Preskočiť na obsah
  |  

Envirorezort vymenil vedenie troch organizácií a nariadil audit

Ministerstvo životného prostredia v utorok oznámilo personálne zmeny vo vedení troch organizácií v pôsobnosti ministerstva. Štátny tajomník Filip Kuffa zároveň nariadil právny a ekonomický audit, ako aj pozastavenie vybraných rozhodnutí.

Z vedenia Vodohospodárskej výstavby odvolali Petra Moldu, ktorého dočasne nahradí Andrej Kasana. Generálneho riaditeľa Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Jozefa Moravčíka nahradí Miroslav Selecký. Mareka Gibu vo vedení Environmentálneho fondu dočasne vystrieda Pavol Šmondrk.

Počas auditu sa bez predchádzajúceho písomného súhlasu generálneho tajomníka služobného úradu nemajú prijímať rozhodnutia týkajúce sa predaja majetku, prebiehajúcich verejných obstarávaní ani personálnych otázok na ministerstve ani v jeho organizáciách.

Cieľom je podľa envirorezortu preveriť prebiehajúce procesy a zabrániť rozhodnutiam s významným vplyvom na majetok, hospodárenie či fungovanie rezortu. Pokyn sa týka aj okamžitého zastavenia predaja hotela Bobrovník na Liptovskej Mare, ktorý vlastní SVP.

(tasr, sab)

  |  

Trump vyvolal kritiku výrokmi o útoku Iránu na americké mestá

Americký prezident Donald Trump na zhromaždení v Nebraske vyhlásil, že Irán by mohol zasiahnuť Los Angeles či San Diego.

Trump na pondelkovom zhromaždení obhajoval ekonomické náklady vojny s Iránom vrátane rastúcich cien palív a hnojív.

„Je to malá cena za udržanie bezpečnosti sveta, za udržanie bezpečnosti našej krajiny. Mohli by zničiť mesto. Nech zničia Los Angeles, nech zničia San Diego. Je to veľmi malá cena a čoskoro sa to skončí,“ povedal Trump.

Výroky kritizovali demokratický guvernér Kalifornie Gavin Newsom aj starostovia oboch miest. Starostka Los Angeles Karen Bassová ich označila za nebezpečné a uviedla, že prezident naznačil možnosť útoku cudzieho štátu na Los Angeles.

Od Trumpových slov sa dištancoval aj kalifornský republikán Jim Desmond. Zdôraznil, že prvoradou povinnosťou prezidenta je chrániť Američanov a žiadne americké mesto nemožno považovať za postrádateľné.

(reuters, sab)

  |  

V Kosove protestujú za obmedzenia súdu pre vojnové zločiny

Pred kosovským parlamentom v Prištine vypukli v pondelok večer násilné strety medzi policajnými zložkami a stovkami demonštrantov. Zásahová polícia podľa Euronews použila slzotvorný plyn, vodné delá a obrnené vozidlá po tom, čo sa protestujúci pokúsili zabrániť poslancom v odchode z budovy po skončení zasadnutia.

Napätie vyvrcholilo hádzaním petárd a ďalších predmetov na policajtov či zapaľovaním kontajnerov. Hnev verejnosti vyvolalo neschválenie zákona, ktorý mal obmedziť právomoci Špecializovaného súdu pre Kosovo so sídlom v Haagu.

Protesty sú reakciou na minulomesačné odsúdenie bývalého prezidenta Hashima Thaçiho a troch ďalších vysokopostavených predstaviteľov Kosovskej oslobodzovacej armády za vraždy, nezákonné zatýkanie, mučenie a kruté zaobchádzanie počas vojny v 90. rokoch 20. storočia. V Kosove odsúdených všeobecne považujú za hrdinov boja za nezávislosť od Srbska.

Navrhovaný zákon, ktorý prešiel len prvým čítaním, mal súdu odobrať právomoc súdiť vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti spáchané počas vojny a ponechať mu právomoc nad zločinmi spáchanými v Kosove bezprostredne po jej skončení.

(max)

  |  

Le Penová v kampani avizovala tvrdé škrty v rozpočte

Francúzska prezidentská kandidátka Marine Le Penová v utorok predstavila plán, ktorým chce v prípade víťazstva v budúcoročných voľbách dosiahnuť do roku 2032 čisté rozpočtové úspory 140 miliárd eur. Plán predstavila v čase rastúcich nákladov Francúzska na obsluhu dlhu.

Pôvodný plán počítal s úsporami 125 miliárd eur počas päťročného prezidentského mandátu. Väčšinu nových škrtov chce Le Penová uskutočniť počas prvých troch rokov, najmä zefektívnením fungovania štátu.

Plán má podľa nej znížiť rozpočtový deficit z tohtoročných 5,4 percenta HDP na trojpercentný limit EÚ už v roku 2030. Le Penová chce tiež obmedziť čistý príspevok Francúzska do rozpočtu EÚ na päť miliárd eur ročne a pripravuje zmeny dôchodkového systému.

Do ústavy chce prostredníctvom referenda presadiť pravidlo, podľa ktorého by sa deficit každoročne znižoval najmenej o 0,5 percentuálneho bodu, kým verejný dlh neklesne zo súčasných 119 na 60 percent HDP. Výnos 10-ročných francúzskych dlhopisov v utorok klesol na 4,72 percenta.

(reuters, sab)

  |  

Švédsko vyšle systémy Patriot na východ Poľska

Švédsko vyšle na východ Poľska systémy protivzdušnej obrany Patriot, ktoré majú pomáhať chrániť logistické centrum NATO zabezpečujúce dodávky zbraní na Ukrajinu. V utorok to oznámil švédsky premiér Ulf Kristersson.

Švédsko v decembri nahradí holandskú podporu a do Poľska vyšle približne 100 príslušníkov jednotky protivzdušnej obrany z Halmstadu. Štokholm nezverejnil počet vyslaných systémov Patriot.

Švédsko minulý týždeň oznámilo aj nasadenie stíhačiek Gripen v Poľsku v rámci misie NATO na monitorovanie vzdušného priestoru. Obe nasadenia majú podľa Kristerssona chrániť aliančné logistické centrum pri letisku.

Poľský premiér Donald Tusk minulý mesiac s odvolaním sa na nemenované spravodajské služby varoval, že Rusko plánuje hybridné útoky dronmi a raketami proti krajinám podporujúcim Ukrajinu.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň vyhlásil, že Rusko nemá v úmysle na nikoho zaútočiť, v prípade agresie však podľa neho odpovie.

(reuters, sab)

  |  

Sánchezova vláda schválila kontroverznú bytovú politiku

Španielska vláda v utorok schválila dva dekréty o bývaní, ktorých odmietnutie parlamentom minulý týždeň viedlo premiéra Pedra Sáncheza k vyhláseniu predčasných volieb na 29. novembra.

Opatrenia zahŕňajú reguláciu nájomného, dočasný zákaz vysťahovania a obmedzenie nákupov obytných nehnuteľností firmami. Sánchez tvrdí, že majú chrániť najzraniteľnejších a obmedziť špekulácie na trhu s bývaním.

Vyhlásenie volieb umožnilo vláde opatrenia dočasne zaviesť prostredníctvom dekrétov. Po zverejnení v úradnom vestníku ich však bude musieť schváliť 69-členný stály orgán parlamentu, ktorý zostáva v činnosti po jeho rozpustení. Podľa verejnoprávnej televízie TVE v ňom majú zástancovia opatrení tesnú väčšinu.

Druhý dekrét, ktorý navrhuje automatické predlžovanie nájomných zmlúv, nadobudne účinnosť až po schválení týmto orgánom.

Developeri opatrenia kritizujú. Tvrdia, že zvýšia právnu neistotu a odradia investície potrebné na výstavbu dostupného bývania.

(reuters, sab)