Preskočiť na obsah
  |  

NYT: Rokovania USA s Ruskom zahŕňajú aj obchod s Lukoilom

Rokovania administratívy Donalda Trumpa s Ruskom o ukončení vojny na Ukrajine sa rozšírili aj o možný obchod s ropnými aktívami za miliardy dolárov. Podľa denníka New York Times by z neho mohli profitovať podnikatelia z Blízkeho východu s väzbami na amerických vyjednávačov Stevea Witkoffa a Jareda Kushnera.

Dohoda sa týka rozsiahleho súboru ropných polí, rafinérií a čerpacích staníc po celom svete, ktoré vlastní ruská energetická spoločnosť Lukoil. Jej uskutočnenie by museli schváliť americká vláda aj Kremeľ.

O aktíva sa podľa denníka uchádza skupina, ktorej súčasťou je americký miliardár a investor Todd Boehly, dve blízkovýchodné skupiny, ktoré v minulosti obchodovali s Kushnerom alebo rodinou Witkoffovcov, a tiež jedna zložka americkej vlády.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa zdrojov denníka otvoril otázku obchodu počas stretnutia s Witkoffom a Kushnerom v Kremli 5. septembra. Jeho dokončením chcel podľa jedného zo zdrojov ukázať Rusom, že môžu obchodovať so Spojenými štátmi.

Biely dom, americké ministerstvo financií ani Lukoil sa k správe bezprostredne nevyjadrili.

(reuters, lud)

  |  

Prezident: Zvyšovanie zbrojenia nie je cestou k zmierneniu napätia

Prezident Peter Pellegrini na oslavách 82. výročia Karpatsko-duklianskej operácie varoval pred rastúcim zbrojením a stupňovaním provokácií. Podľa neho nevedú k zmierneniu napätia, ale k jeho ďalšej eskalácii.

V príhovore poukázal na vojnu na Ukrajine, kde podľa neho každý mesiac na oboch stranách zomierajú desaťtisíce mladých mužov. Európa podľa prezidenta príliš rýchlo rezignovala na snahu o diplomatické riešenie konfliktu.

Pellegrini kritizoval, že medzinárodné spoločenstvo podľa neho ponúka ako riešenie najmä ďalšie zbrojenie a boj. S obavou vníma aj čoraz otvorenejšie diskusie o možnom konflikte Severoatlantickej aliancie s Ruskom a zostrujúci sa jazyk diplomatov.

Prezident zároveň označil systémy kolektívnej bezpečnosti za dôležitú záruku ochrany najmä menších štátov. Použitie zbraní však podľa neho musí zostať poslednou možnosťou po vyčerpaní diplomacie.

Pamiatka vojakov padlých na Dukle má podľa Pellegriniho pripomínať cenu slobody a mieru. „Snaha o mier nie je len našou povinnosťou, ale podmienkou nášho prežitia,“ zdôraznil.

(tasr, lud)

  |  

Podozrenie na dron z Bieloruska uzavrelo letisko vo Vilniuse

Litovské úrady v sobotu na necelú hodinu prerušili prevádzku leteckého uzla v hlavnom meste po hlásení o možnom bezpilotnom stroji smerujúcom z Bieloruska do Litvy. Informovalo o tom Národné centrum krízového riadenia.

V reakcii na upozornenie vzlietli aj lietadlá NATO zabezpečujúce ochranu vzdušného priestoru pobaltských krajín.

Úrady zisťujú, čo vyvolalo poplach.

(reuters, bak)

  |  

Finančná správa hlási rast QR platieb, obavy sa nepotvrdili

Od májového spustenia QR platieb finančnej správy sa uskutočnilo vyše 500-tisíc transakcií v hodnote presahujúcej 20 miliónov eur. Podľa prezidenta finančnej správy Jozefa Kissa si zákazníci aj podnikatelia na nový spôsob úhrady zvykli.

V polovici augusta evidovali 290-tisíc platieb za viac než 12 miliónov eur. Za približne šesť týždňov ich počet vzrástol o vyše 70 percent a hodnota o 67 percent.

Hovorca Daniel Kováč zdôraznil, že samotné naskenovanie QR kódu peniaze z účtu neodpočíta. Údaje sa iba predvyplnia v bankovej aplikácii, zákazník ich skontroluje a platbu musí potvrdiť. Bez jeho autorizácie sa úhrada neuskutoční.

Prax podľa neho rozptýlila aj obavy zo zvýšeného rizika pre telefón či zneužitia údajov platobnej karty. Kartu zákazník nepotrebuje a nezadáva jej číslo, bezpečnostný kód ani dátum platnosti.

Riešenie finančnej správy je pre podnikateľov bezplatné a nevyžaduje nákup platobného terminálu. Môže slúžiť ako alternatíva k platbe kartou alebo ďalšia možnosť bezhotovostnej úhrady. Banky pri jeho využívaní do konca roka 2027 neúčtujú podnikateľom poplatky za notifikácie o prijatých okamžitých platbách.

(tasr, bak)

  |  

Poľnohospodárska komora mení ústredného riaditeľa

Po viac ako 15 rokoch dochádza k zmene na poste ústredného riaditeľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Jozefa Artima strieda Ján Baršváry, ktorý doteraz pôsobil ako riaditeľ odboru poľnohospodárstva a služieb. Predsedom komory zostáva Jozef Šumichrast, informovala hovorkyňa Jana Holéciová.

Baršváry sa okrem zahraničnej poľnohospodárskej agendy venuje koordinácii zamestnancov bratislavského úradu a vzťahom s regionálnymi štruktúrami komory. V uplynulých rokoch sa zameriava najmä na zahraničné vzťahy.

Špecializuje sa na Spoločnú poľnohospodársku politiku Európskej únie a dlhodobo pôsobí v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore. Komoru zastupuje aj na rokovaniach v Bruseli o európskych politikách v oblasti poľnohospodárstva.

Baršváry sa zúčastňuje aj na zasadnutiach európskej organizácie COPA-COGECA, ktorej je komora členom.

(tasr, bak)

  |  

Kaliňák očakáva druhé kolo SAFE v priebehu mesiacov

Druhé kolo európskeho nástroja na financovanie obranných potrieb SAFE by podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) mali spustiť v priebehu niekoľkých mesiacov. Európska únia sa chce venovať rozvoju obranného priemyslu.

Minister upozornil na prekrývanie úloh Únie a NATO, voči ktorému má Slovensko výhrady. „V tom môže vzniknúť chaos,“ povedal. Podľa neho môže Únia obranu kontinentu podporovať, zabezpečuje ju však Severoatlantická aliancia.

Slovensko sa do nástroja SAFE zapojilo. Členským krajinám sprostredkúva pôžičky na zbrane a ďalšie potreby armády. Rezort obrany z úveru plánuje financovať alebo spolufinancovať deväť investičných projektov.

Vláda vlani v novembri schválila prijatie finančnej pomoci z nástroja SAFE. Slovensko následne zaslalo Európskej komisii oficiálnu žiadosť spolu s národným investičným plánom pre európsky obranný priemysel, ktorý vypracovalo ministerstvo obrany.

V januári Slovensku schválili nárok na úver do maximálnej výšky 2,317 miliardy eur. Z toho 347,5 milióna eur predstavuje 15-percentné predbežné financovanie.

(tasr, bak)