Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Paríž potvrdil, že krajiny G7 uvoľnia milióny barelov zásob ropy

Lídri krajín G7 sa na virtuálnom samite dohodli na koordinovaných opatreniach zameraných na stabilizáciu globálnych trhov s energiou a ochranu domácností pred prudko rastúcimi cenami. Kľúčovým krokom je okamžité uvoľnenie 100 miliónov barelov ropy zo zásob Medzinárodnej energetickej agentúry v priebehu štyroch mesiacov. Informoval o tom na svojej oficiálnej stránke Elyzejský palác.

Prioritou zostáva rýchle dodanie nafty na trh počas prvých 20 dní. Skupina G7 zároveň plánuje koordinovať harmonogramy údržby rafinérií s cieľom navýšiť spracovateľské kapacity, pričom sa jej členovia zaviazali nezavádzať žiadne obmedzenia na vývoz energií.

K podobnému kroku zároveň zoskupené krajiny vyzývajú aj ostatných svetových producentov.

Predstavitelia G7 vo vyhlásení ostro odsúdili pokračujúce útoky Iránu v regióne a narúšanie medzinárodného obchodu v Hormuzskom prielive, kde požadujú okamžité obnovenie slobodnej plavby. Zároveň ocenili úsilie USA pri zaistení bezpečnosti v tejto námornej ceste.

Skupina potvrdila zachovanie sankcií voči Rusku a požiadala Medzinárodnú energetickú agentúru o monitorovanie následkov prijatých opatrení a predloženie správy do 20 dní.

(max)

Minúta  |  

Pápež žiadal milosť pre neúspešne popravenú Pikeovú

Hlava katolíckej cirkvi Lev XIV. požiadala o milosť pre odsúdenú vrahyňu Christu Pikeovú ešte pred jej neúspešnou popravou v americkom štáte Tennessee. Taliansky portál La Repubblica informoval, že iniciatíva Svätej stolice nedostala od úradov žiadnu odpoveď; Vatikán tým nadviazal na svoj dlhodobý postoj odmietajúci trest smrti.

Tento postoj vychádza z revízie Katechizmu Katolíckej cirkvi schválenej pápežom Františkom, podľa ktorej je trest smrti neprípustný, keďže zasahuje do nedotknuteľnosti a dôstojnosti ľudskej osoby.

Svätá stolica sa v minulosti opakovane pokúšala zastaviť popravy prostredníctvom žiadostí o milosť bez ohľadu na právnu podstatu prípadov, aby zdôraznila posvätnosť ľudského života a možnosť odčinenia viny.

Pikeová mala v čase vraždy, ktorú spáchala v januári 1995 spolu so svojím vtedajším priateľom, 18 rokov. Ich obeťou bola 19-ročná Colleen Slemmerová, ich spolužiačka zo školy v Knoxville. Páchatelia svoju obeť vylákali do zalesnenej oblasti, kde ju Pikeová dorezala nožom na kartón, do hrude jej vyrezala znak pentagramu a rozmliaždila lebku. Časť lebečnej kosti si vzala ako suvenír.

(max)

Minúta  |  

Pokus o zrútenie letu z Dubaja prešetrí aj Izrael

Izraelskí vyšetrovatelia sa spolu s úradmi Spojených arabských emirátov zapoja do vyšetrovania pokusu o zrútenie komerčného letu spoločnosti flydubai z Dubaja do Tel Avivu. Tragédii s viac ako 170 ľuďmi na palube sa podarilo zabrániť v stredu po tom, ako cestujúci a posádka spacifikovali druhého pilota, ktorý po bodnutí indického kapitána Smita Machchhara naviedol stroj do prudkého klesania.

Náhradná pilotná posádka následne bezpečne pristála v Saudskej Arábii. Podozrivého ománskeho štátneho príslušníka zadržali saudskoarabské orgány a vo štvrtok ho previezli do Emirátov, kde ho majú vypočuť.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu uviedol, že kopilot podstúpil radikálnu islamistickú indoktrináciu a prejavoval samovražedné sklony, pričom Izrael prešetruje, či nekonal na cudzí pokyn. Presný motív činu však zatiaľ nestanovili a emirátske úrady preverujú prípadnú teroristickú minulosť.

Incident vyvolal bezpečnostné obavy v Izraeli len niekoľko týždňov pred plánovanými parlamentnými voľbami, pričom vyostrená situácia nadväzuje aj na širší regionálny konflikt v Perzskom zálive.

(reuters, max)

Minúta  |  

Po dotácii Dúhovému Pridu chce ministerka meniť pravidlá

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) plánuje upraviť pravidlá poskytovania dotácií tak, aby sa z prostriedkov určených na podporu kultúry nefinancovali žiadne pochody ani politické zhromaždenia. Vyhlásila, že akýkoľvek pochod bez ohľadu na organizátora nepovažuje za kultúrne podujatie ani umenie.

Týmto vyhlásením sa ohradila voči kritike, ktorej čelila za udelenie štátnych dotácií pre Dúhový Pride a Filmový festival inakosti. Odmietla hodnotenie svojej trojročnej práce na základe dvoch projektov a zdôraznila, že dotačná komisia postupovala podľa platných pravidiel programu Kultúra znevýhodnených skupín.

Šimkovičová deklarovala, že s ideovým posolstvom podujatí nesúhlasí a takzvaná queer agenda nie je jej programom. Samotné zamietnutie by však podľa nej poslúžilo ako zámienka pre Brusel na blokovanie eurofondov.

„Nesúhlas s názormi organizátora však nie je dôvodom na zamietnutie projektu,“ spresnila.

Ministerka spochybnila zaradenie queer komunity do rovnakej kategórie znevýhodnených skupín s ľuďmi so zdravotným postihnutím, pričom avizovala systémové zmeny, aby kultúrne fondy v budúcnosti neslúžili na financovanie sporných pochodov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Kríza s bytmi v Španielsku: parlament neschválil núdzový dekrét

Španielsky parlament v piatok zamietol núdzový dekrét menšinovej vlády premiéra Pedra Sáncheza, ktorý mal reagovať na eskalujúcu bytovú krízu. Návrh zákona počítal so zákazom vysťahovania zraniteľných nájomníkov do roku 2030, s dvojročným zmrazením nájomného a prísnejšou reguláciou krátkodobých prenájmov.

Legislatíva neprešla pomerom hlasov 178 proti ku 172 za po tom, ako sa k opozičnej Ľudovej strane pridala katalánska strana Junts. Jej zástupcovia argumentovali, že dekrét by situáciu zhoršil ďalším znížením ponuky bývania.

V reakcii na rozhodnutie poslancov Odborový zväz nájomníkov oznámil pokračovanie protestov a rozširovanie stanového tábora na námestí Puerta del Sol v Madride.

Hlasovanie nasledovalo po celonárodnom hneve, ktorý vyvolalo vysťahovanie 87-ročnej dôchodkyne Maricarmen Abascalovej – tá nebola schopná platiť nájom bytu, v ktorom bývala 70 rokov. Ten jej majiteľ zvýšil z pôvodných zhruba 500 eur skokovo na najskôr 2 600 eur, neskôr na 1 600 eur.

Aktivisti vyvíjajú tlak na koalíciu a ako konečný cieľ avizujú vyhlásenie generálneho štrajku. Bytová kríza zasahuje najmä mladých ľudí, keďže nájomné za poslednú dekádu vzrástlo na dvojnásobok a v priemere pohlcuje takmer 99 percent ich príjmov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kosová: Vstup Ukrajiny do EÚ od januára 2027 je úplne nereálny

Komisárka EÚ pre rozširovanie Marta Kosová v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera zmiernila očakávania Ukrajiny týkajúce sa rýchleho vstupu do Európskej únie. Termín 1. januára 2027, ktorý presadzoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, označila za úplne nereálny. Informuje Berliner Zeitung.

Aj keď zdôraznila pretrvávajúcu politickú a humanitárnu podporu Bruselu voči brániacej sa krajine, pri samotnom prístupovom procese odmietla akékoľvek úľavy či privilégiá. Geopolitický význam Ukrajiny podľa nej nemôže nahradiť nedostatočný pokrok v integrácii.

Pre Kyjev platia rovnaké pravidlá, hospodárske požiadavky a reforma právneho štátu ako pre ostatných kandidátov, hoci dodala, že Únia musí zároveň postupovať bez zbytočných prieťahov.

Kľúčovou prekážkou zostávajú pretrvávajúce spory okolo boja proti korupcii a nezávislosti súdnictva. Situáciu v septembri vyostril korupčný škandál na ukrajinskej generálnej prokuratúre a následná rezignácia generálneho prokurátora Ruslana Kravčenka po vyšetrovaní zo strany protikorupčných úradov.

Tieto udalosti priamo ohrozujú plnenie plánu z decembra 2025. V rámci tohto desaťbodového programu prioritných reforiem zameraných na posilnenie protikorupčných inštitúcií a prokuratúry dokázala Ukrajina do leta implementovať iba 15 percent stanovených cieľov.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.