Preskočiť na obsah
  |  

Francúzsko posilní boj proti ebole v Afrike

Francúzsko zvýši podporu boja proti ebole na východe Konžskej demokratickej republiky. Minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot počas sobotnej návštevy mesta Bunia upozornil, že pri oslabenej ostražitosti sa nákaza môže rýchlo vrátiť.

Francúzsko od januára do júla vyčlenilo na boj proti ebole 13,4 milióna eur. Šéf diplomacie chce pri nadchádzajúcich rozpočtových rokovaniach navrhnúť ďalšie humanitárne financovanie.

Pomoc zahŕňa humanitárnu podporu, medicínsky výskum aj program PRISM, spustený počas návštevy prezidenta Emmanuela Macrona v roku 2023. O ebole budú hovoriť tiež na národnej humanitárnej konferencii v Paríži 6. októbra.

Barrot ocenil konžské úrady, agentúry Organizácie Spojených národov, humanitárne organizácie a zdravotníkov za obmedzenie epidémie a zabránenie jej šíreniu do veľkých miest v krajine aj za jej hranice.

Na otázku o možnom rozšírení po hlásenom prípade vo Francúzsku odpovedal, že netreba mať strach.

V Bunii, kam západní lídri zavítajú zriedkavo, v polovici septembra laboratórne potvrdili aj prípad ochorenia mpox.

(reuters, bak)

  |  

Gorali majú dostať zastúpenie aj peniaze v kultúrnom fonde

Ministerstvo kultúry pripravuje novelu zákona o Fonde na podporu kultúrnych menšín, ktorá zohľadní oficiálne uznanie goralskej národnostnej menšiny. Predbežnú informáciu zverejnilo na portáli Slov-lex.

Úprava má najmä doplniť odborné rady fondu. Navrhovaný podiel financií pre goralskú menšinu má zodpovedať jej veľkosti podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2021.

Rezort podľa výsledkov sčítania prepočítal aj podiely prostriedkov na aktivity ostatných národnostných menšín, program interkultúrneho dialógu a porozumenia i prevádzku fondu. Pripomienkové konanie sa má začať v novembri.

Gorali sa stali pätnástou oficiálne uznanou národnostnou menšinou na základe uznesenia vlády z konca januára 2025.

Podľa platného zákona má verejnoprávny fond z rozpočtovej kapitoly ministerstva kultúry príspevok vo výške 8,8 milióna eur.

(tasr, bak)

  |  

Prepustili podozrivého z prípravy útoku na základňu RAF

Britská protiteroristická polícia prepustila 25-ročného muža s britským a iránskym občianstvom, ktorého vo štvrtok zadržala pre podozrenie z prípravy teroristických činov. Vyšetrovanie udalostí pri leteckej základni RAF Fairford pokračuje, pričom prehliadky dvoch nehnuteľností v Londýne ukončili.

Zo základne v západnom Anglicku štartovali americké bombardéry na útoky proti cieľom v Iráne.

Incident sa začal nadránom minulú nedeľu, keď pri troch dodávkach zadržali päť Britov vo veku medzi 20 a 30 rokmi pre podozrenia súvisiace s terorizmom a výbušninami. Neskôr ich bez vznesenia obvinení prepustili na kauciu za prísnych podmienok. Vo vozidlách našli benzín, nie však improvizované výbušné zariadenie.

Polícia označila vyšetrovanie za zložité a preveruje možné zapojenie cudzieho štátu. Premiér Andy Burnham v stredu pripustil iránsku súvislosť.

Americký prezident Donald Trump hovoril o pláne spôsobiť na základni „veľké škody“. Minister zahraničných vecí Marco Rubio tiež poukázal na možnú účasť zahraničného aktéra.

Teherán označil obvinenia zo svojho zapojenia za nepodložené a vo štvrtok si pre ne predvolal britského veľvyslanca.

(reuters, bak)

  |  

Kríza bývania vyhnala desaťtisíce Španielov do ulíc

V Madride a ďalších španielskych mestách v sobotu demonštrovali desaťtisíce ľudí, ktorí žiadajú opatrenia proti zhoršujúcej sa bytovej kríze. Podľa vlády sa na proteste v metropole zúčastnilo približne 70-tisíc osôb.

Nespokojnosť zosilnela po tom, čo opozícia v piatok v parlamente odmietla vládne opatrenia. Tie reagovali aj na pobúrenie verejnosti z vysťahovania 87-ročnej ženy v Madride. Niektorí účastníci niesli transparenty vyzývajúce na generálny štrajk.

„Je to hanba,“ povedal 26-ročný demonštrant Nando de Angulo. Podľa neho sa občania musia prispôsobovať politickým stranám namiesto toho, aby politici reagovali na ich požiadavky.

Vo Valencii došlo k stretom s políciou, ktorá použila gumové projektily a slzotvorný plyn. Približne 30 protestujúcich preniklo do kultúrneho komplexu Mesto umení a vied, odkiaľ ich policajti vytlačili. Ostatné demonštrácie v 50 španielskych mestách boli pokojné.

Španielske médiá v piatok informovali, že premiér Pedro Sánchez po odmietnutí legislatívy zvažuje predčasné voľby v novembri. Pred rozhodnutím má sledovať silu protestov. Jeho úrad odmietol správy komentovať.

(reuters, bak)

  |  

SNS chce pre seniorov od 85 rokov dôchodok aspoň 708 eur

Ľudia, ktorí odpracovali najmenej 30 rokov a dosiahli vek 85 rokov, majú od 1. januára 2027 poberať penziu minimálne 708 eur mesačne. Návrhom poslancov SNS sa má parlament zaoberať budúci týždeň.

Podľa riaditeľky kancelárie predsedu strany Zuzany Škopcovej sa koalícia na piatkovej rade dohodla na jeho schválení. Opatrenie je podľa nej rozpočtovo kryté a navrhovaná suma zodpovedá priemernému dôchodku v roku 2025.

Cieľom je pomôcť najstaršej generácii, ktorá počas aktívneho života pracovala a prispievala do systému, no pri nízkej penzii zápasí s rastúcimi účtami.

Národniari pripomenuli aj schválené zmeny pre seniorov, ktorí si privyrábajú. Od januára 2027 sa odvodová odpočítateľná položka pre dôchodcov pracujúcich na dohodu zvýši z 200 na 300 eur mesačne.

Zároveň sa ročný príjem, ktorý môžu dosiahnuť popri poberaní predčasného starobného dôchodku, zvýši z 2 400 na 3 600 eur.

(tasr, bak)

  |  

Dvoch Iráncov obvinili z prípravy útoku na židovskú komunitu

Rahman Salehi (34) a Salam Ahmadyan (36) sa v sobotu postavili pred londýnsky súd pre údajné plánovanie teroristického útoku na židovskú komunitu v Manchestri.

Podľa prokuratúry ich 20. septembra na začiatku sviatku Jom kipur zadržali pri sledovaní možných židovských cieľov. Medzi nimi boli Židovské múzeum v Manchestri a synagóga Heaton Park, kde takmer pred rokom pri útoku zahynuli dvaja židovskí veriaci.

Muži údajne pripravovali útok podomácky vyrobenou bombou podľa pokynov tretej osoby, ktorá mala plánovanie riadiť a koordinovať. Prokuratúra predpokladá, že ide o iránskeho občana, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou pôsobí z Iránu.

Obaja prišli do Británie z Európy na malých člnoch. Salehi získal po príchode v roku 2020 azyl, Ahmadyanova žiadosť po príchode v roku 2023 zostáva nevybavená. K obvineniam sa nevyjadrili a zostanú vo väzbe do pojednávania 23. októbra.

Polícia zdôraznila, že prípad nesúvisí s vyšetrovaním údajného sprisahania proti leteckej základni Fairford, do ktorého je podľa Británie pravdepodobne zapojený Irán. Teherán toto obvinenie odmieta. Zadržaného britsko-iránskeho občana prepustili počas vyšetrovania na kauciu.

Ministerka vnútra Shabana Mahmoodová obvinila iránsky režim z ohrozovania židovských komunít a umlčiavania kritikov v zahraničí prostredníctvom sprostredkovateľov a zločineckých sietí. Británia od útokov Hamasu na Izrael v októbri 2023 zaznamenáva výrazný nárast antisemitizmu.

(reuters, bak)