Preskočiť na obsah
  |  

Hlas navrhuje päť opatrení na ochranu detí aj učiteľov pred násilím

Strana Hlas predstavila päť opatrení na zvýšenie ochrany detí a učiteľov pred násilím. Reaguje nimi na minulotýždňovú tragédiu v Staškove.

Strana chce zaviesť postih za vedomé posielanie videí či obrázkov skutočného týrania ľudí, alebo zvierat vrátane súkromných správ a rozšíriť ochranu pred podnecovaním nenávisti aj na prípady súvisiace s pohlavím a zdravotným postihnutím.

Navrhuje tiež rozšíriť trestnoprávnu zodpovednosť rodiča, ktorý vie o konkrétnom nebezpečenstve útoku zo strany svojho dieťaťa, no napriek možnosti zasiahnuť úmyselne nekoná. Ďalším opatrením má byť obmedzenie nákupu nebezpečných nožov deťmi a mladistvými vrátane kontroly veku pri internetovom predaji a doručení.

Hlas chce zároveň zrýchliť postup polície, prokuratúry a súdov pri pokračujúcom riziku závažného násilia a vyčleniť kapacity na spracovanie digitálnych dôkazov a odbornú prácu s deťmi.

Minister školstva Tomáš Drucker pripomenul, že parlament už rokuje o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a násilím. Má zlepšiť výmenu informácií medzi školami, políciou, psychológmi, zdravotníkmi a sociálnoprávnou ochranou.

(tasr, sab)

  |  

AfD po prvý raz získala post predsedu krajinského parlamentu

Poslanci v Sasku-Anhaltsku zvolili v utorok Tobiasa Rauscha za predsedu krajinského parlamentu. Stal sa tak prvým politikom Alternatívy pre Nemecko (AfD), ktorý zastáva túto funkciu v niektorej zo spolkových krajín.

Rausch (35) získal v tajnom hlasovaní 48 hlasov, proti bolo 29 poslancov a piati sa zdržali. AfD má 39 kresiel a päťčlenná frakcia BSW vopred avizovala jeho podporu. Najmenej štyri hlasy preto museli pochádzať z ďalších strán, predovšetkým od kresťanských demokratov (CDU).

Nový predseda po zvolení sľúbil, že nebude viesť parlament ako predstaviteľ jednej frakcie, ale ako predseda celého zákonodarného zboru.

Výsledok púta pozornosť aj v súvislosti s decembrovou voľbou krajinského premiéra. Líder AfD Ulrich Siegmund sa chce uchádzať o funkciu napriek tomu, že jeho strana nemá absolútnu väčšinu. AfD v septembrových voľbách získala 39 z 83 kresiel.

Pred parlamentom v Magdeburgu proti AfD demonštrovali stovky ľudí.

(dpa, tagesspiegel, sab)

  |  

Ústavný súd: Párom rovnakého pohlavia chýba právna ochrana

Slovenský právny poriadok neposkytuje párom rovnakého pohlavia alternatívny právny rámec, ktorý by zabezpečil primerané uznanie a ochranu ich rodinného života. Uviedol to Ústavný súd SR v odôvodnení septembrového rozhodnutia o ustanoveniach týkajúcich sa manželstva.

Súd 23. septembra nevyhovel návrhu skupiny poslancov na zrušenie napadnutých ustanovení zákona o rodine a ďalších zákonov. Samotná osobitná ochrana manželstva ako zväzku muža a ženy podľa neho nie je v rozpore s ústavou ani medzinárodnými dohovormi.

Problém však ústavný súd vidí v neexistencii súbežnej alebo alternatívnej právnej úpravy partnerského spolužitia. Páry rovnakého pohlavia preto nemajú prístup k viacerým právam viazaným na manželstvo alebo rodinný status, hoci ich vzťahy môžu spĺňať znaky rodinného života.

Súd zároveň zdôraznil, že vytvorenie takéhoto právneho inštitútu nepatrí do jeho právomoci a nemôže parlamentu nariadiť jeho prijatie ani určiť jeho podobu.

Návrh podala v roku 2023 skupina 33 poslancov. Ich podnet týkajúci sa priamo legislatívnej nečinnosti parlamentu ústavný súd odmietol už v apríli 2024 pre nedostatok právomoci.

(tasr, lud)

  |  

Pestovatelia zeleniny a zemiakov hlásia pre horúčavy výpadky

Slovenskí pestovatelia poľnej zeleniny a zemiakov čelia vážnym komplikáciám spôsobeným letnými horúčavami a suchom. Zväz zeleninárov a zemiakarov Slovenska hlási pri mrkve pokles úrody o 20 až 30 percent a pri petržlene až o 30 percent, pričom pri jesenných odrodách určených na skladovanie môže byť výpadok ešte výraznejší.

Dlhodobé teploty nad 35 stupňov Celzia spomalili rast plodín, zhoršili ich kvalitu a pri zemiakoch takmer úplne chýba najžiadanejší stredný obchodný kaliber. Pestovateľom zároveň masívne vzrástli náklady, keďže zavlažovanie a hnojenie museli pre extrémne teploty presúvať na večerné a nočné hodiny.

Podľa podpredsedníčky Zväzu Jany Gnojčákovej zvýšené náklady nedokážu pestovatelia v plnej miere preniesť do predajných cien.

Kombinácia nižšej úrody, vysokých výrobných nákladov a tlaku na nízke ceny zo strany obchodných reťazcov ohrozuje najmä menších pestovateľov bez moderných závlahových systémov. Zväz varuje, že krach či odchod slovenských producentov z trhu môže trvalo znížiť domácu produkciu a nahradiť slovenskú zeleninu a zemiaky lacnejším dovozom zo zahraničia.

(tasr, max)

  |  

Boj o olympijské hry 2036 prejavili aj India či Maďarsko

Sedem krajín má záujem o usporiadanie Letných olympijských hier v roku 2036, oznámil v utorok Medzinárodný olympijský výbor. Predbežné rokovania s ním vedú India, Nemecko, Katar, Maďarsko, Turecko, Južná Afrika a Južná Kórea.

Užší výber záujemcov má výbor zostaviť v marci budúceho roka, pričom niektoré krajiny následne postúpia do fázy takzvaného strategického dialógu.

Ďalší záujemcovia sa môžu prihlásiť do 31. októbra. Reuters však vzhľadom na zostávajúci čas považuje vstup nových kandidátov za nepravdepodobný.

Preferovaných hostiteľov plánuje výbor oznámiť v roku 2028 a konečné rozhodnutie o dejisku olympijských hier v roku 2036 sa očakáva v polovici roka 2029.

Najbližšie letné olympijské hry sa uskutočnia v roku 2028 v americkom Los Angeles a o štyri roky neskôr ich bude hostiť austrálsky Brisbane.

(reuters, max)

  |  

Španielsky súd zrušil zatykač na Puigdemonta

Španielsky Najvyšší súd v utorok zrušil zatykač na bývalého katalánskeho premiéra Carlesa Puigdemonta. Separatistický líder žijúci od roku 2017 v Belgicku sa tak môže pred predčasnými parlamentnými voľbami vrátiť do Španielska, ktoré sa uskutočnia 29. novembra.

Rozhodnutie prišlo krátko po tom, ako ústavný súd rozhodol, že súdy musia uplatňovať zákon o amnestii pre katalánskych separatistov aj v prípadoch sprenevery verejných financií. Puigdemont čelil obvineniu zo sprenevery štátnych peňazí na financovanie referenda o nezávislosti Katalánska v roku 2017. Vinu odmieta.

Amnestiu presadila vláda premiéra Pedra Sáncheza po dohode s katalánskymi separatistickými stranami vrátane Puigdemontovej Junts výmenou za ich podporu Sáncheza vo funkcii premiéra. Junts však neskôr podporu menšinovej vláde stiahla.

Sánchez po problémoch s presadzovaním legislatívy v pondelok vyhlásil predčasné voľby. Puigdemontov návrat tak môže ovplyvniť predvolebnú kampaň, hoci podpora katalánskeho separatizmu v uplynulých rokoch oslabila.

(reuters, sab)