Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pokus o zrútenie letu z Dubaja prešetrí aj Izrael

Izraelskí vyšetrovatelia sa spolu s úradmi Spojených arabských emirátov zapoja do vyšetrovania pokusu o zrútenie komerčného letu spoločnosti flydubai z Dubaja do Tel Avivu. Tragédii s viac ako 170 ľuďmi na palube sa podarilo zabrániť v stredu po tom, ako cestujúci a posádka spacifikovali druhého pilota, ktorý po bodnutí indického kapitána Smita Machchhara naviedol stroj do prudkého klesania.

Náhradná pilotná posádka následne bezpečne pristála v Saudskej Arábii. Podozrivého ománskeho štátneho príslušníka zadržali saudskoarabské orgány a vo štvrtok ho previezli do Emirátov, kde ho majú vypočuť.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu uviedol, že kopilot podstúpil radikálnu islamistickú indoktrináciu a prejavoval samovražedné sklony, pričom Izrael prešetruje, či nekonal na cudzí pokyn. Presný motív činu však zatiaľ nestanovili a emirátske úrady preverujú prípadnú teroristickú minulosť.

Incident vyvolal bezpečnostné obavy v Izraeli len niekoľko týždňov pred plánovanými parlamentnými voľbami, pričom vyostrená situácia nadväzuje aj na širší regionálny konflikt v Perzskom zálive.

(reuters, max)

Minúta  |  

Po dotácii Dúhovému Pridu chce ministerka meniť pravidlá

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) plánuje upraviť pravidlá poskytovania dotácií tak, aby sa z prostriedkov určených na podporu kultúry nefinancovali žiadne pochody ani politické zhromaždenia. Vyhlásila, že akýkoľvek pochod bez ohľadu na organizátora nepovažuje za kultúrne podujatie ani umenie.

Týmto vyhlásením sa ohradila voči kritike, ktorej čelila za udelenie štátnych dotácií pre Dúhový Pride a Filmový festival inakosti. Odmietla hodnotenie svojej trojročnej práce na základe dvoch projektov a zdôraznila, že dotačná komisia postupovala podľa platných pravidiel programu Kultúra znevýhodnených skupín.

Šimkovičová deklarovala, že s ideovým posolstvom podujatí nesúhlasí a takzvaná queer agenda nie je jej programom. Samotné zamietnutie by však podľa nej poslúžilo ako zámienka pre Brusel na blokovanie eurofondov.

„Nesúhlas s názormi organizátora však nie je dôvodom na zamietnutie projektu,“ spresnila.

Ministerka spochybnila zaradenie queer komunity do rovnakej kategórie znevýhodnených skupín s ľuďmi so zdravotným postihnutím, pričom avizovala systémové zmeny, aby kultúrne fondy v budúcnosti neslúžili na financovanie sporných pochodov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Kríza s bytmi v Španielsku: parlament neschválil núdzový dekrét

Španielsky parlament v piatok zamietol núdzový dekrét menšinovej vlády premiéra Pedra Sáncheza, ktorý mal reagovať na eskalujúcu bytovú krízu. Návrh zákona počítal so zákazom vysťahovania zraniteľných nájomníkov do roku 2030, s dvojročným zmrazením nájomného a prísnejšou reguláciou krátkodobých prenájmov.

Legislatíva neprešla pomerom hlasov 178 proti ku 172 za po tom, ako sa k opozičnej Ľudovej strane pridala katalánska strana Junts. Jej zástupcovia argumentovali, že dekrét by situáciu zhoršil ďalším znížením ponuky bývania.

V reakcii na rozhodnutie poslancov Odborový zväz nájomníkov oznámil pokračovanie protestov a rozširovanie stanového tábora na námestí Puerta del Sol v Madride.

Hlasovanie nasledovalo po celonárodnom hneve, ktorý vyvolalo vysťahovanie 87-ročnej dôchodkyne Maricarmen Abascalovej – tá nebola schopná platiť nájom bytu, v ktorom bývala 70 rokov. Ten jej majiteľ zvýšil z pôvodných zhruba 500 eur skokovo na najskôr 2 600 eur, neskôr na 1 600 eur.

Aktivisti vyvíjajú tlak na koalíciu a ako konečný cieľ avizujú vyhlásenie generálneho štrajku. Bytová kríza zasahuje najmä mladých ľudí, keďže nájomné za poslednú dekádu vzrástlo na dvojnásobok a v priemere pohlcuje takmer 99 percent ich príjmov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kosová: Vstup Ukrajiny do EÚ od januára 2027 je úplne nereálny

Komisárka EÚ pre rozširovanie Marta Kosová v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera zmiernila očakávania Ukrajiny týkajúce sa rýchleho vstupu do Európskej únie. Termín 1. januára 2027, ktorý presadzoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, označila za úplne nereálny. Informuje Berliner Zeitung.

Aj keď zdôraznila pretrvávajúcu politickú a humanitárnu podporu Bruselu voči brániacej sa krajine, pri samotnom prístupovom procese odmietla akékoľvek úľavy či privilégiá. Geopolitický význam Ukrajiny podľa nej nemôže nahradiť nedostatočný pokrok v integrácii.

Pre Kyjev platia rovnaké pravidlá, hospodárske požiadavky a reforma právneho štátu ako pre ostatných kandidátov, hoci dodala, že Únia musí zároveň postupovať bez zbytočných prieťahov.

Kľúčovou prekážkou zostávajú pretrvávajúce spory okolo boja proti korupcii a nezávislosti súdnictva. Situáciu v septembri vyostril korupčný škandál na ukrajinskej generálnej prokuratúre a následná rezignácia generálneho prokurátora Ruslana Kravčenka po vyšetrovaní zo strany protikorupčných úradov.

Tieto udalosti priamo ohrozujú plnenie plánu z decembra 2025. V rámci tohto desaťbodového programu prioritných reforiem zameraných na posilnenie protikorupčných inštitúcií a prokuratúry dokázala Ukrajina do leta implementovať iba 15 percent stanovených cieľov.

(max)

Minúta  |  

Francúzsko škrtá miliardy a uhrádza menštruačné pomôcky

Francúzska vláda plánuje v rozpočte na rok 2027 ďalšie úsporné opatrenia za 43 miliárd eur. Spolu s už aktuálnymi opatreniami má konsolidácia dosiahnuť 54 miliárd eur. Kabinet premiéra Sébastiena Lecornua chce dostať deficit na päť percent HDP.

Plán počíta so zmrazením alebo znížením niektorých príspevkov pre rodiny a študentov, zásahmi do valorizácie dôchodkov či zrušením približne tisícky miest vo verejnej správe. Samosprávam znížia štátny príspevok o dve miliardy eur. Viac peňazí, naopak, dostanú armáda, školstvo a výskum.

Vláda zároveň počíta s vyššími daňovými príjmami. Presadenie rozpočtu však komplikuje absencia stabilnej parlamentnej väčšiny a hrozba hlasovania o nedôvere.

Od 1. októbra pritom francúzske zdravotné poistenie začalo uhrádzať vybrané opakovane použiteľné menštruačné potreby, najmä menštruačné nohavičky a kalíšky. Opatrenie sa za stanovených podmienok týka ľudí do 26 rokov a môže zasiahnuť približne 6,7 milióna osôb. Cieľom je podľa úradov bojovať proti menštruačnej chudobe a podporovať opakovane použiteľné výrobky.

(red)

Minúta  |  

Taliansko: Príspevky do misie EÚ v Červenom mori sú nedostatočné

Taliansky minister obrany Guido Crosetto v piatok vyhlásil, že príspevky členských štátov Európskej únie do námornej misie Aspides v Červenom mori sú naďalej nedostatočné. Po stretnutí so šéfkou zahraničnej politiky Únie Kajou Kallasovou v Ríme privítal rozhodnutie niektorých krajín poskytnúť dodatočné prostriedky, no zdôraznil, že stále nestačia na zaistenie bezpečnej plavby obchodných lodí.

Taliansko už minulý mesiac vyzvalo spojencov na väčšie zapojenie a oznámilo pripravenosť vyslať vlastné lode, aby sa vyhlo zdržaniam spôsobeným rozhodovacími procesmi Únie.

Podľa Kallasovej potrebuje misia Aspides na efektívne plnenie svojich úloh viac ako desať vojnových lodí. V súčasnosti ich je podľa diplomatov nasadených šesť.

Európska únia spustila misiu v roku 2024 na ochranu obchodnej plavby pred útokmi jemenských húsíov podporovaných Iránom. Tí v uplynulých týždňoch rýchlo postupujú pozdĺž pobrežia Červeného mora, čo ďalej komplikuje plavbu v regióne. Doprava v Hormuzskom prielive už predtým výrazne klesla v dôsledku konfliktu medzi Spojenými štátmi a Iránom.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.