Preskočiť na obsah
  |  

Francúzsko škrtá miliardy a uhrádza menštruačné pomôcky

Francúzska vláda plánuje v rozpočte na rok 2027 ďalšie úsporné opatrenia za 43 miliárd eur. Spolu s už aktuálnymi opatreniami má konsolidácia dosiahnuť 54 miliárd eur. Kabinet premiéra Sébastiena Lecornua chce dostať deficit na päť percent HDP.

Plán počíta so zmrazením alebo znížením niektorých príspevkov pre rodiny a študentov, zásahmi do valorizácie dôchodkov či zrušením približne tisícky miest vo verejnej správe. Samosprávam znížia štátny príspevok o dve miliardy eur. Viac peňazí, naopak, dostanú armáda, školstvo a výskum.

Vláda zároveň počíta s vyššími daňovými príjmami. Presadenie rozpočtu však komplikuje absencia stabilnej parlamentnej väčšiny a hrozba hlasovania o nedôvere.

Od 1. októbra pritom francúzske zdravotné poistenie začalo uhrádzať vybrané opakovane použiteľné menštruačné potreby, najmä menštruačné nohavičky a kalíšky. Opatrenie sa za stanovených podmienok týka ľudí do 26 rokov a môže zasiahnuť približne 6,7 milióna osôb. Cieľom je podľa úradov bojovať proti menštruačnej chudobe a podporovať opakovane použiteľné výrobky.

(red)

  |  

Taliansko: Príspevky do misie EÚ v Červenom mori sú nedostatočné

Taliansky minister obrany Guido Crosetto v piatok vyhlásil, že príspevky členských štátov Európskej únie do námornej misie Aspides v Červenom mori sú naďalej nedostatočné. Po stretnutí so šéfkou zahraničnej politiky Únie Kajou Kallasovou v Ríme privítal rozhodnutie niektorých krajín poskytnúť dodatočné prostriedky, no zdôraznil, že stále nestačia na zaistenie bezpečnej plavby obchodných lodí.

Taliansko už minulý mesiac vyzvalo spojencov na väčšie zapojenie a oznámilo pripravenosť vyslať vlastné lode, aby sa vyhlo zdržaniam spôsobeným rozhodovacími procesmi Únie.

Podľa Kallasovej potrebuje misia Aspides na efektívne plnenie svojich úloh viac ako desať vojnových lodí. V súčasnosti ich je podľa diplomatov nasadených šesť.

Európska únia spustila misiu v roku 2024 na ochranu obchodnej plavby pred útokmi jemenských húsíov podporovaných Iránom. Tí v uplynulých týždňoch rýchlo postupujú pozdĺž pobrežia Červeného mora, čo ďalej komplikuje plavbu v regióne. Doprava v Hormuzskom prielive už predtým výrazne klesla v dôsledku konfliktu medzi Spojenými štátmi a Iránom.

(reuters, max)

  |  

Vojenskú pomoc pre Slovensko pošlú USA do Peru či Panamy

Trumpova administratíva sa rozhodla presmerovať 52 miliónov dolárov vojenskej pomoci pôvodne určenej pre Slovensko, Severné Macedónsko, Tunisko a Irak. Tieto finančné prostriedky namiesto toho poskytnú vládam v Paname, Peru, Ekvádore a Kolumbii. Informuje Washington Post.

Ministerstvo zahraničných vecí USA obišlo zmrazenie výdavkov, ktoré uvalili senátorka Jeanne Shaheenová a kongresman Gregory Meeks, a rozhodnutie oznámilo Kongresu. Podľa administratívy je krok v súlade s národnou bezpečnostnou stratégiou zameranou na posilnenie západnej pologule, boj proti narkoterorizmu a zaistenie bezpečnosti Panamského prieplavu.

Zákonodarcovia označili tento postup za porušenie ústavných výdavkových právomocí Kongresu a zákonných podmienok. Zdôraznili, že prostriedky pre Slovensko a Severné Macedónsko schválili v roku 2022 špeciálne v rámci pomoci pre krajiny zasiahnuté vojnou na Ukrajine a mali slúžiť na nákup americkej vojenskej techniky namiesto ruskej.

Zástupcovia administratívy nevedeli vysvetliť, ako presun peňazí do Latinskej Ameriky súvisí s ukrajinským konfliktom, pričom potvrdili, že dotknuté latinskoamerické štáty neposkytli Ukrajine žiadnu zmysluplnú bezpečnostnú pomoc.

(max)

  |  

Japonsko prudko zvýšilo poplatok za trvalý pobyt

Japonsko od 1. októbra výrazne zvýšilo poplatok pre cudzincov žiadajúcich o trvalý pobyt. Namiesto doterajších 10-tisíc jenov zaplatia 200-tisíc jenov, približne 1 120 eur. Ide o dvadsaťnásobné zvýšenie.

Vláda premiérky Sanae Takaičiovej zároveň sprísňuje pravidlá udeľovania trvalého pobytu. Revidované usmernenia zohľadňujú znalosť japončiny, orientáciu v miestnych pravidlách a systémoch, finančnú sebestačnosť či plnenie daňových a dôchodkových povinností. Väčšinu zmien začnú uplatňovať od apríla 2027.

Takaičiová tvrdí, že rastúci počet zahraničných obyvateľov vyvoláva u časti Japoncov obavy a pocit nespravodlivosti. Zároveň zdôrazňuje význam zahraničných pracovníkov pre krajinu, ktorá zápasí so starnutím populácie a nedostatkom pracovnej sily.

Počet zahraničných obyvateľov Japonska dosiahol na konci roka 2025 rekordných 4,13 milióna, medziročne o 9,5 percenta viac.

Tokio pripravuje aj elektronický systém cestovných povolení JESTA. Od fiškálneho roka 2028 sa má vzťahovať na návštevníkov z bezvízových krajín vrátane väčšiny štátov Európskej únie.

(red)

  |  

Raši žiada, aby tragédiu v Staškove nezneužívali v politike

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) vyzval politikov, aby tragédiu na základnej škole v Staškove nezneužívali na stranícke súboje a získavanie politických bodov. Vyjadril sústrasť rodinám obetí a podporu všetkým, ktorých udalosť zasiahla.

„Sú chvíle, keď musí politika stíchnuť,“ uviedol Raši. Koaličné aj opozičné strany, verejných predstaviteľov a médiá vyzval, aby rešpektovali dôstojnosť obetí, súkromie rodín a psychický stav detí, pedagógov i celej komunity.

O prevencii, bezpečnosti škôl a podpore rodín treba podľa neho hovoriť vecne, odborne a s úctou, nie v hneve či prostredníctvom politických sporov. Upozornil, že deti sledujú, ako sa dospelí správajú v krízových situáciách.

Pri utorkovom útoku nožom v škole v Staškove v okrese Čadca zahynula 61-ročná učiteľka. Vo štvrtok zomrela aj zranená žiačka. Z útoku je podozrivý 13-ročný ôsmak, ktorého polícia zadržala.

Polícia vedie trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin vraždy, sčasti dokonaný a sčasti v štádiu pokusu.

(tasr, bak)

  |  

Bloomberg: Rusko zbrojí a pripravuje sa na dlhú vojnu

Rusko sa pripravuje na dlhotrvajúci konflikt na Ukrajine, čo potvrdzujú rekordné vojenské výdavky naplánované v rozpočtových vyhliadkach na rok 2027, píše agentúra Bloomberg.

Podľa jej zistení dosiahnu ruské obranné náklady v budúcom roku úroveň 17,1 bilióna rubľov (približne 205 miliárd dolárov), čo predstavuje nárast o viac ako 40 percent oproti plánom na rok 2026 a takmer 380-percentný skok v porovnaní so stavom pred plnoformátovou inváziou.

Tento prudký obrat v rozpočtovej politike nastáva po tom, ako úsilie o zníženie deficitu ustúpilo zakoreneným vojenským prioritám Vladimira Putina. Mierny pokles výdavkov predpokladajú až v rokoch 2028 a 2029.

Zvýšenie rozpočtu prichádza v čase zablokovaných mierových rozhovorov a narastajúceho napätia medzi Moskvou a Európou. Ruský prezident začiatkom októbra opäť pohrozil nasadením celého zbrojného arzenálu v prípade ohrozenia Kaliningradu či iných regiónov.

Kremeľ zároveň varoval európske štáty podporujúce Kyjev, že ich považuje za priamych účastníkov konfliktu a nevylučuje útoky na ich obranný priemysel. Európski predstavitelia v reakcii na to varujú pred zintenzívnením hybridných hrozieb zo strany Ruska.

(max)