Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pokračujúce protesty vo Francúzsku sprevádzalo násilie

Francúzski študenti, učitelia a rodičia v utorok vyšli do ulíc počas doteraz najväčšieho dňa protestov v školách, ktoré premiér Sébastien Lecornu označil za najnásilnejšie za desaťročia. Polícia na viacerých miestach použila slzotvorný plyn.

Podľa premiéra utrpelo od začiatku nepokojov zranenia najmenej 215 tínedžerov a 85 zamestnancov škôl. Zranilo sa tiež viac ako 700 policajtov. Od septembra polícia zadržala približne 6 100 ľudí, prevažne maloletých.

V pondelok prišiel 15-ročný demonštrant na severe Francúzska o ruku po tom, ako podľa regionálneho denníka zdvihol policajný granát určený na nesmrtiace použitie.

Protesty sa začali na parížskych predmestiach a postupne sa rozšírili po krajine. Študenti upozorňujú okrem iného na nedostatok učiteľov, dlhé vyučovacie dni a zlý stav školských budov.

Lecornu nariadil ministrom pripraviť do konca októbra prvé návrhy riešení vrátane zabezpečenia náhrad za chýbajúcich učiteľov a opráv škôl.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Pôsobili zo Slovenska spolupracovníci ruskej rozviedky?

Riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS) Pavol Gašpar v utorok nepotvrdil ani nevylúčil, že zo Slovenska pôsobili spolupracovníci ruskej vojenskej rozviedky GRU. Po rokovaní parlamentného kontrolného výboru uviedol, že spravodajské informácie SIS podliehajú utajeniu.

Gašpar zároveň nevylúčil ďalšie útoky podobné pripravovanému útoku na dronový závod v Haniske pri Prešove. Bezpečnostné zložky podľa neho vytvorili zoznam desiatok kritických objektov, najmä zo zbrojárskeho priemyslu, pri ktorých prijali zvýšené bezpečnostné opatrenia.

Podpredseda výboru Peter Šuca (Smer) označil informovanie zo strany SIS za dostatočné a spochybnil tvrdenia nemeckých médií o pôsobení spolupracovníkov GRU zo Slovenska.

Opozičná poslankyňa Mária Kolíková (SaS) naopak uviedla, že výbor nezískal podstatne viac informácií než verejnosť, a dodala, že koalícia odmieta komunikovať o ruských hrozbách.

Denník Frankfurter Allgemeine Zeitung predtým s odvolaním sa na bezpečnostné zdroje napísal, že skupina napojená na GRU pôsobila zo Slovenska a plánovala aj útok v Haniske.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Po útoku dronov sa pri Bulharsku potopila obchodná loď

Posádka obchodnej lode zostala v utorok nezvestná po útoku dronov v Čiernom mori približne 112 kilometrov od bulharského pobrežia. Plavidlo plaviace sa pod vlajkou Toga sa po zásahu potopilo.

Bulharský premiér Rumen Radev uviedol, že zatiaľ nie je jasné, či vzdušné a námorné drony pochádzali z Ruska či Ukrajiny. Incident označil za hrubé porušenie medzinárodného práva.

Pri útoku zasiahli dve obchodné lode. Posádku druhého plavidla, ktoré prevážalo obilie, zachránili, pričom dvaja ľudia utrpeli zranenia. Po posádke potopenej lode pátrajú záchranári. Úrady zároveň preverujú možné ekologické následky.

Podľa námorných zdrojov ide zrejme o prvý podobný útok vo výlučnej ekonomickej zóne Bulharska. Zdroj z oblasti námornej bezpečnosti uviedol, že prvotné hodnotenie naznačuje možný ruský útok.

Rusko sa k incidentu bezprostredne nevyjadrilo. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila útoky na civilnú lodnú dopravu za neprijateľné.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Envirorezort vymenil vedenie troch organizácií a nariadil audit

Ministerstvo životného prostredia v utorok oznámilo personálne zmeny vo vedení troch organizácií v pôsobnosti ministerstva. Štátny tajomník Filip Kuffa zároveň nariadil právny a ekonomický audit, ako aj pozastavenie vybraných rozhodnutí.

Z vedenia Vodohospodárskej výstavby odvolali Petra Moldu, ktorého dočasne nahradí Andrej Kasana. Generálneho riaditeľa Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Jozefa Moravčíka nahradí Miroslav Selecký. Mareka Gibu vo vedení Environmentálneho fondu dočasne vystrieda Pavol Šmondrk.

Počas auditu sa bez predchádzajúceho písomného súhlasu generálneho tajomníka služobného úradu nemajú prijímať rozhodnutia týkajúce sa predaja majetku, prebiehajúcich verejných obstarávaní ani personálnych otázok na ministerstve ani v jeho organizáciách.

Cieľom je podľa envirorezortu preveriť prebiehajúce procesy a zabrániť rozhodnutiam s významným vplyvom na majetok, hospodárenie či fungovanie rezortu. Pokyn sa týka aj okamžitého zastavenia predaja hotela Bobrovník na Liptovskej Mare, ktorý vlastní SVP.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Trump vyvolal kritiku výrokmi o útoku Iránu na americké mestá

Americký prezident Donald Trump na zhromaždení v Nebraske vyhlásil, že Irán by mohol zasiahnuť Los Angeles či San Diego.

Trump na pondelkovom zhromaždení obhajoval ekonomické náklady vojny s Iránom vrátane rastúcich cien palív a hnojív.

„Je to malá cena za udržanie bezpečnosti sveta, za udržanie bezpečnosti našej krajiny. Mohli by zničiť mesto. Nech zničia Los Angeles, nech zničia San Diego. Je to veľmi malá cena a čoskoro sa to skončí,“ povedal Trump.

Výroky kritizovali demokratický guvernér Kalifornie Gavin Newsom aj starostovia oboch miest. Starostka Los Angeles Karen Bassová ich označila za nebezpečné a uviedla, že prezident naznačil možnosť útoku cudzieho štátu na Los Angeles.

Od Trumpových slov sa dištancoval aj kalifornský republikán Jim Desmond. Zdôraznil, že prvoradou povinnosťou prezidenta je chrániť Američanov a žiadne americké mesto nemožno považovať za postrádateľné.

(reuters, sab)

Minúta  |  

V Kosove protestujú za obmedzenia súdu pre vojnové zločiny

Pred kosovským parlamentom v Prištine vypukli v pondelok večer násilné strety medzi policajnými zložkami a stovkami demonštrantov. Zásahová polícia podľa Euronews použila slzotvorný plyn, vodné delá a obrnené vozidlá po tom, čo sa protestujúci pokúsili zabrániť poslancom v odchode z budovy po skončení zasadnutia.

Napätie vyvrcholilo hádzaním petárd a ďalších predmetov na policajtov či zapaľovaním kontajnerov. Hnev verejnosti vyvolalo neschválenie zákona, ktorý mal obmedziť právomoci Špecializovaného súdu pre Kosovo so sídlom v Haagu.

Protesty sú reakciou na minulomesačné odsúdenie bývalého prezidenta Hashima Thaçiho a troch ďalších vysokopostavených predstaviteľov Kosovskej oslobodzovacej armády za vraždy, nezákonné zatýkanie, mučenie a kruté zaobchádzanie počas vojny v 90. rokoch 20. storočia. V Kosove odsúdených všeobecne považujú za hrdinov boja za nezávislosť od Srbska.

Navrhovaný zákon, ktorý prešiel len prvým čítaním, mal súdu odobrať právomoc súdiť vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti spáchané počas vojny a ponechať mu právomoc nad zločinmi spáchanými v Kosove bezprostredne po jej skončení.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.