlak na globálny trh s naftou.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa podľa Reuters vyzvala Nemecko a Francúzsko, aby časť svojich núdzových zásob nafty uvoľnili s cieľom zmierniť svetové ceny.

Spojené štáty zároveň podľa zdrojov agentúry upozornili, že v opačnom prípade by mohli pristúpiť k obmedzeniu vývozu americkej nafty.

Európske krajiny zatiaľ o konkrétnom uvoľnení zásob nerozhodli. Piatkové rokovanie má posúdiť potrebu a možné podmienky takéhoto kroku.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Babišova vláda si udržala dôveru aj na druhý pokus

Vláda českého premiéra Andreja Babiša si udržala dôveru Poslaneckej snemovne. Koaliční poslanci ju podporili aj pri druhom pokuse opozície vysloviť kabinetu nedôveru, keď vo štvrtok (1. októbra) na tretí deň mimoriadnej schôdze odmietli opozičný návrh.

Za vyslovenie nedôvery bolo 83 poslancov. Na to, aby vláda padla, bolo potrebných 101 hlasov z 200-člennej snemovne, informuje spravodajkyňa v Prahe.

Parlament hlasoval po viac ako 27 hodinách rokovania. Celkovo svoj hlas odovzdalo 177 poslancov, pričom 83 bolo za a 94 proti vysloveniu nedôvery vláde. Zvyšní poslanci boli ospravedlnení, medzi nimi napríklad aj minister zahraničných vecí Petr Macinka či minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček.

Ministerka financií a podpredsedníčka vlády Alena Schillerová označila mimoriadnu schôdzu za „trojdňové predvolebné divadlo“, ktorého výsledok bol vopred jasný.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.