Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kimova sestra odmietla pomoc zo Soulu. Hovorí o provokácii

Vplyvná sestra severokórejského vodcu Kim Čong-una Kim Jo-čong vo štvrtok odmietla plán Južnej Kórey poskytnúť Pchjongjangu zdravotnícke vybavenie. Označila ho za „politickú provokáciu“ a zásah do suverenity KĽDR.

Kim kritizovala Soul za to, že verejne informoval o získaní výnimky zo sankcií OSN potrebnej na zaslanie zdravotníckej pomoci. Podľa nej Južná Kórea Severnú Kóreu „urazila“, keď hovorila o nedostatku liekov, zdravotníckeho vybavenia a zhoršujúcej sa zdravotnej situácii.

Južná Kórea podľa tamojších médií získala v máji výnimku OSN na dodávku zdravotníckeho vybavenia v hodnote približne 6,8 milióna dolárov pre nemocnicu v Pchjongjangu. Balík má zahŕňať viac ako 1400 položiek vrátane diagnostických a chirurgických zariadení.

Prezident I Če-mjong sa snaží obnoviť dialóg s Pchjongjangom a rozšíriť humanitárnu spoluprácu, Severná Kórea však jeho iniciatívy opakovane odmieta.

Kim Jo-čong zároveň spojila otázku pomoci so sporom o výbuch míny pri demilitarizovanej zóne, pri ktorom boli minulý mesiac zranení juhokórejskí vojaci. Soul tvrdí, že išlo o severokórejskú mínu, Pchjongjang to popiera.

Juhokórejské ministerstvo pre zjednotenie deklarovalo, že bude pokračovať v snahách o znižovanie nedôvery medzi oboma krajinami.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Ficovo avízo je realitou. Slovensko vyslalo pridelenca do Moskvy

Slovensko obnovilo zastúpenie vojenského pridelenca v Moskve. Ministerstvo obrany aktuálne uvádza ako pridelenca obrany v Rusku brigádneho generála Slavomíra Staviarského a ako jeho zástupcu plukovníka Iva Gahíra, informuje portál Aktuality.

Obnovenie vojenských diplomatických kontaktov avizoval premiér Robert Fico (Smer) počas májového stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Vláda dlhodobo deklaruje záujem o „pragmatické“ vzťahy s Moskvou pri rešpektovaní záväzkov Slovenska v EÚ a NATO.

Staviarský má s vojenskou diplomaciou skúsenosti. V minulosti pôsobil ako slovenský pridelenec obrany v Spojených štátoch, čo potvrdzuje aj ročenka ministerstva obrany za rok 2021.

Podľa Denníka N má na Slovensko zároveň prísť ruský vojenský pridelenec Maxim Verežan.

Opozícia krok kritizuje a upozorňuje na bezpečnostné riziká spojené s pôsobením ruských vojenských diplomatov. Poslanec Tomáš Valášek z PS a Jaroslav Naď z Demokratov tvrdia, že ruský pridelenec môže predstavovať spravodajské a vplyvové riziko.

Naopak, rezort zahraničia argumentuje, že cieľom je obnovenie pracovných kontaktov s Ruskom. Slovenský úrad pridelenca obrany v Rusku zatvorili po roku 2022 po výraznom obmedzení diplomatických vzťahov v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.

(mja)

Minúta  |  

Maduro s manželkou môže v USA čeliť ďalším obvineniam

Bývalý venezuelský prezident Nicolás Maduro a jeho manželka Cilia Floresová môžu v Spojených štátoch čeliť ďalším trestným obvineniam v súvislosti s údajným mučením Američanov zadržiavaných vo Venezuele.

Agentúre Reuters to potvrdil americký predstaviteľ oboznámený s vyšetrovaním. Nové obvinenia by podľa neho mohli byť vznesené už vo štvrtok (8. októbra).

Ich presné znenie ani totožnosť údajných obetí zatiaľ nie sú známe.

Maduro a Floresová boli 3. januára zadržaní americkou armádou v Caracase a prevezení do New Yorku, kde už čelia obvineniam z obchodovania s drogami. Obaja vinu odmietajú a ich proces sa má začať 1. júna 2027.

Washington počas Madurovho pôsobenia opakovane obviňoval venezuelské úrady, že zadržiavajú amerických občanov ako prostriedok politického nátlaku. Medzi zadržanými boli aj manažéri ropnej spoločnosti či dvaja bývalí príslušníci amerických špeciálnych síl, ktorých neskôr prepustili v rámci výmen väzňov.

Maduro a Floresová sú v súčasnosti vo federálnej väznici v Brooklyne. Floresová má vo štvrtok požiadať súd o prepustenie z väzby zo zdravotných dôvodov, prokuratúra s tým nesúhlasí. Venezuelu po Madurovom zadržaní vedie jeho bývalá viceprezidentka Delcy Rodríguezová.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Ukrajina je pripravená na päť režimov prímeria

Ukrajina je pripravená na päť rôznych variantov prímeria s Ruskom, ich uskutočnenie však podľa Kyjeva závisí aj od súhlasu Moskvy. Povedal to hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj, informuje Ukrajinska pravda.

Prvou možnosťou je úplné a bezpodmienečné prímerie, s ktorým Ukrajina súhlasila už počas rokovaní v Saudskej Arábii v roku 2025. Kyjev tvrdí, že tento návrh zostáva v platnosti, ak by s ním súhlasila aj ruská strana.

Ďalšie dva varianty sa týkajú Čierneho mora a pripravujú ich Turecko a Egypt v spolupráci s ukrajinskou diplomaciou. Štvrtý smer predstavuje iniciatíva Indie zameraná na potravinovú bezpečnosť v Čiernom mori a energetiku.

Piatou možnosťou je energetické prímerie, o ktorom podľa Tychého diskutovali aj prezidenti Volodymyr Zelenskyj a Donald Trump.

„Z ukrajinskej strany je pripravenosť aj konštruktívny prístup v týchto smeroch,“ uviedol Tychyj. Dodal, že pre zavedenie niektorého z režimov prímeria sú potrebné konkrétne kroky aj zo strany Ruska.

Ukrajina zároveň v posledných dňoch podporila aj myšlienku ďalšieho trojstranného rokovania so Spojenými štátmi a Ruskom.

(mja)

Minúta  |  

Francúzsky starosta bránil študentov pred políciou. Dostal zásah

Starosta francúzskeho mesta Saint-Denis Bally Bagayoko sa počas utorkového (8. októbra) protestu v Paríži postavil medzi políciu a mladých demonštrantov a vyzýval policajtov, aby proti nim nezasahovali.

Video z incidentu sa následne rozšírilo na sociálnych sieťach.

Bagayoko, ktorý patrí k ľavicovej strane Nepoddajné Francúzsko (LFI), povedal, že chcel zabrániť policajnému zásahu proti študentom, z ktorých podľa neho mnohí neprejavovali agresivitu. Polícia napokon proti skupine použila slzotvorný plyn, ktorý zasiahol aj jeho.

Študentské protesty vo Francúzsku trvajú už viac ako dva týždne a začali sa najmä na predmestiach Paríža. Ich účastníci upozorňujú na preplnené a nevyhovujúce školy, nedostatok učiteľov a nerovnaké príležitosti.

Od začiatku protestov polícia zadržala viac ako 6-tisíc ľudí a zranenia utrpeli desiatky študentov. Ľudskoprávne organizácie a odbory obviňujú políciu z neprimeraných zásahov voči maloletým. Úrady naopak upozorňujú, že zranené boli aj stovky policajtov a počas nepokojov došlo k útokom na školy, učiteľov aj verejnosť.

Premiér Sébastien Lecornu oznámil, že vláda požiadavky študentov preskúma a návrhy predstaví koncom októbra.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Medzinárodný menový fond chystá miliardovú pomoc Pakistanu

Medzinárodný menový fond (MMF) dosiahol s Pakistanom dohodu na úrovni expertov o revízii viacerých úverových programov. Po schválení výkonnou radou fondu by krajina mohla získať približne 1,08 miliardy eur.

Z tejto sumy by asi jedna miliarda dolárov pochádzala z programu Extended Fund Facility a ďalších 210 miliónov z programu Resilience and Sustainability Facility zameraného na klimatické a ekonomické reformy.

Celkové čerpanie Pakistanu z oboch programov by tak dosiahlo približne 5,09 miliardy eur.

MMF informoval, že pakistanské úrady napriek dôsledkom konfliktu na Blízkom východe dokázali zachovať makroekonomickú stabilitu. Fond zároveň upozornil, že riziká zostávajú vysoké pre geopolitické napätie, kolísavé ceny energií, prísnejšie globálne finančné podmienky a narušenia obchodu.

Pakistan je naďalej výrazne závislý od zahraničného financovania, ktoré potrebuje na posilnenie devízových rezerv a splácanie dlhu.

Pakistan patrí medzi ázijsko-pacifické ekonomiky, ktoré sú najviac vystavené dlhšej kríze na Blízkom východe pre vysokú závislosť od dovozu energií z Perzského zálivu a finančnej podpory z regiónu.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.