Preskočiť na obsah
  |  

Propalestínski aktivisti uspeli v spore s vládou USA

Americká federálna sudkyňa zamietla žalobu administratívy prezidenta Donalda Trumpa proti propalestínskym organizáciám a demonštrantom. Vláda ju podala na základe zákona, ktorý sa tradične používa proti ľuďom blokujúcim prístup k interrupčným klinikám.

Sudkyňa Katharine Haydenová v štáte New Jersey rozhodla, že ministerstvo spravodlivosti v žalobe dostatočne neodôvodnilo tvrdené porušenie zákona. Žalobu zamietla bez definitívneho uzavretia prípadu, takže vláda ju môže do 30 dní upraviť a podať znova.

Spor súvisí s protestom z novembra 2024 proti podujatiu v synagóge v New Jersey, ktoré zahŕňalo aj realitný veľtrh ponúkajúci nehnuteľnosti v izraelských osadách na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Ministerstvo tvrdilo, že demonštranti napádali účastníkov a narúšali podujatie hlukom.

Žalobu podalo podľa zákona FACE z roku 1994, ktorý zakazuje násilím alebo fyzickým blokovaním brániť ľuďom v prístupe k zariadeniam reprodukčného zdravia alebo miestam bohoslužieb. Podľa predstaviteľky ministerstva spravodlivosti išlo zrejme o prvý prípad, keď vláda tento zákon použila v súvislosti s narúšaním náboženskej bohoslužby.

(reuters, lud)

  |  

KDH kritizuje rozpočet aj odklad zrušenia transakčnej dane

Verejné financie podľa kresťanských demokratov nie sú pod kontrolou. Hnutie kritizuje koaličnú dohodu o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2027, ktorý počíta s deficitom 4,94 percenta hrubého domáceho produktu.

Predseda KDH Milan Majerský zdôraznil, že ozdravenie verejných financií nemôže stáť iba na ďalšom zaťažovaní ľudí a firiem. Vyžaduje podľa neho zodpovedné hospodárenie štátu, reformy a podporu ekonomického rastu. Vláda má najskôr šetriť na sebe a vytvárať podmienky na prácu, podnikanie a investovanie.

Podpredseda Viliam Karas označil odklad zrušenia transakčnej dane za dôkaz slabej vyjednávacej pozície SNS. Daň podľa neho spôsobuje ekonomike finančné a hospodárske straty a národniari nedokážu presadiť svoje sľuby.

Koalícia sa v piatok dohodla na rozpočte bez zvyšovania daní a odvodov. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) ho označil za kompromis spĺňajúci pravidlá Európskej komisie.

Dohoda so SNS počíta so zrušením transakčnej dane od roku 2028. Dovtedy koalícia potrebuje jej výnosy na krytie rozpočtových priorít.

(tasr, bak)

  |  

Šaško očakáva schválenie liekovej novely už budúci týždeň

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) očakáva, že pripravovanú liekovú novelu schvália už budúci týždeň. V Sobotných dialógoch STVR uviedol, že reforma obsahuje 133 konkrétnych zmien.

Novela má okrem iného vytvoriť právny nárok pacienta na liek. Pacienti by tak podľa ministra už nemali byť odkázaní iba na individuálne posudzovanie žiadostí, napríklad zdravotnými poisťovňami. Zmeny majú tiež urýchliť vstup nových liekov a inovatívnej liečby na Slovensko. Šaško tvrdí, že za reformou stojí celý sektor vrátane pacientskych organizácií, lekárov a poisťovní.

Opozičný poslanec a bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí (Hnutie Slovensko) upozornil, že problémom zostáva vstup nových liekov do systému. Podľa neho sa na rok zastavila ich kategorizácia a samotná reforma situáciu nevyrieši, ak sa kategorizácia opäť nerozbehne.

Krajčí podporuje opatrenia proti nelegálnemu vývozu liekov do zahraničia. Vzhľadom na spoločný európsky trh však podľa neho budú naďalej existovať snahy vyvážať lacnejšie lieky zo Slovenska do drahších krajín.

(tasr, lud)

  |  

NYT: Rokovania USA s Ruskom zahŕňajú aj obchod s Lukoilom

Rokovania administratívy Donalda Trumpa s Ruskom o ukončení vojny na Ukrajine sa rozšírili aj o možný obchod s ropnými aktívami za miliardy dolárov. Podľa denníka New York Times by z neho mohli profitovať podnikatelia z Blízkeho východu s väzbami na amerických vyjednávačov Stevea Witkoffa a Jareda Kushnera.

Dohoda sa týka rozsiahleho súboru ropných polí, rafinérií a čerpacích staníc po celom svete, ktoré vlastní ruská energetická spoločnosť Lukoil. Jej uskutočnenie by museli schváliť americká vláda aj Kremeľ.

O aktíva sa podľa denníka uchádza skupina, ktorej súčasťou je americký miliardár a investor Todd Boehly, dve blízkovýchodné skupiny, ktoré v minulosti obchodovali s Kushnerom alebo rodinou Witkoffovcov, a tiež jedna zložka americkej vlády.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa zdrojov denníka otvoril otázku obchodu počas stretnutia s Witkoffom a Kushnerom v Kremli 5. septembra. Jeho dokončením chcel podľa jedného zo zdrojov ukázať Rusom, že môžu obchodovať so Spojenými štátmi.

Biely dom, americké ministerstvo financií ani Lukoil sa k správe bezprostredne nevyjadrili.

(reuters, lud)

  |  

Prezident: Zvyšovanie zbrojenia nie je cestou k zmierneniu napätia

Prezident Peter Pellegrini na oslavách 82. výročia Karpatsko-duklianskej operácie varoval pred rastúcim zbrojením a stupňovaním provokácií. Podľa neho nevedú k zmierneniu napätia, ale k jeho ďalšej eskalácii.

V príhovore poukázal na vojnu na Ukrajine, kde podľa neho každý mesiac na oboch stranách zomierajú desaťtisíce mladých mužov. Európa podľa prezidenta príliš rýchlo rezignovala na snahu o diplomatické riešenie konfliktu.

Pellegrini kritizoval, že medzinárodné spoločenstvo podľa neho ponúka ako riešenie najmä ďalšie zbrojenie a boj. S obavou vníma aj čoraz otvorenejšie diskusie o možnom konflikte Severoatlantickej aliancie s Ruskom a zostrujúci sa jazyk diplomatov.

Prezident zároveň označil systémy kolektívnej bezpečnosti za dôležitú záruku ochrany najmä menších štátov. Použitie zbraní však podľa neho musí zostať poslednou možnosťou po vyčerpaní diplomacie.

Pamiatka vojakov padlých na Dukle má podľa Pellegriniho pripomínať cenu slobody a mieru. „Snaha o mier nie je len našou povinnosťou, ale podmienkou nášho prežitia,“ zdôraznil.

(tasr, lud)

  |  

Podozrenie na dron z Bieloruska uzavrelo letisko vo Vilniuse

Litovské úrady v sobotu na necelú hodinu prerušili prevádzku leteckého uzla v hlavnom meste po hlásení o možnom bezpilotnom stroji smerujúcom z Bieloruska do Litvy. Informovalo o tom Národné centrum krízového riadenia.

V reakcii na upozornenie vzlietli aj lietadlá NATO zabezpečujúce ochranu vzdušného priestoru pobaltských krajín.

Úrady zisťujú, čo vyvolalo poplach.

(reuters, bak)