Preskočiť na obsah
  |  

Nemecko chce obsadiť post v rade ECB, kreslo guvernéra nie

Nemecko navrhne kandidáta na uvoľnené miesto vo výkonnej rade Európskej centrálnej banky (ECB). V piatok to oznámil minister financií Lars Klingbeil. Tento krok podľa diplomatických zdrojov naznačuje, že Berlín sa nebude uchádzať o predsedníctvo ECB po Christine Lagardovej.

Nemecká členka rady Isabel Schnabelová odchádza 3. januára 2027 do Medzinárodného menového fondu. Ministri financií eurozóny vo štvrtok začali proces výberu jej nástupcu.

Klingbeil uviedol, že nomináciu koordinuje s úradom spolkového kancelára a očakáva zachovanie nemeckého zastúpenia vo vedení banky.

ECB čakajú v roku 2027 ďalšie personálne zmeny. Hlavný ekonóm Philip Lane má odísť do konca mája a Lagardovej sa mandát skončí najneskôr koncom októbra.

Medzi možných kandidátov na predsedníctvo patria Španiel Pablo Hernández de Cos, šéf Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS), a bývalý guvernér holandskej centrálnej banky Klaas Knot.

Nemecko dosiaľ predsedníctvo ECB nezískalo. Jeho ambície však komplikuje skutočnosť, že Nemci už vedú Európsku komisiu aj bankový dohľad ECB.

(reuters, sab)

  |  

USA prisľúbili milióny dolárov agentúram OSN napriek kritike

Spojené štáty prisľúbili desiatky miliónov dolárov viacerým organizáciám OSN so sídlom v Ženeve. Podľa diplomatov ide o signál, že administratíva prezidenta Donalda Trumpa chce napriek dlhodobej kritike pokračovať v spolupráci s OSN.

Washington zaslal prísľuby financovania okrem iného Svetovej meteorologickej organizácii (WMO) a sekretariátu dohovoru CITES, ktorý reguluje medzinárodný obchod s ohrozenými druhmi.

WMO potvrdila prijatie 15,1 milióna švajčiarskych frankov na úhradu amerických záväzkov za rok 2024. USA prisľúbili ďalších 2,2 milióna frankov, pričom príspevky za roky 2025 a 2026 zostávajú nezaplatené.

Americké ministerstvo zahraničných vecí platby potvrdilo, zdôraznilo však, že Washington naďalej požaduje reformy OSN.

Trumpova administratíva predtým výrazne obmedzila financovanie organizácie. Tento mesiac však USA uhradili aj 725 miliónov dolárov do jej všeobecného rozpočtu.

Podľa údajov OSN z mája americký dlh presahoval štyri miliardy dolárov, Washington však túto sumu spochybňuje.

Diplomati pripisujú čiastočné splácanie záväzkov aj snahe USA zachovať si hlasovacie práva a vplyv pri výbere nového generálneho tajomníka OSN.

(reuters, sab)

  |  

Lídra britských Zelených porazila politička somálskeho pôvodu

Líder britskej Strany zelených Zack Polanski neuspel v doplňovacích parlamentných voľbách v londýnskom obvode Holborn a St Pancras. Porazila ho kandidátka vládnej Labouristickej strany Sagal Abdi-Waliová, politička somálskeho pôvodu, ktorá do Británie prišla v 90. rokoch ako utečenkyňa.

Polanski získal približne 33 percent hlasov, čo je výrazne viac než desať percent, ktoré Zelení dosiahli v tomto obvode v roku 2024. Labouristi si však udržali kreslo, ktoré obsadzujú od roku 1983. Volebná účasť nedosiahla 39 percent.

Porážka prichádza v čase vnútrostraníckeho sporu Zelených o návrh označujúci vznik Izraela za rasizmus. Od hlasovania sa dištancovali štyria z piatich poslancov strany. Polanski návrh jednoznačne neodmietol a pripustil, že by podporil jeho upravenú verziu.

Abdi-Waliová sa stala prvou poslankyňou somálskeho pôvodu v britskom parlamente. Vo víťaznom prejave zdôraznila rozmanitosť svojho volebného obvodu, v ktorom moslimovia tvoria približne pätinu obyvateľov.

Konzervatívci skončili na treťom mieste pred stranou Reform UK.

(red)

  |  

Nemecko odmieta, že odstúpilo od vývoja tanku s Francúzskom

Nemecko v piatok odmietlo tvrdenie náčelníka generálneho štábu francúzskych ozbrojených síl Fabiena Mandona, podľa ktorého Berlín odstúpil od spoločného projektu vývoja novej generácie tankov MGCS.

Hovorca nemeckého ministerstva obrany uviedol, že obe krajiny sa dohodli iba na úprave programu s prihliadnutím na skúsenosti z vojny na Ukrajine. Berlín podľa neho naďalej podporuje rovnocenné partnerstvo a vývoj moderných technológií pre obrnené jednotky.

Mandon vo štvrtok pred parlamentným výborom označil výsledky spolupráce za neuspokojivé a vyhlásil, že Nemci sa rozhodli z projektu vystúpiť.

Francúzske ministerstvo obrany následne spresnilo, že program pokračuje, pričom sa sústredí na prepojenie bojových systémov, automatizáciu a robotiku.

Projekt MGCS vznikol v roku 2017 s cieľom vyvinúť náhradu za nemecké tanky Leopard 2 a francúzske Leclerc. Zapojené sú spoločnosti KNDS, Rheinmetall a Thales.

Spor prichádza po júnovom zrušení spoločného francúzsko-nemeckého projektu stíhačky novej generácie, ktorý stroskotal na nezhodách medzi zbrojárskymi firmami.

(reuters, sab)

  |  

EÚ a Čína sa dohodli na obmedzení dovozu hybridných áut

Európska únia a Čína dosiahli predbežnú dohodu o znížení čínskeho vývozu hybridných a plug-in hybridných automobilov do EÚ o viac než polovicu. V piatok to po rokovaniach v Pekingu oznámil eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič.

Podľa Šefčoviča by dohoda mohla počas štyroch rokov obmedziť dovoz o niekoľko miliónov vozidiel. Konkrétny mechanizmus jej uplatňovania zatiaľ nepredstavil.

Obe strany sa zároveň dohodli na zlepšení prístupu európskych výrobkov na čínsky trh a zjednodušení udeľovania čínskych vývozných licencií na vzácne zeminy a permanentné magnety.

„Je to zásadný prvý krok, ale iba prvý krok,“ vyhlásil Šefčovič.

Rokovania reagujú na rastúcu obchodnú nerovnováhu. Deficit EÚ v obchode s Čínou vlani podľa európskych údajov presahoval miliardu eur denne.

Dovoz plug-in hybridov do Únie za rok do septembra vzrástol o 86 percent, pričom ich ceny klesli o pätinu.

Brusel a Peking budú pokračovať aj v rokovaniach o clách na čínske elektromobily. Ďalšie ministerské konzultácie sú naplánované na január 2027.

(reuters, sab)

  |  

Podozrivý z vraždy britskej poslankyne je ľavicový extrémista

Britská prokuratúra v piatok uviedla, že vražda političky Ann Widdecombovej zo strany Reform UK mala politický a ideologický motív. Z činu je obvinený 28-ročný Joshua Kerry, ktorý podľa vyšetrovateľov zastával extrémne ľavicové postoje a prejavoval nepriateľstvo voči strane Nigela Faragea.

Widdecombovú podľa obžaloby zavraždili v júli v jej dome opakovanými údermi kladivom do hlavy.

Kerry čelí aj obvineniu z prípravy teroristických činov v období od mája 2024 do júla 2026. Podľa prokurátora Jonathana Polnaya zhromažďoval informácie o významných osobnostiach a vytvoril zoznam potenciálnych cieľov, medzi ktorými boli Widdecombová a Farage.

Obvinený údajne tiež navštívil Farageov dom a pokúsil sa doň preniknúť.

Prokuratúra tvrdí, že vražda súvisela s terorizmom, keďže ju motivovalo Kerryho politické presvedčenie.

Kerry sa na súdnom pojednávaní zúčastnil prostredníctvom videohovoru z väznice Belmarsh. K obvineniam sa zatiaľ nevyjadril a vo väzbe zostane najmenej do ďalšieho pojednávania v januári.

(reuters, sab)