Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Eurofondy čaká zmena. Brusel chce míľniky a výsledky

Nové programové obdobie eurofondov po roku 2028 by sa mohlo viac podobať na plán obnovy. Členské štáty by si mali vopred určiť priority a čerpanie peňazí by sa malo viazať na konkrétne míľniky a ciele. Uviedol to vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Peter Stano.

Návrh Komisie počíta s takzvaným plánom národného a regionálneho partnerstva. Jeho cieľom má byť adresnejšie a efektívnejšie využívanie európskych zdrojov a jednoduchšia kontrola toho, či členské štáty plnia stanovené ciele.

Podľa Stana zatiaľ nie je jasné, aké priority si v novom období stanoví Slovensko. Zdôraznil však, že ich príprava by mala byť inkluzívna a mali by sa na nej podieľať samosprávy, podnikateľský sektor, mimovládne organizácie aj ďalší partneri so skúsenosťami s eurofondmi.

Slovensko by podľa neho mohlo byť v období 2028 až 2035 poslednýkrát čistým prijímateľom európskych peňazí. Krajina by preto mala čo najviac investovať do projektov s dlhodobým prínosom.

Stano odporučil smerovať peniaze najmä do znalostnej ekonomiky, inovácií, informačných technológií, vedy a výskumu namiesto toho, aby sa veľká časť zdrojov využívala iba na opravy existujúcej infraštruktúry.

(tasr, mja)

Minúta  |  

USA a Rusko rokovali o Nord Streame. V hre je americký investor

Vysokopostavení predstavitelia USA a Ruska rokovali o možnosti vstupu amerického investora do plynovodov Nord Stream, ktoré pred vojnou na Ukrajine prepravovali ruský plyn do Nemecka.

Agentúre Reuters to uviedlo päť zdrojov oboznámených s rokovaniami.

Na diskusii sa podľa nich zúčastnili aj poradca ruského prezidenta Kirill Dmitrijev a osobitný vyslanec USA Jared Kushner. Téma Nord Streamu má podľa zdrojov zostať na programe rokovaní, hoci Biely dom uviedol, že v poslednom období sa o plynovodoch nerokovalo.

Prípadná dohoda by mohla umožniť americkým investorom profitovať z obnovenia dodávok ruského plynu do Európy po skončení vojny. Jej realizácii však bráni viacero prekážok. Nord Stream podlieha sankciám USA aj Európskej únie a jeho opätovné spustenie by si vyžadovalo aj súhlas Nemecka.

Berlín obnovenie dodávok odmieta. Nemecké ministerstvo hospodárstva uviedlo, že krajina našla alternatívne zdroje plynu a návrat k Nord Streamu si neželá.

Pred ruskou inváziou na Ukrajinu pochádzala viac než polovica nemeckého dovozu plynu z Ruska. Plynovody Nord Stream po obmedzení dodávok odstavili a v septembri 2022 ich poškodili podmorské výbuchy.

Dmitrijev a Kushner podľa Reuters zároveň diskutovali aj o možnom predaji zahraničných aktív ruskej spoločnosti Lukoil investorom podporovaným americkou štátnou agentúrou DFC.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Kimova sestra odmietla pomoc zo Soulu. Hovorí o provokácii

Vplyvná sestra severokórejského vodcu Kim Čong-una Kim Jo-čong vo štvrtok odmietla plán Južnej Kórey poskytnúť Pchjongjangu zdravotnícke vybavenie. Označila ho za „politickú provokáciu“ a zásah do suverenity KĽDR.

Kim kritizovala Soul za to, že verejne informoval o získaní výnimky zo sankcií OSN potrebnej na zaslanie zdravotníckej pomoci. Podľa nej Južná Kórea Severnú Kóreu „urazila“, keď hovorila o nedostatku liekov, zdravotníckeho vybavenia a zhoršujúcej sa zdravotnej situácii.

Južná Kórea podľa tamojších médií získala v máji výnimku OSN na dodávku zdravotníckeho vybavenia v hodnote približne 6,8 milióna dolárov pre nemocnicu v Pchjongjangu. Balík má zahŕňať viac ako 1 400 položiek vrátane diagnostických a chirurgických zariadení.

Prezident I Če-mjong sa snaží obnoviť dialóg s Pchjongjangom a rozšíriť humanitárnu spoluprácu, Severná Kórea však jeho iniciatívy opakovane odmieta.

Kim Jo-čong zároveň spojila otázku pomoci so sporom o výbuch míny pri demilitarizovanej zóne, pri ktorom boli minulý mesiac zranení juhokórejskí vojaci. Soul tvrdí, že išlo o severokórejskú mínu, Pchjongjang to popiera.

Juhokórejské ministerstvo pre zjednotenie deklarovalo, že bude pokračovať v snahách o znižovanie nedôvery medzi obomi krajinami.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Ficovo avízo je realitou. Slovensko vyslalo pridelenca do Moskvy

Slovensko obnovilo zastúpenie vojenského pridelenca v Moskve. Ministerstvo obrany aktuálne uvádza ako pridelenca obrany v Rusku brigádneho generála Slavomíra Staviarskeho a ako jeho zástupcu plukovníka Iva Gahíra, informuje portál Aktuality.

Obnovenie vojenských diplomatických kontaktov avizoval premiér Robert Fico (Smer) počas májového stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Vláda dlhodobo deklaruje záujem o „pragmatické“ vzťahy s Moskvou pri rešpektovaní záväzkov Slovenska v EÚ a NATO.

Staviarsky má s vojenskou diplomaciou skúsenosti. V minulosti pôsobil ako slovenský pridelenec obrany v Spojených štátoch, čo potvrdzuje aj ročenka ministerstva obrany za rok 2021.

Podľa Denníka N má na Slovensko zároveň prísť ruský vojenský pridelenec Maxim Verežan.

Opozícia krok kritizuje a upozorňuje na bezpečnostné riziká spojené s pôsobením ruských vojenských diplomatov. Poslanec Tomáš Valášek z PS a Jaroslav Naď z Demokratov tvrdia, že ruský pridelenec môže predstavovať spravodajské a vplyvové riziko.

Naopak, rezort zahraničia argumentuje, že cieľom je obnovenie pracovných kontaktov s Ruskom. Slovenský úrad pridelenca obrany v Rusku zatvorili po roku 2022 po výraznom obmedzení diplomatických vzťahov v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.

(mja)

Minúta  |  

Maduro s manželkou môžu v USA čeliť ďalším obvineniam

Bývalý venezuelský prezident Nicolás Maduro a jeho manželka Cilia Floresová môžu v Spojených štátoch čeliť ďalším trestným obvineniam v súvislosti s údajným mučením Američanov zadržiavaných vo Venezuele.

Agentúre Reuters to potvrdil americký predstaviteľ oboznámený s vyšetrovaním. Nové obvinenia by podľa neho mohli byť vznesené už vo štvrtok (8. októbra).

Ich presné znenie ani totožnosť údajných obetí zatiaľ nie sú známe.

Maduro a Floresová boli 3. januára zadržaní americkou armádou v Caracase a prevezení do New Yorku, kde už čelia obvineniam z obchodovania s drogami. Obaja vinu odmietajú a ich proces sa má začať 1. júna 2027.

Washington počas Madurovho pôsobenia opakovane obviňoval venezuelské úrady, že zadržiavajú amerických občanov ako prostriedok politického nátlaku. Medzi zadržanými boli aj manažéri ropnej spoločnosti či dvaja bývalí príslušníci amerických špeciálnych síl, ktorých neskôr prepustili v rámci výmen väzňov.

Maduro a Floresová sú v súčasnosti vo federálnej väznici v Brooklyne. Floresová má vo štvrtok požiadať súd o prepustenie z väzby zo zdravotných dôvodov, prokuratúra s tým nesúhlasí. Venezuelu po Madurovom zadržaní vedie jeho bývalá viceprezidentka Delcy Rodríguezová.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Ukrajina je pripravená na päť režimov prímeria

Ukrajina je pripravená na päť rôznych variantov prímeria s Ruskom, ich uskutočnenie však podľa Kyjeva závisí aj od súhlasu Moskvy. Povedal to hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj, informuje Ukrajinska pravda.

Prvou možnosťou je úplné a bezpodmienečné prímerie, s ktorým Ukrajina súhlasila už počas rokovaní v Saudskej Arábii v roku 2025. Kyjev tvrdí, že tento návrh zostáva v platnosti, ak by s ním súhlasila aj ruská strana.

Ďalšie dva varianty sa týkajú Čierneho mora a pripravujú ich Turecko a Egypt v spolupráci s ukrajinskou diplomaciou. Štvrtý smer predstavuje iniciatíva Indie zameraná na potravinovú bezpečnosť v Čiernom mori a energetiku.

Piatou možnosťou je energetické prímerie, o ktorom podľa Tychého diskutovali aj prezidenti Volodymyr Zelenskyj a Donald Trump.

„Z ukrajinskej strany je pripravenosť aj konštruktívny prístup v týchto smeroch,“ uviedol Tychyj. Dodal, že pre zavedenie niektorého z režimov prímeria sú potrebné konkrétne kroky aj zo strany Ruska.

Ukrajina zároveň v posledných dňoch podporila aj myšlienku ďalšieho trojstranného rokovania so Spojenými štátmi a s Ruskom.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.