Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Kosove protestujú za obmedzenia súdu pre vojnové zločiny

Pred kosovským parlamentom v Prištine vypukli v pondelok večer násilné strety medzi policajnými zložkami a stovkami demonštrantov. Zásahová polícia podľa Euronews použila slzotvorný plyn, vodné delá a obrnené vozidlá po tom, čo sa protestujúci pokúsili zabrániť poslancom v odchode z budovy po skončení zasadnutia.

Napätie vyvrcholilo hádzaním petárd a ďalších predmetov na policajtov či zapaľovaním kontajnerov. Hnev verejnosti vyvolalo neschválenie zákona, ktorý mal obmedziť právomoci Špecializovaného súdu pre Kosovo so sídlom v Haagu.

Protesty sú reakciou na minulomesačné odsúdenie bývalého prezidenta Hashima Thaçiho a troch ďalších vysokopostavených predstaviteľov Kosovskej oslobodzovacej armády za vraždy, nezákonné zatýkanie, mučenie a kruté zaobchádzanie počas vojny v 90. rokoch 20. storočia. V Kosove odsúdených všeobecne považujú za hrdinov boja za nezávislosť od Srbska.

Navrhovaný zákon, ktorý prešiel len prvým čítaním, mal súdu odobrať právomoc súdiť vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti spáchané počas vojny a ponechať mu právomoc nad zločinmi spáchanými v Kosove bezprostredne po jej skončení.

(max)

Minúta  |  

Le Penová v kampani avizovala tvrdé škrty v rozpočte

Francúzska prezidentská kandidátka Marine Le Penová v utorok predstavila plán, ktorým chce v prípade víťazstva v budúcoročných voľbách dosiahnuť do roku 2032 čisté rozpočtové úspory 140 miliárd eur. Plán predstavila v čase rastúcich nákladov Francúzska na obsluhu dlhu.

Pôvodný plán počítal s úsporami 125 miliárd eur počas päťročného prezidentského mandátu. Väčšinu nových škrtov chce Le Penová uskutočniť počas prvých troch rokov, najmä zefektívnením fungovania štátu.

Plán má podľa nej znížiť rozpočtový deficit z tohtoročných 5,4 percenta HDP na trojpercentný limit EÚ už v roku 2030. Le Penová chce tiež obmedziť čistý príspevok Francúzska do rozpočtu EÚ na päť miliárd eur ročne a pripravuje zmeny dôchodkového systému.

Do ústavy chce prostredníctvom referenda presadiť pravidlo, podľa ktorého by sa deficit každoročne znižoval najmenej o 0,5 percentuálneho bodu, kým verejný dlh neklesne zo súčasných 119 na 60 percent HDP. Výnos 10-ročných francúzskych dlhopisov v utorok klesol na 4,72 percenta.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Švédsko vyšle systémy Patriot na východ Poľska

Švédsko vyšle na východ Poľska systémy protivzdušnej obrany Patriot, ktoré majú pomáhať chrániť logistické centrum NATO zabezpečujúce dodávky zbraní na Ukrajinu. V utorok to oznámil švédsky premiér Ulf Kristersson.

Švédsko v decembri nahradí holandskú podporu a do Poľska vyšle približne 100 príslušníkov jednotky protivzdušnej obrany z Halmstadu. Štokholm nezverejnil počet vyslaných systémov Patriot.

Švédsko minulý týždeň oznámilo aj nasadenie stíhačiek Gripen v Poľsku v rámci misie NATO na monitorovanie vzdušného priestoru. Obe nasadenia majú podľa Kristerssona chrániť aliančné logistické centrum pri letisku.

Poľský premiér Donald Tusk minulý mesiac s odvolaním sa na nemenované spravodajské služby varoval, že Rusko plánuje hybridné útoky dronmi a raketami proti krajinám podporujúcim Ukrajinu.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň vyhlásil, že Rusko nemá v úmysle na nikoho zaútočiť, v prípade agresie však podľa neho odpovie.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Sánchezova vláda schválila kontroverznú bytovú politiku

Španielska vláda v utorok schválila dva dekréty o bývaní, ktorých odmietnutie parlamentom minulý týždeň viedlo premiéra Pedra Sáncheza k vyhláseniu predčasných volieb na 29. novembra.

Opatrenia zahŕňajú reguláciu nájomného, dočasný zákaz vysťahovania a obmedzenie nákupov obytných nehnuteľností firmami. Sánchez tvrdí, že majú chrániť najzraniteľnejších a obmedziť špekulácie na trhu s bývaním.

Vyhlásenie volieb umožnilo vláde opatrenia dočasne zaviesť prostredníctvom dekrétov. Po zverejnení v úradnom vestníku ich však bude musieť schváliť 69-členný stály orgán parlamentu, ktorý zostáva v činnosti po jeho rozpustení. Podľa verejnoprávnej televízie TVE v ňom majú zástancovia opatrení tesnú väčšinu.

Druhý dekrét, ktorý navrhuje automatické predlžovanie nájomných zmlúv, nadobudne účinnosť až po schválení týmto orgánom.

Developeri opatrenia kritizujú. Tvrdia, že zvýšia právnu neistotu a odradia investície potrebné na výstavbu dostupného bývania.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Hlas navrhuje päť opatrení na ochranu detí aj učiteľov pred násilím

Strana Hlas predstavila päť opatrení na zvýšenie ochrany detí a učiteľov pred násilím. Reaguje nimi na minulotýždňovú tragédiu v Staškove.

Strana chce zaviesť postih za vedomé posielanie videí či obrázkov skutočného týrania ľudí alebo zvierat vrátane súkromných správ a rozšíriť ochranu pred podnecovaním nenávisti aj na prípady súvisiace s pohlavím a zdravotným postihnutím.

Navrhuje tiež rozšíriť trestnoprávnu zodpovednosť rodiča, ktorý vie o konkrétnom nebezpečenstve útoku zo strany svojho dieťaťa, no napriek možnosti zasiahnuť úmyselne nekoná. Ďalším opatrením má byť obmedzenie nákupu nebezpečných nožov deťmi a mladistvými vrátane kontroly veku pri internetovom predaji a doručení.

Hlas chce zároveň zrýchliť postup polície, prokuratúry a súdov pri pokračujúcom riziku závažného násilia a vyčleniť kapacity na spracovanie digitálnych dôkazov a odbornú prácu s deťmi.

Minister školstva Tomáš Drucker pripomenul, že parlament už rokuje o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a násilím. Má zlepšiť výmenu informácií medzi školami, políciou, psychológmi, zdravotníkmi a sociálnoprávnou ochranou.

(tasr, sab)

Minúta  |  

AfD po prvý raz získala post predsedu krajinského parlamentu

Poslanci v Sasku-Anhaltsku zvolili v utorok Tobiasa Rauscha za predsedu krajinského parlamentu. Stal sa tak prvým politikom Alternatívy pre Nemecko (AfD), ktorý zastáva túto funkciu v niektorej zo spolkových krajín.

Rausch (35) získal v tajnom hlasovaní 48 hlasov, proti bolo 29 poslancov a piati sa zdržali. AfD má 39 kresiel a päťčlenná frakcia BSW vopred avizovala jeho podporu. Najmenej štyri hlasy preto museli pochádzať z ďalších strán, predovšetkým od kresťanských demokratov (CDU).

Nový predseda po zvolení sľúbil, že nebude viesť parlament ako predstaviteľ jednej frakcie, ale ako predseda celého zákonodarného zboru.

Výsledok púta pozornosť aj v súvislosti s decembrovou voľbou krajinského premiéra. Líder AfD Ulrich Siegmund sa chce uchádzať o funkciu napriek tomu, že jeho strana nemá absolútnu väčšinu. AfD v septembrových voľbách získala 39 z 83 kresiel.

Pred parlamentom v Magdeburgu proti AfD demonštrovali stovky ľudí.

(dpa, tagesspiegel, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.