Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maduro s manželkou môže v USA čeliť ďalším obvineniam

Bývalý venezuelský prezident Nicolás Maduro a jeho manželka Cilia Floresová môžu v Spojených štátoch čeliť ďalším trestným obvineniam v súvislosti s údajným mučením Američanov zadržiavaných vo Venezuele.

Agentúre Reuters to potvrdil americký predstaviteľ oboznámený s vyšetrovaním. Nové obvinenia by podľa neho mohli byť vznesené už vo štvrtok (8. októbra).

Ich presné znenie ani totožnosť údajných obetí zatiaľ nie sú známe.

Maduro a Floresová boli 3. januára zadržaní americkou armádou v Caracase a prevezení do New Yorku, kde už čelia obvineniam z obchodovania s drogami. Obaja vinu odmietajú a ich proces sa má začať 1. júna 2027.

Washington počas Madurovho pôsobenia opakovane obviňoval venezuelské úrady, že zadržiavajú amerických občanov ako prostriedok politického nátlaku. Medzi zadržanými boli aj manažéri ropnej spoločnosti či dvaja bývalí príslušníci amerických špeciálnych síl, ktorých neskôr prepustili v rámci výmen väzňov.

Maduro a Floresová sú v súčasnosti vo federálnej väznici v Brooklyne. Floresová má vo štvrtok požiadať súd o prepustenie z väzby zo zdravotných dôvodov, prokuratúra s tým nesúhlasí. Venezuelu po Madurovom zadržaní vedie jeho bývalá viceprezidentka Delcy Rodríguezová.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Ukrajina je pripravená na päť režimov prímeria

Ukrajina je pripravená na päť rôznych variantov prímeria s Ruskom, ich uskutočnenie však podľa Kyjeva závisí aj od súhlasu Moskvy. Povedal to hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj, informuje Ukrajinska pravda.

Prvou možnosťou je úplné a bezpodmienečné prímerie, s ktorým Ukrajina súhlasila už počas rokovaní v Saudskej Arábii v roku 2025. Kyjev tvrdí, že tento návrh zostáva v platnosti, ak by s ním súhlasila aj ruská strana.

Ďalšie dva varianty sa týkajú Čierneho mora a pripravujú ich Turecko a Egypt v spolupráci s ukrajinskou diplomaciou. Štvrtý smer predstavuje iniciatíva Indie zameraná na potravinovú bezpečnosť v Čiernom mori a energetiku.

Piatou možnosťou je energetické prímerie, o ktorom podľa Tychého diskutovali aj prezidenti Volodymyr Zelenskyj a Donald Trump.

„Z ukrajinskej strany je pripravenosť aj konštruktívny prístup v týchto smeroch,“ uviedol Tychyj. Dodal, že pre zavedenie niektorého z režimov prímeria sú potrebné konkrétne kroky aj zo strany Ruska.

Ukrajina zároveň v posledných dňoch podporila aj myšlienku ďalšieho trojstranného rokovania so Spojenými štátmi a Ruskom.

(mja)

Minúta  |  

Francúzsky starosta bránil študentov pred políciou. Dostal zásah

Starosta francúzskeho mesta Saint-Denis Bally Bagayoko sa počas utorkového (8. októbra) protestu v Paríži postavil medzi políciu a mladých demonštrantov a vyzýval policajtov, aby proti nim nezasahovali.

Video z incidentu sa následne rozšírilo na sociálnych sieťach.

Bagayoko, ktorý patrí k ľavicovej strane Nepoddajné Francúzsko (LFI), povedal, že chcel zabrániť policajnému zásahu proti študentom, z ktorých podľa neho mnohí neprejavovali agresivitu. Polícia napokon proti skupine použila slzotvorný plyn, ktorý zasiahol aj jeho.

Študentské protesty vo Francúzsku trvajú už viac ako dva týždne a začali sa najmä na predmestiach Paríža. Ich účastníci upozorňujú na preplnené a nevyhovujúce školy, nedostatok učiteľov a nerovnaké príležitosti.

Od začiatku protestov polícia zadržala viac ako 6-tisíc ľudí a zranenia utrpeli desiatky študentov. Ľudskoprávne organizácie a odbory obviňujú políciu z neprimeraných zásahov voči maloletým. Úrady naopak upozorňujú, že zranené boli aj stovky policajtov a počas nepokojov došlo k útokom na školy, učiteľov aj verejnosť.

Premiér Sébastien Lecornu oznámil, že vláda požiadavky študentov preskúma a návrhy predstaví koncom októbra.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Medzinárodný menový fond chystá miliardovú pomoc Pakistanu

Medzinárodný menový fond (MMF) dosiahol s Pakistanom dohodu na úrovni expertov o revízii viacerých úverových programov. Po schválení výkonnou radou fondu by krajina mohla získať približne 1,08 miliardy eur.

Z tejto sumy by asi jedna miliarda dolárov pochádzala z programu Extended Fund Facility a ďalších 210 miliónov z programu Resilience and Sustainability Facility zameraného na klimatické a ekonomické reformy.

Celkové čerpanie Pakistanu z oboch programov by tak dosiahlo približne 5,09 miliardy eur.

MMF informoval, že pakistanské úrady napriek dôsledkom konfliktu na Blízkom východe dokázali zachovať makroekonomickú stabilitu. Fond zároveň upozornil, že riziká zostávajú vysoké pre geopolitické napätie, kolísavé ceny energií, prísnejšie globálne finančné podmienky a narušenia obchodu.

Pakistan je naďalej výrazne závislý od zahraničného financovania, ktoré potrebuje na posilnenie devízových rezerv a splácanie dlhu.

Pakistan patrí medzi ázijsko-pacifické ekonomiky, ktoré sú najviac vystavené dlhšej kríze na Blízkom východe pre vysokú závislosť od dovozu energií z Perzského zálivu a finančnej podpory z regiónu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Trump tvrdí, že by mal dostať Nobelovu cenu za mier

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že by mal získať Nobelovu cenu za mier. Zároveň pripustil, že si nie je istý, či mu ju Nórsky Nobelov výbor udelí.

„Neviem, aké bude ich rozhodnutie,“ povedal Trump s tým, že výbor podľa neho „možno nemá vo zvyku udeľovať cenu ľuďom, ako som ja“. Meno laureáta Nobelovej ceny za mier za rok 2026 oznámia v piatok (9. októbra).

Trump od návratu do Bieleho domu opakovane tvrdí, že si ocenenie zaslúži. Argumentuje svojím zapojením do riešenia viacerých medzinárodných konfliktov a uvádza, že počas svojho druhého mandátu zasiahol do ôsmich sporov.

Na Nobelovu cenu ho verejne navrhli predstavitelia viacerých krajín vrátane Kambodže, Izraela a Pakistanu. Nie všetky strany konfliktov, ktoré Trump označuje za vyriešené, však jeho úlohu hodnotia rovnako a v niektorých regiónoch sa boje opätovne obnovili.

Trumpovi sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť ukončenie vojny na Ukrajine, hoci pred nástupom do úradu tvrdil, že ju dokáže rýchlo ukončiť.

Medzi ďalšími menami spájanými s tohtoročnou Nobelovou cenou za mier sú pápež Lev XIV., Medzinárodný trestný súd či osobitný spravodajca OSN pre palestínske územia.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Rubio vyzval Európu na obranu hodnôt Západu

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v stredu v Aténach vyzval západné krajiny, aby sa vrátili k svojim civilizačným koreňom a obnovili hodnoty, ktoré stáli za vzostupom Európy a Severnej Ameriky. V prejave s výhľadom na Akropolu obhajoval národné záujmy a zároveň zdôraznil potrebu pevného spojenectva s Európou. Píše AP News.

Podľa Rubia nie je sebecké ani nesprávne byť lojálny k vlastnému národu a prednostne brániť jeho záujmy. Kritizoval predstavu, že osvietená zahraničná politika znamená uprednostňovať globálne spoločenstvo pred vlastnými občanmi.

„Musíme posilniť spojenectvo schopné čeliť hrozbám našej doby. A môžeme to urobiť,“ povedal. Zdôraznil, že Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa zvolili presadzovanie národnej moci.

Varoval, že rozhodnutia najbližšieho desaťročia určia, či si Západ udrží vedúce postavenie vo svete alebo bude čeliť úpadku a podriadenosti. Napriek napätiu medzi Washingtonom a európskymi partnermi podľa neho treba obnovovať spoločné inštitúcie a aliancie.

Rubio pricestoval do Grécka rokovať o hospodárskej, energetickej a bezpečnostnej spolupráci. Ide o druhú zastávku jeho návštevy troch spojencov v NATO po Islande a pred Portugalskom.

Pred jeho príchodom protestovalo v Aténach približne 1 500 ľudí proti návšteve aj vojne v Iráne. Demonštráciu zorganizovali komunistické odbory a ďalšie ľavicové skupiny.

(ap, luc)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.