Preskočiť na obsah
  |  

SNS chce pre seniorov od 85 rokov dôchodok aspoň 708 eur

Ľudia, ktorí odpracovali najmenej 30 rokov a dosiahli vek 85 rokov, majú od 1. januára 2027 poberať penziu minimálne 708 eur mesačne. Návrhom poslancov SNS sa má parlament zaoberať budúci týždeň.

Podľa riaditeľky kancelárie predsedu strany Zuzany Škopcovej sa koalícia na piatkovej rade dohodla na jeho schválení. Opatrenie je podľa nej rozpočtovo kryté a navrhovaná suma zodpovedá priemernému dôchodku v roku 2025.

Cieľom je pomôcť najstaršej generácii, ktorá počas aktívneho života pracovala a prispievala do systému, no pri nízkej penzii zápasí s rastúcimi účtami.

Národniari pripomenuli aj schválené zmeny pre seniorov, ktorí si privyrábajú. Od januára 2027 sa odvodová odpočítateľná položka pre dôchodcov pracujúcich na dohodu zvýši z 200 na 300 eur mesačne.

Zároveň sa ročný príjem, ktorý môžu dosiahnuť popri poberaní predčasného starobného dôchodku, zvýši z 2 400 na 3 600 eur.

(tasr, bak)

  |  

Dvoch Iráncov obvinili z prípravy útoku na židovskú komunitu

Rahman Salehi (34) a Salam Ahmadyan (36) sa v sobotu postavili pred londýnsky súd pre údajné plánovanie teroristického útoku na židovskú komunitu v Manchestri.

Podľa prokuratúry ich 20. septembra na začiatku sviatku Jom kipur zadržali pri sledovaní možných židovských cieľov. Medzi nimi boli Židovské múzeum v Manchestri a synagóga Heaton Park, kde takmer pred rokom pri útoku zahynuli dvaja židovskí veriaci.

Muži údajne pripravovali útok podomácky vyrobenou bombou podľa pokynov tretej osoby, ktorá mala plánovanie riadiť a koordinovať. Prokuratúra predpokladá, že ide o iránskeho občana, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou pôsobí z Iránu.

Obaja prišli do Británie z Európy na malých člnoch. Salehi získal po príchode v roku 2020 azyl, Ahmadyanova žiadosť po príchode v roku 2023 zostáva nevybavená. K obvineniam sa nevyjadrili a zostanú vo väzbe do pojednávania 23. októbra.

Polícia zdôraznila, že prípad nesúvisí s vyšetrovaním údajného sprisahania proti leteckej základni Fairford, do ktorého je podľa Británie pravdepodobne zapojený Irán. Teherán toto obvinenie odmieta. Zadržaného britsko-iránskeho občana prepustili počas vyšetrovania na kauciu.

Ministerka vnútra Shabana Mahmoodová obvinila iránsky režim z ohrozovania židovských komunít a umlčiavania kritikov v zahraničí prostredníctvom sprostredkovateľov a zločineckých sietí. Británia od útokov Hamasu na Izrael v októbri 2023 zaznamenáva výrazný nárast antisemitizmu.

(reuters, bak)

  |  

Šéf väzníc čelí kritike po nevydarenej poprave Christy Pikeovej

Frank Strada, ktorý vedie väzenský systém Tennessee, čelí otázkam po tom, čo Christa Pikeová prežila podanie smrtiacich látok. Podľa právnikov išlo o piatu problematickú popravu pod jeho dohľadom v dvoch štátoch od roku 2022, píše Guardian.

Päťdesiatročná odsúdená dostala v stredu dve dávky pentobarbitalu. Podľa svedkov ju ešte hodinu po prvej dávke počuli dusiť sa a bojovať s ťažkosťami. Právnici v piatok oznámili, že zostáva v bezvedomí a na ventilátore.

Guvernér Bill Lee pozastavil popravy do konca roka a nariadil nezávislé vyšetrovanie. Zároveň povedal, že podľa dostupných informácií väzenský rezort dodržal stanovený protokol.

V máji Tennessee prerušilo popravu Tonyho Carruthersa po vyše hodinovom hľadaní žily. Tri popravy v Arizone počas Stradovho pôsobenia v roku 2022 sprevádzali podobné problémy.

Právnici tvrdia, že Strada znížil požiadavky na výcvik popravných tímov. Vo výpovedi tiež uznal, že nesplnil niektoré odporúčania nezávislej správy z roku 2022 vrátane zabezpečenia farmaceutického poradenstva.

Experti preverujú možné znehodnotenie lieku alebo jeho preniknutie do tkaniva namiesto krvného obehu. Štát utajuje základné údaje o používaných látkach aj totožnosť vykonávateľov. Väzenský rezort odmietol otázky o Stradovej minulosti. Kandidáti na guvernéra avizovali, že ho vo funkcii neponechajú.

(bak)

  |  

Moskva žiada cudzincov, aby odišli z Kyjeva. Avizuje ďalšie útoky

Moskva v sobotu zopakovala svoje varovanie, podľa ktorého by zahraniční diplomati a cudzinci mali odísť z Kyjeva. Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení zároveň uviedlo, že veľké útoky na ukrajinské hlavné mesto budú pokračovať.

Ruské sily v posledných týždňoch zintenzívnili útoky na Kyjev a zameriavajú sa na dôležitú infraštruktúru. Starosta mesta Vitalij Kličko v piatok uviedol, že Kyjev je v dramatickej situácii, keď tam nepriateľ ničí infraštruktúru, logistiku, obydlia, sociálne zariadenia a opäť aj energetickú sieť.

„Ruská strana už predtým vyzvala cudzích štátnych príslušníkov a diplomatov v Kyjeve, aby z tohto mesta odišli a aby sa nenavštevovali Ukrajinu,“ uviedlo ruské ministerstvo v sobotňajšom vyhlásení. „So znepokojením konštatujeme, že nie všetci sa týmito varovaniami riadili a že niektorí ľudia sa vedome vystavujú smrteľnému nebezpečenstvu,“ vyhlásil ruský rezort.

Podľa ministerstva budú „ruské ozbrojené sily naďalej vykonávať masívne odvetné údery“. Doplnil, že „zodpovednosť za možné negatívne dôsledky spočíva výhradne na tých, ktorí ignorujú toto varovanie“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina, že porušuje pravidlá ozbrojeného konfliktu schvaľovaním rozsiahlych útokov na civilné oblasti. Kremeľ toto obvinenie odmietol.

(tasr, afp, lud)

  |  

KĽDR otestovala raketu, ktorá mení dráhu pomocou AI

Severná Kórea otestovala strategickú raketu stredného doletu, oznámila v sobotu Kim Jo-džong, sestra vodcu Kim Čong-una a predstaviteľka vládnucej strany. Podľa juhokórejskej armády balistická strela preletela vyše 700 kilometrov smerom k moru pri východnom pobreží.

Na cvičenie dohliadal severokórejský líder. Uskutočnila ho jednotka poverená osobitnou úlohou.

Kim Jo-džong spochybnila údaje Soulu a Tokia o vzdialenosti letu. Tvrdila, že dokazujú obmedzené schopnosti sledovania rakiet. Podľa nej protivníci pri lete po vlnovitej trajektórii strácajú cieľ z dohľadu, dôkazy však nepredložila.

Vyhlásila tiež, že raketa dokáže v nízkej výške meniť dráhu pomocou umelej inteligencie. Jej rýchlosť nezverejnila. „Neexistuje spôsob, ako sa tomuto útoku vyhnúť,“ povedala.

KĽDR tento rok uskutočnila už viac než desať raketových skúšok. Niektoré nasledovali po protestoch proti spoločným vojenským cvičeniam Južnej Kórey a Spojených štátov.

Odpal prišiel deň po tom, čo Kim Jo-džong odmietla požiadavku Soulu na ospravedlnenie za míny, ktoré podľa juhokórejskej strany vážne zranili jej vojakov v demilitarizovanej zóne.

(reuters, bak)

  |  

Raši vyzval na úctu k Slovensku aj napriek politickým sporom

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) na oslavách 82. výročia Karpatsko-duklianskej operácie vyzval na úctu k Slovensku aj napriek politickým sporom. Rozdielne názory na vládu, zákony, ekonomiku či smerovanie krajiny by podľa neho nemali prerásť do znevažovania samotného štátu.

„Vlastenectvo neznamená tvrdiť, že na Slovensku je všetko dobré,“ povedal. Podľa neho treba problémy pomenovať a snažiť sa ich napraviť. Osobitne upozornil na vyjadrenia v zahraničí, ktoré podľa neho nevytvárajú iba obraz vlády, strany či politika, ale aj celej krajiny.

Raši zdôraznil aj potrebu venovať pozornosť všetkým regiónom. Dukla sa môže z pohľadu Bratislavy javiť ako periféria, v slovenských dejinách ňou však podľa neho nikdy nebola. Slovensko nesmie končiť tam, kde sa končia diaľnice, investície alebo pozornosť štátu.

Sebavedomá krajina sa podľa predsedu parlamentu nemusí uzatvárať pred svetom. Má otvorene hovoriť o svojich problémoch, spolupracovať s partnermi a zároveň obhajovať svoje záujmy. Slovensko prirovnal k domovu, ktorý možno kritizovať a meniť, no netreba si ho prestať vážiť.

(tasr, lud)