Preskočiť na obsah
  |  

Francúzsky starosta bránil študentov pred políciou. Dostal zásah

Starosta francúzskeho mesta Saint-Denis Bally Bagayoko sa počas utorkového (8. októbra) protestu v Paríži postavil medzi políciu a mladých demonštrantov a vyzýval policajtov, aby proti nim nezasahovali.

Video z incidentu sa následne rozšírilo na sociálnych sieťach.

Bagayoko, ktorý patrí k ľavicovej strane Nepoddajné Francúzsko (LFI), povedal, že chcel zabrániť policajnému zásahu proti študentom, z ktorých podľa neho mnohí neprejavovali agresivitu. Polícia napokon proti skupine použila slzotvorný plyn, ktorý zasiahol aj jeho.

Študentské protesty vo Francúzsku trvajú už viac ako dva týždne a začali sa najmä na predmestiach Paríža. Ich účastníci upozorňujú na preplnené a nevyhovujúce školy, nedostatok učiteľov a nerovnaké príležitosti.

Od začiatku protestov polícia zadržala viac ako 6-tisíc ľudí a zranenia utrpeli desiatky študentov. Ľudskoprávne organizácie a odbory obviňujú políciu z neprimeraných zásahov voči maloletým. Úrady naopak upozorňujú, že zranené boli aj stovky policajtov a počas nepokojov došlo k útokom na školy, učiteľov aj verejnosť.

Premiér Sébastien Lecornu oznámil, že vláda požiadavky študentov preskúma a návrhy predstaví koncom októbra.

(reuters, mja)

  |  

Medzinárodný menový fond chystá miliardovú pomoc Pakistanu

Medzinárodný menový fond (MMF) dosiahol s Pakistanom dohodu na úrovni expertov o revízii viacerých úverových programov. Po schválení výkonnou radou fondu by krajina mohla získať približne 1,08 miliardy eur.

Z tejto sumy by asi jedna miliarda dolárov pochádzala z programu Extended Fund Facility a ďalších 210 miliónov z programu Resilience and Sustainability Facility zameraného na klimatické a ekonomické reformy.

Celkové čerpanie Pakistanu z oboch programov by tak dosiahlo približne 5,09 miliardy eur.

MMF informoval, že pakistanské úrady napriek dôsledkom konfliktu na Blízkom východe dokázali zachovať makroekonomickú stabilitu. Fond zároveň upozornil, že riziká zostávajú vysoké pre geopolitické napätie, kolísavé ceny energií, prísnejšie globálne finančné podmienky a narušenia obchodu.

Pakistan je naďalej výrazne závislý od zahraničného financovania, ktoré potrebuje na posilnenie devízových rezerv a splácanie dlhu.

Pakistan patrí medzi ázijsko-pacifické ekonomiky, ktoré sú najviac vystavené dlhšej kríze na Blízkom východe pre vysokú závislosť od dovozu energií z Perzského zálivu a finančnej podpory z regiónu.

(reuters, mja)

  |  

Trump tvrdí, že by mal dostať Nobelovu cenu za mier

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že by mal získať Nobelovu cenu za mier. Zároveň pripustil, že si nie je istý, či mu ju Nórsky Nobelov výbor udelí.

„Neviem, aké bude ich rozhodnutie,“ povedal Trump s tým, že výbor podľa neho „možno nemá vo zvyku udeľovať cenu ľuďom, ako som ja“. Meno laureáta Nobelovej ceny za mier za rok 2026 oznámia v piatok (9. októbra).

Trump od návratu do Bieleho domu opakovane tvrdí, že si ocenenie zaslúži. Argumentuje svojím zapojením do riešenia viacerých medzinárodných konfliktov a uvádza, že počas svojho druhého mandátu zasiahol do ôsmich sporov.

Na Nobelovu cenu ho verejne navrhli predstavitelia viacerých krajín vrátane Kambodže, Izraela a Pakistanu. Nie všetky strany konfliktov, ktoré Trump označuje za vyriešené, však jeho úlohu hodnotia rovnako a v niektorých regiónoch sa boje opätovne obnovili.

Trumpovi sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť ukončenie vojny na Ukrajine, hoci pred nástupom do úradu tvrdil, že ju dokáže rýchlo ukončiť.

Medzi ďalšími menami spájanými s tohtoročnou Nobelovou cenou za mier sú pápež Lev XIV., Medzinárodný trestný súd či osobitný spravodajca OSN pre palestínske územia.

(reuters, mja)

  |  

Rubio vyzval Európu na obranu hodnôt Západu

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v stredu v Aténach vyzval západné krajiny, aby sa vrátili k svojim civilizačným koreňom a obnovili hodnoty, ktoré stáli za vzostupom Európy a Severnej Ameriky. V prejave s výhľadom na Akropolu obhajoval národné záujmy a zároveň zdôraznil potrebu pevného spojenectva s Európou. Píše AP News.

Podľa Rubia nie je sebecké ani nesprávne byť lojálny k vlastnému národu a prednostne brániť jeho záujmy. Kritizoval predstavu, že osvietená zahraničná politika znamená uprednostňovať globálne spoločenstvo pred vlastnými občanmi.

„Musíme posilniť spojenectvo schopné čeliť hrozbám našej doby. A môžeme to urobiť,“ povedal. Zdôraznil, že Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa zvolili presadzovanie národnej moci.

Varoval, že rozhodnutia najbližšieho desaťročia určia, či si Západ udrží vedúce postavenie vo svete alebo bude čeliť úpadku a podriadenosti. Napriek napätiu medzi Washingtonom a európskymi partnermi podľa neho treba obnovovať spoločné inštitúcie a aliancie.

Rubio pricestoval do Grécka rokovať o hospodárskej, energetickej a bezpečnostnej spolupráci. Ide o druhú zastávku jeho návštevy troch spojencov v NATO po Islande a pred Portugalskom.

Pred jeho príchodom protestovalo v Aténach približne 1 500 ľudí proti návšteve aj vojne v Iráne. Demonštráciu zorganizovali komunistické odbory a ďalšie ľavicové skupiny.

(ap, luc)

  |  

Študentské protesty v belgickom Liège sprevádzajú nepokoje

Stovky študentov vyšli do ulíc belgického mesta Liège na protest proti rastúcim nákladom na vzdelávanie, preplneným triedam a problémom s prístupom k študijným materiálom. Čiastočne ich inšpirovali demonštrácie v susednom Francúzsku.

Miestne médiá informovali o 107 zatknutiach v posledných dňoch. Podľa agentúry Belga súviseli aj s poškodzovaním majetku a podpaľačstvom. Reuters tieto údaje bezprostredne nedokázal potvrdiť u miestnych úradov.

Vládny výstražný systém BE-Alert vo štvrtok upozornil na rozsiahle nepokoje a vyzval obchodníkov, aby zatvorili prevádzky. Polícia odporučila ľuďom vyhnúť sa centru, kde bola výrazne narušená doprava. Hlavnú železničnú stanicu dočasne uzavreli.

Videá na sociálnych sieťach zachytávali rozbité sklo, požiare a stovky prevažne mladých demonštrantov. Počas stredajšieho protestu polícia kontrolovala, či študenti nemajú zbrane.

Nepokoje nadväzujú na júnové zrážky v Bruseli počas protestov proti reformám vzdelávania. Tie zahŕňajú zvýšenie školného pre väčšinu študentov vo frankofónnom spoločenstve z 835 na 1 194 eur.

Niektorí účastníci Reuters povedali, že sú v kontakte s francúzskymi študentmi a navzájom sa podporujú. Starosta Willy Demeyer vyzval na upokojenie situácie a dialóg, ktorý by mladým umožnil pokojne vyjadriť ich výhrady.

(reuters, luc)

  |  

Únia rozširuje sankcie, cieli na výrobu ruských rakiet

Veľvyslanci členských štátov Európskej únie v stredu schválili zaradenie 1 646 ďalších subjektov a osôb na sankčné zoznamy voči Rusku. Podľa troch diplomatov opatrenia smerujú najmä proti vojensko-priemyselnému komplexu. Formálne ich majú v pondelok prijať ministri zahraničných vecí.

Viac než polovica nových položiek súvisí s výrobou balistických rakiet vrátane systému Iskander-M. Sankcie zasiahnu subjekty zabezpečujúce výskum, testovanie, výrobu tuhých palív a raketových motorov, ale aj producentov špeciálnych textílií, syntetických a uhlíkových vlákien.

Rakety 9M723 Iskander-M dokážu zachytiť iba americké systémy Patriot. Ukrajine však príslušné protiraketové strely takmer došli, keďže americká armáda presúva zdroje do Perzského zálivu. Moskva túto slabinu využíva na zintenzívnenie útokov.

Zoznam zahŕňa aj výrobcov dronov, lodenice opravujúce ponorky a 77 ruských politikov kandidujúcich v okupovaných ukrajinských územiach. Únia pridala aj sedem severokórejských subjektov a osôb spojených s ruským vojnovým úsilím.

Vladimir Putin minulý týždeň podmienil obnovenie vývozu nafty zrušením sankcií. Vývoz je zakázaný do konca októbra. Svetový trh zaťažujú vojna v Iráne aj výpadok ruských dodávok po ukrajinských útokoch na rafinérie, ktoré vyvolali nedostatok v Rusku.

Volodymyr Zelenskyj v júli oznámil obnovenie ruských útokov severokórejskými raketami po takmer roku.

(reuters, bak)