Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ našla peniaze pre Ukrajinu. Budúci rok chystá 45 miliárd

Európska komisia a Ukrajina vo štvrtok oznámili, že identifikovali prostriedky na pokrytie rozpočtových a obranných potrieb krajiny na rok 2026. Zároveň potvrdili kroky potrebné na ich včasné uvoľnenie a dohodli sa na rýchlom sprístupnení ďalších peňazí na rok 2027.

Krajina, ktorá od ruskej invázie v roku 2022 bojuje proti Moskve, sa výrazne spolieha na európsky úver vo výške 90 miliárd eur určený na tento a budúci rok.

Premiér Serhij Koreckyj v stredu upozornil, že Kyjev sa snaží vykryť finančnú medzeru 27 miliárd dolárov, aby mohol pokračovať v bojových operáciách začiatkom roka 2027.

Spoločné vyhlásenie potvrdilo dostupnosť zdrojov na zvyšok tohto roka, no pripomenulo aj potrebu splniť reformné podmienky Únie na získanie všetkých prostriedkov.

Obe strany chcú urýchlene prideliť 45 miliárd eur z úveru určeného na rok 2027 pri dodržaní stanovených podmienok. Začnú tiež určovať dodatočné rozpočtové a obranné potreby.

Agentúra Bloomberg predtým informovala, že Únia odmietla ukrajinskú žiadosť o urýchlenie vyplácania prostriedkov. Predstaviteľ oboznámený s rokovaniami túto interpretáciu spochybnil. „Nezatvorili sme žiadne dvere,“ vyhlásil a stretnutie označil za produktívne, s jasným postupom pre tento aj budúci rok.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Vo Francúzsku zatvoria 400 škôl pre protesty študentov

Približne 400 škôl a ďalších vzdelávacích zariadení vo Francúzsku zostane v piatok zatvorených pre pokračujúce študentské protesty. Oznámil to minister školstva Édouard Geffray.

Protesty sa začali minulý mesiac v okolí Paríža. Študenti upozorňovali najmä na nedostatok učiteľov a zlý stav školských budov. Postupne sa však rozšírili po celej krajine a na niektorých miestach prerástli do násilia.

Zranenia utrpeli desiatky ľudí a polícia zadržala stovky osôb.

Vo štvrtok protestujúci založili požiare najmenej na dvoch stredných školách. V Marseille boli pri incidente učitelia nechtiac postriekaní benzínom. V Štrasburgu niekto podpálil auto a v Toulouse sa mladí ľudia stretli s poriadkovou políciou.

Francúzske spravodajské služby podľa zdroja blízkeho premiérovi Sébastienovi Lecornuovi tvrdia, že protestné hnutie iniciovali politici z radikálnej ľavice vrátane členov strany Nepoddajné Francúzsko (LFI). Poslanec LFI Louis Boyard toto tvrdenie odmietol.

(reuters, est)

Minúta  |  

Sudca odmietol oslobodiť Clancyovú

Súd v Massachusetts zamietol žiadosť obhajoby Lindsay Clancyovej o oslobodenie spod obžaloby z vraždy. Sudca William Sullivan rozhodol, že prokuratúra predložila dostatok dôkazov, aby ju porota mohla uznať trestne zodpovednou.

Pôvodný proces sa 4. septembra skončil bez verdiktu pre nezhodu porotcov.

Tridsaťšesťročná žena v januári 2023 uškrtila cvičebnými pásmi svoje deti: päťročnú Coru, trojročného Dawsona a osemmesačného Callana. Následne sa porezala a vyskočila z okna domu v Duxbury. Po pokuse o samovraždu ostala ochrnutá.

Obhajoba tvrdí, že v čase skutku trpela popôrodnou psychózou a mala by byť oslobodená pre nepríčetnosť. Namietala tiež nedostatok dôkazov, že deti zabila. Sudca však poukázal na fyzické a nepriame dôkazy aj znalcov prokuratúry, podľa ktorých dokázala chápať protiprávnosť svojho konania. Posúdenie protichodných odborných názorov patrí porote.

Prokuratúra zatiaľ neoznámila plány na nový proces. Sullivan chce o jeho termíne diskutovať na pojednávaní 2. novembra. Pri odsúdení za vraždu prvého stupňa jej hrozí doživotie.

Viacerí porotcovia povedali, že okrem jedného boli pripravení oslobodiť ju pre nepríčetnosť. Takýto verdikt by znamenal umiestnenie do štátnej psychiatrickej nemocnice na vyšetrenie s pravidelným súdnym preskúmavaním ďalšieho pobytu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Húsíovia údajne zasiahli zdroj elektriny pre mešitu v Medine

Saudskou Arábiou vedená koalícia obvinila jemenských povstalcov z utorkového útoku na elektrickú distribučnú stanicu zásobujúcu Prorokovu mešitu, jedno z najposvätnejších miest islamu. Vyradený bol jeden transformátor, elektrickú sieť však útok neovplyvnil.

Zapojenie húsíov podľa koalície potvrdilo vyšetrovanie a preskúmanie trosiek dronu. Vojenský zdroj povstalcov tvrdenie prostredníctvom agentúry Saba označil za lož.

Húsíovia následne hlásili saudské údery na Saná a ďalšie oblasti Jemenu. Rijád ich bezprostredne nepotvrdil. Hovorca jemenských síl verných medzinárodne uznanej vláde oznámil koaličné útoky na „vysokohodnotné ciele“ v metropole.

Ide o najvážnejšie boje od prímeria sprostredkovaného Organizáciou Spojených národov v roku 2022. Konflikt sa obnovil po júlovej námornej blokáde Saudskej Arábie, útokoch na jej územie a plavbu i územných ziskoch povstalcov pri Červenom mori. Saudská Arábia reagovala náletmi a podporou vládnych síl.

Pred dvoma týždňami Rijád oznámil zničenie dronu južne od Mekky. Povstalci popreli útoky na islamské svätyne. Koalícia sľúbila ich ďalšiu ochranu a oznámila aj zachytenie balistickej rakety smerujúcej na mesto Chamís Mušajt.

Miestni predstavitelia v piatok hlásili útok raketami a dronmi na veliteľstvo koalície v Adene. Obe strany sa bezprostredne nevyjadrili.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Soul hrozí Ukrajine opatreniami pre presun zajatcov

Juhokórejský prezident I Če-mjong pohrozil Ukrajine bližšie neurčenými krokmi, ak neuzná existenciu dohody o utajení presunu dvoch zajatých severokórejských vojakov a neospravedlní sa.

Na sieti X vyjadril aj „hlboké poľutovanie“ nad ukrajinskými výrokmi o blížiacom sa vojenskom strete oboch Kóreí, ktoré označil za podnecovanie vojny.

Spor vypukol po tom, čo Volodymyr Zelenskyj minulý mesiac na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov oznámil odovzdanie zajatcov Južnej Kórei. Vojaci bojovali na strane Ruska. Soul tvrdí, že presun mal zostať dôverný na ich ochranu, Kyjev existenciu takejto dohody popiera.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha vo štvrtok označil situáciu za diplomatické nedorozumenie. Podľa ukrajinských médií sa krajina snaží vzťahy napraviť.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Pikeová prežila popravu, lekári bojujú o jej život

Christa Pikeová je podľa svojich právnikov v kritickom stave a v nemocnici v Nashville dostáva život zachraňujúcu starostlivosť. Päťdesiatročná odsúdená v stredu prežila dva pokusy o popravu smrtiacou injekciou.

Podľa neziskového Centra pre informácie o treste smrti zrejme ide o prvý známy prípad človeka, ktorý prežil po vpravení popravných látok do tela. V Tennessee to bola druhá nevydarená poprava tento rok.

Advokát Randall Spivey povedal, že Pikeovej pravá ruka sfialovela a pri vpichoch sa vytvorili pľuzgiere. Po druhej dávke sa sťažovala na bolesť a pocit, že jej ruka „vybuchne“. Právnici preto predpokladajú, že látka prenikla do tkaniva namiesto krvného obehu. Prognózu nepoznajú.

Obhajoba opätovne žiada zmenu trestu na doživotie a postup označuje za „chemické mučenie“. Pikeová má ochorenie krvi. Jej žiadosť o alternatívny spôsob popravy neuspela.

Guvernér Bill Lee, ktorý v pondelok odmietol udeliť milosť, pozastavil popravy do konca roka a nariadil nezávislé preverenie incidentu.

Štát používa pentobarbital, jeho pôvod právnikom nesprístupnil. Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk vyzval na zrušenie trestu smrti.

Pikeová mala 18 rokov, keď v roku 1995 s dvoma spoločníkmi vylákala do lesa 19-ročnú spolužiačku Colleen Slemmerovú, ktorú mučili a zabili.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.