Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nafta v Británii prvý raz prelomila hranicu dvoch libier za liter

Priemerná cena nafty na čerpacích staniciach v Spojenom kráľovstve v piatok prvý raz prekročila dve libry za liter (v prepočte približne 2,34 eura). Dosiahla 200,01 pencí, vyplýva z údajov motoristickej organizácie RAC. Ide o ďalší míľnik globálneho zdražovania pohonných látok.

Ceny postupne rastú od pondelka, keď prekonali dovtedajší rekord 199,09 pencí z júna 2022, zaznamenaný krátko po ruskej invázii na Ukrajinu. Simon Williams z britskej motoristickej organizácie RAC upozornil, že zdražovanie „nevykazuje žiadne známky spomaľovania“.

Krajiny Európskej únie v piatok diskutovali o francúzskom návrhu uvoľniť zásoby nafty. Reagovali tak na tlak Spojených štátov, ktoré žiadajú pomoc pri tlmení prudkého rastu cien palív.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron plánuje telefonické rokovanie s lídrami skupiny G7 o opatreniach na svetových trhoch s ropou a rafinovanými produktmi. Tému už prediskutoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Danko objasnil význam nového Dňa štátnej vlajky

Parlament tento týždeň schválil novelu z dielne SNS, ktorá ustanovuje 18. september za Deň štátnej vlajky. Predseda národniarov Andrej Danko zdôraznil, že pôjde o pamätný deň, takže počet štátnych sviatkov ani dní pracovného pokoja sa nezmení. Má každoročne pripomínať význam vlajky a úctu k Slovenskej republike.

„Štátna vlajka nie je iba formálnym symbolom štátu. Je súčasťou našej historickej pamäti a vyjadrením slovenskej štátnosti,“ vyhlásil Danko.

Dátum odkazuje na 18. september 1848, keď slovenský dobrovoľnícky zbor prekročil moravsko-slovenské hranice. Obdobie revolučných rokov 1848 a 1849 bolo spojené s národnoemancipačným úsilím, formovaním modernej politickej reprezentácie Slovákov a používaním bielo-modro-červenej symboliky, ktorá tvorí historický základ slovenskej vlajkovej tradície.

Pamätný deň má vytvoriť priestor na dôstojné pripomínanie štátnych symbolov najmä vo vzdelávacom, v kultúrnom a spoločenskom prostredí.

SNS zdôraznila, že jeho zameranie je odlišné od Dňa vzniku Slovenskej národnej rady 19. septembra. Ten pripomína historickú politickú reprezentáciu Slovákov, zatiaľ čo nový deň bude venovaný vlajke a koreňom jej tradície.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Matovič volá opozíciu na spoločné zhromaždenia 17. novembra

Hnutie Slovensko pozýva PS, SaS, KDH a mimoparlamentných Demokratov na spoločné zhromaždenia 17. novembra. Podľa lídra hnutia Igora Matoviča majú opozičné strany vyslať ľuďom signál, že dokážu spolupracovať.

Hnutie už zarezervovalo námestia vo všetkých krajských mestách okrem Bratislavy, konkrétne v Trnave, Trenčíne, Nitre, Banskej Bystrici, Žiline, Prešove a Košiciach. Matovič vyzval zástupcov strán, aby na nich stáli „v jednom rade vedľa seba“ a aspoň počas symbolického Dňa boja za slobodu a demokraciu ukázali jednotu.

Podľa Matoviča chcú ľudia vidieť zjednotenú opozíciu. Ak jej predstavitelia dokážu prekonať vzájomné spory a uprednostniť verejný záujem pred straníckym či osobným, môžu podľa neho ľuďom dať nádej.

Predseda poslaneckého klubu Slovensko – Za ľudí Michal Šipoš pripomenul, že 17. november zostáva štátnym sviatkom, vláda ho však zrušila ako deň pracovného pokoja. Kritizoval, že na tento deň je naplánovaný začiatok ďalšej schôdze parlamentu. Vedenie Národnej rady chce požiadať, aby ju presunulo o deň skôr.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Blanár: Čierna Hora sa dostáva do finálnej fázy vstupu do EÚ

Slovensko podporuje plnohodnotné členstvo v Európskej únii pre štáty západného Balkánu aj Východného partnerstva, ak splnia potrebné podmienky. Po rokovaní ministrov zahraničných vecí Slavkovského formátu v Čiernej Hore to uviedol šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer).

Čierna Hora podľa neho technicky spĺňa parametre predvstupových pravidiel a dostáva sa do záverečnej fázy integračného procesu. Objavujú sa však obštrukcie súvisiace s historickými spormi v regióne. Blanár Podgorici ponúkol slovenské skúsenosti zo záverečnej fázy prístupových rokovaní.

Čiernohorský minister zahraničných vecí Ervin Ibrahimović uviedol, že krajina chce do konca roka uzavrieť všetky prístupové kapitoly. Doteraz uzavrela 18 z 33 a celý proces chce dokončiť v roku 2028.

Ministri Slavkovského formátu označili integráciu západného Balkánu za dôležitú pre bezpečnosť Európy. Rakúska ministerka Beate Meinlová-Reisingerová upozornila, že ak EÚ v regióne nebude dostatočne prítomná, priestor využijú iní aktéri.

Český minister Petr Macinka zase ocenil pokrok Čiernej Hory a vyzval ju, aby si udržala súčasné tempo reforiem.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Drucker žiada tvrdšie postihy za násilie

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) po tragédii na základnej škole v Staškove vyzval na tvrdšie a účinnejšie postihy za násilie. Za neprijateľné označil aj jeho schvaľovanie, podporovanie či podnecovanie.

„Voči takémuto konaniu musíme postupovať tvrdo a dôsledne a musia prísť preto tvrdšie a účinnejšie postihy,“ napísal na sociálnej sieti. Zdôraznil, že polícia musí objasniť všetky okolnosti prípadu a školy musia zostať bezpečným miestom pre deti aj učiteľov.

Drucker zároveň žiada rovnaký meter pre každého bez ohľadu na pôvod či politické názory. Rozhodujúce má byť podľa neho to, či človek svojím konaním porušuje zákon.

Pri utorkovom útoku nožom v škole v okrese Čadca zahynula 61-ročná učiteľka. Vo štvrtok zomrela aj zranená žiačka. Z útoku je podozrivý 13-ročný ôsmak, ktorého polícia zadržala.

Vo veci vedú trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin vraždy, sčasti dokonaný a sčasti v štádiu pokusu.

(tasr, bak)

Minúta  |  

NBS čaká zrýchlenie inflácie, zdražovanie palív má vrcholiť

Harmonizovaná inflácia na Slovensku dosiahla v septembri podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu SR medziročne 3,1 percenta, rovnako ako v auguste. Medzimesačne ceny tovarov a služieb vzrástli o 0,2 percenta.

Analytik Národnej banky Slovenska Branislav Karmažin vysvetlil, že nečakané zlacnenie potravín bolo najvýraznejšie pre september od vstupu krajiny do eurozóny. Vyvážilo drahší benzín a naftu, do ktorých sa vo všetkých krajinách eurozóny premietajú zvýšené ceny ropy. Bez zdraženia pohonných látok by bola celková inflácia nižšia než v auguste.

Vyššie náklady na palivá sa s oneskorením prejavia aj v cenách tovarov a služieb. Domácnostiam zároveň odoberajú časť úspor z lacnejších potravín.

Jadrová inflácia zahŕňajúca služby a priemyselné tovary bez energií medziročne mierne zrýchlila k 3,5 percenta. Rast cien služieb zostal rovnaký, no bežné tovary zdražovali rýchlejšie pre rastúce dovozné ceny.

V októbri má podľa Karmažina zdražovanie palív vrcholiť a zosilnie aj vplyv dovozných cien. Celková inflácia by preto mohla mierne zrýchliť na 3,2 percenta. NBS za celý rok 2026 predpokladá priemernú infláciu približne 3,6 percenta.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.