Preskočiť na obsah
  |  

Únia poslala Ukrajine 1,24 miliardy eur na drony a rakety

Európska komisia 7. októbra vyplatila Kyjevu ďalšiu obrannú pomoc z podpornej pôžičky vo výške 90 miliárd eur. Peniaze sú určené na drony, prostriedky na ich zachytávanie, dronovú muníciu a rakety vyrábané ukrajinskými subjektmi.

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová zdôraznila, že financovanie posilní ukrajinský obranný priemysel aj schopnosť krajiny chrániť obyvateľov a infraštruktúru.

Pôžička schválená v apríli 2026 má pokryť dve tretiny finančných a obranných potrieb Ukrajiny do konca roka 2027. Na obranu bolo tento rok vyčlenených 28,3 miliardy eur. Brusel už schválil všetky ukrajinské plány na využitie týchto prostriedkov.

Po najnovšej platbe zostáva vyplatiť 15,4 miliardy eur na obranu. Uvoľnenie závisí od predloženia dokladov o nákupoch, ktoré komisia následne preverí. Podľa predstaviteľa Únie Kyjev zatiaľ nepredložil napríklad doklady na protiraketové strely Patriot PAC-3. Ich nákup od amerického výrobcu Únia povolila v septembri.

Do konca roka 2026 má Ukrajina k dispozícii ešte 32,5 miliardy eur. Okrem zostávajúcej obrannej pomoci suma zahŕňa 17,1 miliardy eur rozpočtovej podpory podmienenej politickými a ekonomickými reformami.

(kyivindependent, bak)

  |  

Podnikateľom v rozpočte chýbajú opatrenia na podporu rastu

Podnikateľské združenia kritizujú návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Rada slovenských exportérov tvrdí, že mu chýbajú konkrétne prorastové opatrenia a jasná podpora exportérov.

Združenie podnikateľov Slovenska zase namieta, že rozpočet vznikol bez diskusie, obchádza dlhovú brzdu a odkladá potrebnú konsolidáciu až na obdobie po voľbách.

Podľa Rady slovenských exportérov vláda síce rieši financovanie výdavkov, no neukazuje, z čoho má ekonomika rásť. Rastúci štátny dlh môže podľa nej znižovať dôveru v krajinu, zdražovať financovanie slovenských firiem a oslabovať ich konkurencieschopnosť.

Združenie podnikateľov namieta aj využitie výnimky z pravidiel dlhovej brzdy, ktorú považuje za neodôvodnenú. Prípadné spochybnenie ústavnosti postupu by podľa neho mohlo viesť k rozpočtovému provizóriu, ohroziť investície a predražiť štátny dlh.

Vláda návrh rozpočtu schválila 5. októbra. Počíta s príjmami verejnej správy 63,3 miliardy eur a výdavkami 70,8 miliardy. Deficit má dosiahnuť 7,44 miliardy eur, teda 4,94 percenta HDP. Parlament má o návrhu začať rokovať v stredu.

(tasr, lud)

  |  

V Slovenskom raji došlo k stretu človeka s medveďom

Na Kláštorskej ceste v Slovenskom raji došlo v stredu k stretu človeka s medveďom, po ktorom na mieste pátra zásahový tím. Obec o tom informuje na sociálnej sieti.

„Podobný incident sa v oblasti Slovenského raja neodohral už niekoľko desaťročí. Veríme preto, že ide o nanajvýš ojedinelý prípad,“ uvádza obec.

Napriek tomu žiada obyvateľov a návštevníkov, aby boli v tejto lokalite zvýšene opatrní a dbali na svoju bezpečnosť.

Podľa starostu Hrabušíc Marcela Kacvinského medveď vyskočil z kríkov na miestneho bežca, ktorý prostredie pozná. Bežal od Spišskej Novej Vsi smerom na Kláštorisko. Asi kilometer nad Podleskom mu zviera poranilo ruku a nohu. Zranenia podľa starostu neboli vážne, ošetrili ho v spišskonovoveskej nemocnici.

Zásahový tím zmapoval terén, monitoroval ho dronom, umiestnil upozornenia a prevzal riešenie situácie. Bude tam hliadkovať. Privolali hospodára poľovného združenia, informovali políciu a správu národného parku. Horská záchranná služba o udalosti vedela. Oznam zverejnili aj na obecnom webe.

Starosta pripustil negatívny dosah na turizmus, verejnosť však musí byť informovaná. Ide o prvý známy prípad. Medvede monitorované správou parku a poľovníkmi boli dosiaľ plaché.

(tasr, bak)

  |  

Maďarsko otvára Ukrajine cestu k ďalším rokovaniam s EÚ

Budapešť v stredu odblokovala prípravný krok k otvoreniu dvoch klastrov prístupových rokovaní. Ďalší postup však podmieňuje schválením ukrajinského zákona posilňujúceho vzdelávacie a kultúrne práva maďarskej menšiny v Zakarpatsku.

Maďarsko umožnilo prípravu listov, ktorými Rada Európskej únie vyzve Kyjev na predloženie rokovacích pozícií. Posun má pomôcť aj Moldavsku, ktorého prístupový proces je úzko prepojený s ukrajinským.

Ukrajinský parlament by mal zákon prijať v pondelok. Nasledujúci deň by členské štáty mohli v Luxemburgu schváliť otvorenie klastrov jednotného trhu a konkurencieschopnosti. Formálne by ich mohla otvoriť medzivládna konferencia v rovnaký deň. Schválenie legislatívy však zostáva neisté pre problémy so zabezpečením parlamentnej väčšiny.

Na zasadnutí sa očakáva aj súhlas s uvoľnením 4,2 miliardy eur z kohéznych fondov pre Maďarsko, ktoré boli zablokované pre obavy z korupcie.

Ukrajina už otvorila klastre základných otázok a vonkajších vzťahov. Po ďalšom posune by zostali neotvorené dva: zelená agenda a zdroje Únie. Brusel ich chce otvoriť do konca roka.

Dohoda by mohla umožniť aj prvé bilaterálne stretnutie premiéra Pétera Magyara s prezidentom Volodymyrom Zelenským. Vzťahy naďalej zaťažujú spory o menšinové práva, účasť Maďarska na Karpatskom samite a zaradenie dvoch maďarských občanov na čiernu listinu ukrajinského webu.

(euronews, bak)

  |  

Kamenický: Rozpočet prináša dobré správy aj kompromis

Návrh štátneho rozpočtu na rok 2027 označil minister financií Ladislav Kamenický (Smer) v parlamente za rozpočet dobrých správ, sociálneho zmieru a koaličného kompromisu. Podľa neho nezvyšuje dane podnikateľom ani odvody a spĺňa fiškálne pravidlá Európskej komisie. Zároveň má zachovať dôveru finančných trhov.

Potrebu opakovanej konsolidácie pripísal zlému stavu verejných financií po predchádzajúcich vládach. Budúci rok si podľa ministra majú ekonomika aj obyvatelia vydýchnuť. Očakávaný hospodársky rast má zrýchliť na 1,8 percenta, nad priemer Európskej únie. Zvýšiť sa majú výdavky na sociálnu oblasť, zdravotníctvo, školstvo a dopravné projekty.

Kamenický kritizoval opozíciu za presadzovanie vyrovnaného rozpočtu, ktorý pri vysokom dlhu vyžaduje dlhová brzda. Vláda sa podľa neho opiera o výnimku. O jej platnosti rozhodne ústavný súd, ktorého verdikt minister sľúbil rešpektovať. Rezort je pripravený prijať opatrenia zabezpečujúce financovanie a fungovanie štátu.

Obhajoval aj zmiernenie pravidiel rozpočtového provizória, ktoré parlament schválil 6. októbra. Má podľa neho predísť ochromeniu krajiny pri prípadnom povolebnom pate, ktorý by trval niekoľko mesiacov. Poslancov vyzval na podporu návrhu.

(tasr, bak)

  |  

Vance žiada od Iránu jadrové ústupky výmenou za mier

Americký viceprezident JD Vance v rozhovore pre Reuters vyhlásil, že ukončenie sedemmesačnej vojny si vyžaduje výrazné zníženie iránskych kapacít na obohacovanie uránu. Washington podľa neho neprijme iba prísľuby budúcich obmedzení.

„Nebudeme vymieňať slová za činy,“ zdôraznil. Spochybnil potrebu uránu obohateného na 60 percent, ak Teherán nechce vyrobiť jadrovú zbraň. Irán takéto ambície odmieta.

Vysokopostavený iránsky predstaviteľ označil americké požiadavky za nezlučiteľné s podmienkami svojej krajiny. Uznanie práva na obohacovanie je podľa neho neprekročiteľnou hranicou. Podrobnosti možno prerokovať neskôr, jadrové rokovania však zatiaľ neprebehli.

Obe strany si v posledných týždňoch vymieňali návrhy na ukončenie konfliktu a obnovenie plavby cez Hormuzský prieliv. Donald Trump najnovšiu ponuku odmietol a varoval pred zintenzívnením operácií po novembrových voľbách do Kongresu.

Vance priznal neistotu, akú rozhodovaciu právomoc majú prezident Masúd Pezeškiján a minister zahraničných vecí Abbás Arákčí. Iránsky rezort diplomacie, naopak, tvrdí, že problémom sú protichodné americké stanoviská.

Viceprezident odmietol obavy z kritického nedostatku munície. Iránske sily podľa neho napriek občasným útokom na obchodné lode väčšinou nedokážu zastaviť energetický vývoz cez prieliv.

Vojna stojí mesačne tri miliardy dolárov a rast cien energií zaťažuje republikánov pred voľbami.

(reuters, bak)