Preskočiť na obsah
  |  

Taliansko: Príspevky do misie EÚ v Červenom mori sú nedostatočné

Taliansky minister obrany Guido Crosetto v piatok vyhlásil, že príspevky členských štátov Európskej únie do námornej misie Aspides v Červenom mori sú naďalej nedostatočné. Po stretnutí so šéfkou zahraničnej politiky Únie Kajou Kallasovou v Ríme privítal rozhodnutie niektorých krajín poskytnúť dodatočné prostriedky, no zdôraznil, že stále nestačia na zaistenie bezpečnej plavby obchodných lodí.

Taliansko už minulý mesiac vyzvalo spojencov na väčšie zapojenie a oznámilo pripravenosť vyslať vlastné lode, aby sa vyhlo zdržaniam spôsobeným rozhodovacími procesmi Únie.

Podľa Kallasovej potrebuje misia Aspides na efektívne plnenie svojich úloh viac ako desať vojnových lodí. V súčasnosti ich je podľa diplomatov nasadených šesť.

Európska únia spustila misiu v roku 2024 na ochranu obchodnej plavby pred útokmi jemenských húsíov podporovaných Iránom. Tí v uplynulých týždňoch rýchlo postupujú pozdĺž pobrežia Červeného mora, čo ďalej komplikuje plavbu v regióne. Doprava v Hormuzskom prielive už predtým výrazne klesla v dôsledku konfliktu medzi Spojenými štátmi a Iránom.

(reuters, max)

  |  

Vojenskú pomoc pre Slovensko pošlú USA do Peru či Panamy

Trumpova administratíva sa rozhodla presmerovať 52 miliónov dolárov vojenskej pomoci pôvodne určenej pre Slovensko, Severné Macedónsko, Tunisko a Irak. Tieto finančné prostriedky namiesto toho poskytnú vládam v Paname, Peru, Ekvádore a Kolumbii. Informuje Washington Post.

Ministerstvo zahraničných vecí USA obišlo zmrazenie výdavkov, ktoré uvalili senátorka Jeanne Shaheenová a kongresman Gregory Meeks, a rozhodnutie oznámilo Kongresu. Podľa administratívy je krok v súlade s národnou bezpečnostnou stratégiou zameranou na posilnenie západnej pologule, boj proti narkoterorizmu a zaistenie bezpečnosti Panamského prieplavu.

Zákonodarcovia označili tento postup za porušenie ústavných výdavkových právomocí Kongresu a zákonných podmienok. Zdôraznili, že prostriedky pre Slovensko a Severné Macedónsko schválili v roku 2022 špeciálne v rámci pomoci pre krajiny zasiahnuté vojnou na Ukrajine a mali slúžiť na nákup americkej vojenskej techniky namiesto ruskej.

Zástupcovia administratívy nevedeli vysvetliť, ako presun peňazí do Latinskej Ameriky súvisí s ukrajinským konfliktom, pričom potvrdili, že dotknuté latinskoamerické štáty neposkytli Ukrajine žiadnu zmysluplnú bezpečnostnú pomoc.

(max)

  |  

Japonsko prudko zvýšilo poplatok za trvalý pobyt

Japonsko od 1. októbra výrazne zvýšilo poplatok pre cudzincov žiadajúcich o trvalý pobyt. Namiesto doterajších 10-tisíc jenov zaplatia 200-tisíc jenov, približne 1 120 eur. Ide o dvadsaťnásobné zvýšenie.

Vláda premiérky Sanae Takaičiovej zároveň sprísňuje pravidlá udeľovania trvalého pobytu. Revidované usmernenia zohľadňujú znalosť japončiny, orientáciu v miestnych pravidlách a systémoch, finančnú sebestačnosť či plnenie daňových a dôchodkových povinností. Väčšinu zmien začnú uplatňovať od apríla 2027.

Takaičiová tvrdí, že rastúci počet zahraničných obyvateľov vyvoláva u časti Japoncov obavy a pocit nespravodlivosti. Zároveň zdôrazňuje význam zahraničných pracovníkov pre krajinu, ktorá zápasí so starnutím populácie a nedostatkom pracovnej sily.

Počet zahraničných obyvateľov Japonska dosiahol na konci roka 2025 rekordných 4,13 milióna, medziročne o 9,5 percenta viac.

Tokio pripravuje aj elektronický systém cestovných povolení JESTA. Od fiškálneho roka 2028 sa má vzťahovať na návštevníkov z bezvízových krajín vrátane väčšiny štátov Európskej únie.

(red)

  |  

Raši žiada, aby tragédiu v Staškove nezneužívali v politike

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) vyzval politikov, aby tragédiu na základnej škole v Staškove nezneužívali na stranícke súboje a získavanie politických bodov. Vyjadril sústrasť rodinám obetí a podporu všetkým, ktorých udalosť zasiahla.

„Sú chvíle, keď musí politika stíchnuť,“ uviedol Raši. Koaličné aj opozičné strany, verejných predstaviteľov a médiá vyzval, aby rešpektovali dôstojnosť obetí, súkromie rodín a psychický stav detí, pedagógov i celej komunity.

O prevencii, bezpečnosti škôl a podpore rodín treba podľa neho hovoriť vecne, odborne a s úctou, nie v hneve či prostredníctvom politických sporov. Upozornil, že deti sledujú, ako sa dospelí správajú v krízových situáciách.

Pri utorkovom útoku nožom v škole v Staškove v okrese Čadca zahynula 61-ročná učiteľka. Vo štvrtok zomrela aj zranená žiačka. Z útoku je podozrivý 13-ročný ôsmak, ktorého polícia zadržala.

Polícia vedie trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin vraždy, sčasti dokonaný a sčasti v štádiu pokusu.

(tasr, bak)

  |  

Bloomberg: Rusko zbrojí a pripravuje sa na dlhú vojnu

Rusko sa pripravuje na dlhotrvajúci konflikt na Ukrajine, čo potvrdzujú rekordné vojenské výdavky naplánované v rozpočtových vyhliadkach na rok 2027, píše agentúra Bloomberg.

Podľa jej zistení dosiahnu ruské obranné náklady v budúcom roku úroveň 17,1 bilióna rubľov (približne 205 miliárd dolárov), čo predstavuje nárast o viac ako 40 percent oproti plánom na rok 2026 a takmer 380-percentný skok v porovnaní so stavom pred plnoformátovou inváziou.

Tento prudký obrat v rozpočtovej politike nastáva po tom, ako úsilie o zníženie deficitu ustúpilo zakoreneným vojenským prioritám Vladimira Putina. Mierny pokles výdavkov predpokladajú až v rokoch 2028 a 2029.

Zvýšenie rozpočtu prichádza v čase zablokovaných mierových rozhovorov a narastajúceho napätia medzi Moskvou a Európou. Ruský prezident začiatkom októbra opäť pohrozil nasadením celého zbrojného arzenálu v prípade ohrozenia Kaliningradu či iných regiónov.

Kremeľ zároveň varoval európske štáty podporujúce Kyjev, že ich považuje za priamych účastníkov konfliktu a nevylučuje útoky na ich obranný priemysel. Európski predstavitelia v reakcii na to varujú pred zintenzívnením hybridných hrozieb zo strany Ruska.

(max)

  |  

Lublin obnovil kryt, núdzový východ už smeruje na západ

Poľský Lublin obnovil modernizovaný protiletecký kryt z čias studenej vojny. Symbolickou zmenou je orientácia núdzového východu, ktorý teraz smeruje na západ namiesto východu.

Zariadenie pod sídlom mestského autobusového dopravcu MPK vzniklo v polovici 80. rokov. Podľa inšpektora civilnej ochrany Kamila Rząda poskytne 200 ľuďom útočisko až na 72 hodín s nezávislým prístupom k vzduchu, vode a elektrine.

Poľsko je po viacerých prienikoch ruských rakiet a dronov do svojho vzdušného priestoru vo zvýšenej pohotovosti. Obyvatelia východných regiónov dostávajú výzvy na ukrytie počas útokov na susednú západnú Ukrajinu. Minulý týždeň regionálna televízia prerušila živé vysielanie približne na 20 minút, keď novinári odišli do krytu.

Vláda odhaduje počet krytov na približne dvetisíc s kapacitou 300-tisíc ľudí. Ďalších viac než 86-tisíc miest, napríklad pivnice, podzemné garáže či stanice metra, ponúka nižšiu úroveň ochrany približne 23 miliónom ľudí. Mnohí obyvatelia napriek tomu nevedia, kam by sa v prípade útoku uchýlili.

Premiér Donald Tusk upozornil, že ruské útoky sa približujú k poľskej hranici a krajina musí opakovane vysielať lietadlá. Zdôraznil, že Poľsko sa sústreďuje na zaistenie bezpečnosti svojho územia.

(reuters, bak)