Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Babišova vláda si udržala dôveru aj na druhý pokus

Vláda českého premiéra Andreja Babiša si udržala dôveru Poslaneckej snemovne. Koaliční poslanci ju podporili aj pri druhom pokuse opozície vysloviť kabinetu nedôveru, keď vo štvrtok (1. októbra) na tretí deň mimoriadnej schôdze odmietli opozičný návrh.

Za vyslovenie nedôvery bolo 83 poslancov. Na to, aby vláda padla, bolo potrebných 101 hlasov z 200-člennej snemovne, informuje spravodajkyňa v Prahe.

Parlament hlasoval po viac ako 27 hodinách rokovania. Celkovo svoj hlas odovzdalo 177 poslancov, pričom 83 bolo za a 94 proti vysloveniu nedôvery vláde. Zvyšní poslanci boli ospravedlnení, medzi nimi napríklad aj minister zahraničných vecí Petr Macinka či minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček.

Ministerka financií a podpredsedníčka vlády Alena Schillerová označila mimoriadnu schôdzu za „trojdňové predvolebné divadlo“, ktorého výsledok bol vopred jasný.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Deportovaniu šéfa mešity z USA nezabráni ani trvalý pobyt

Imigračný súd v Chicagu rozhodol, že americká vláda môže deportovať Salaha Sarsoura, prezidenta najväčšej mešity vo Wisconsine a dlhoročného držiteľa trvalého pobytu v USA. Súd sa postavil na stranu ministerstva vnútornej bezpečnosti, ktoré tvrdí, že Sarsour predstavuje bezpečnostnú a zahraničnopolitickú hrozbu na základe imigračného zákona z čias studenej vojny.

Trumpova administratíva argumentuje aj jeho mladíckym odsúdením na izraelskom vojenskom súde pred príchodom do USA za údajné hádzanie zápalných fliaš. Sarsour akékoľvek zločiny odmieta, pričom zdôrazňuje, že priznanie z neho v minulosti vymohli mučením a úrady o jeho minulosti vedeli desaťročia.

Muž žije v Spojených štátoch viac ako tri desaťročia, nemá v krajine žiadny záznam v registri trestov a po marcovom zadržaní imigračným úradom schudol pre zdravotné komplikácie približne 14 kilogramov.

Islamská spoločnosť v Milwaukee aj jeho právny tím považujú konanie vlády za nezákonnú politickú odvetu za jeho otvorenú obhajobu práv Palestínčanov. Deportácia nateraz nie je možná, keďže Sarsour plánuje vyčerpať všetky dostupné opravné prostriedky a upozorňuje, že prípadný návrat na Západný breh Jordánu by priamo ohrozil jeho život.

(reuters, max)

Minúta  |  

Peskov: Rusko neplánuje použiť jadrové zbrane

Rusko neplánuje použiť jadrové zbrane, uviedol vo štvrtok (1. októbra) hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje agentúra Interfax.

Na otázku novinárov, či časté zmienky ruských predstaviteľov o jadrových zbraniach znamenajú, že Moskva uvažuje o ich použití, odpovedal stručne: „Nie.“

Peskov zároveň tvrdil, že obavy z možného použitia jadrových zbraní pochádzajú predovšetkým z Európy.

„Sú to Európania, ktorí si myslia, že Rusko sa chystá použiť jadrové zbrane, a Európania sú z toho hysterickí. Vyzývame ich, aby sa vyhli emóciám a objektívne sa pozreli na situáciu,“ povedal hovorca ruského prezidenta.

(mja)

Minúta  |  

Dokument o pápežovi je dostupný so slovenskými titulkami

Vatikánske médiá sprístupnili slovenským divákom dokumentárny film Lev v Ríme (Leone a Roma) so slovenskými titulkami. Snímka približuje menej známu etapu života pápeža Leva XIV. pred jeho zvolením na Petrov stolec, informuje TK KBS.

Dokument sleduje pôsobenie Roberta Francisa Prevosta v Ríme v období, keď bol augustiniánom, generálnym predstaveným rehole a neskôr kardinálom.

Prostredníctvom miest spätých s jeho životom, archívnych záberov a svedectiev ľudí, ktorí ho osobne poznali, film približuje jeho vzťah k Večnému mestu aj prostredie, ktoré formovalo jeho duchovnú a pastoračnú službu.

Snímka nadväzuje na dokument León de Perú, ktorý sa venoval Prevostovmu dlhoročnému pôsobeniu v Peru. Nový film tak dopĺňa obraz jeho životnej cesty pred konkláve, na ktorom bol zvolený za pápeža. Dokument z produkcie vatikánskych médií je dostupný aj pre slovenské publikum prostredníctvom slovenských titulkov.

(mja)

Minúta  |  

SpaceX vyslala na ISS novú posádku

Raketa Falcon 9 spoločnosti SpaceX odštartovala vo štvrtok z Floridy s novou štvorčlennou posádkou smerujúcou na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Misiu Crew-13 tvoria dvaja americkí astronauti, jeden Kanaďan a ruský kozmonaut.

Z mysu Canaveral odštartovala raketa s kabínou Crew Dragon, ktorá má k ISS doraziť po približne ôsmich hodinách letu. Posádka sa pripojí k siedmim ľuďom, ktorí sa na stanici už nachádzajú.

Misiu vedie americká astronautka Jessica Watkinsová, pre ktorú ide o druhý let do vesmíru. Spolu s ňou letia Američan Luke Delaney, Kanaďan Joshua Kutryk a ruský kozmonaut Sergej Teterjatnikov. Pre trojicu mužov ide o prvú cestu do vesmíru.

Posádka sa má počas pobytu sústrediť najmä na biomedicínsky výskum a skúmanie vplyvu mikrogravitácie na ľudský organizmus. Vedci budú sledovať napríklad zmeny v krvnom obehu, zrážanlivosti krvi a ďalšie zdravotné ukazovatele dôležité pre budúce dlhodobé vesmírne misie.

Ide o 13. dlhodobú posádku ISS, ktorú NASA vyslala na palube rakety SpaceX od začiatku pilotovaných letov spoločnosti v roku 2020. NASA plánuje prevádzkovať Medzinárodnú vesmírnu stanicu najmenej do roku 2030.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Čierna Hora je v záverečnej fáze rokovaní o vstupe s EÚ

Čierna Hora sa nachádza v záverečnej fáze prístupových rokovaní s Európskou úniou a na najbližšej medzivládnej konferencii v polovici októbra sa očakáva uzavretie ďalších rokovacích kapitol. Povedala to eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová na ministerskom zasadnutí Berlínskeho procesu v Pržne, informuje portál Vijesti.

Kosová ocenila reformné výsledky Podgorice a pripomenula, že krajina už uzavrela 18 rokovacích kapitol. „Teraz ste pevne v záverečnej fáze, preto naďalej venujte všetku energiu úspešnému ukončeniu rokovaní,“ povedala.

Podľa eurokomisárky pokrok Čiernej Hory priniesol nový impulz politike rozširovania EÚ na západnom Balkáne.

Kosová zároveň označila rok 2026 za rekordný z hľadiska otvárania a uzatvárania rokovacích kapitol. Za prvých deväť mesiacov ich podľa nej EÚ otvorila alebo uzavrela viac než v ktoromkoľvek predchádzajúcom roku za uplynulých 25 rokov.

Zdôraznila, že geopolitické dôvody rozširovania nie sú v rozpore s princípom zásluhovosti kandidátskych krajín. Geopolitika podľa nej určuje, prečo je rozširovanie dôležité a ako naliehavo treba konať, zatiaľ čo pripravenosť jednotlivých štátov rozhoduje o tom, kto a kedy môže vstúpiť.

Čiernohorský vicepremiér a minister zahraničných vecí Ervin Ibrahimović uviedol, že krajina musí pokračovať v reformách a znižovať politické napätie.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.