Kľúčové je, že PSL zostáva naďalej podstatnou súčasťou širokej koalície premiéra Donalda Tuska. Mnohí z toho vyvodili záver, že ak sa na stretnutí diskutovalo o politickej reorganizácii v Poľsku, nakoniec to nebolo úspešné.
Trumpa v tejto súvislosti 8. októbra oslovil poľský novinár Paweł Zuchowski. Americký prezident však odpovedal len stručne a vyhýbavo.
„Máte vynikajúce vzťahy s Poľskom. V Poľsku sa však objavili správy, že podporujete zmenu vlády. Je to pravda?“ spýtal sa Zuchowski Trumpa, ktorý odpovedal: „Milujem poľský národ. Prezident je môj priateľ a, ako viete, podporoval som ho.“
Rozkol viditeľný zo zahraničia
Z analytického hľadiska nemusia byť nevyhnutne najzaujímavejšie podrobnosti stretnutia, hoci sú, samozrejme, dôležité. Je nesporným faktom, že politické rozdelenie dosiahlo takú úroveň, že sa dnes všeobecne predpokladá, že ho využívajú nielen nepriatelia krajiny, ale potenciálne aj jej spojenci.
Ako naznačil americký prezident, jeho poľský náprotivok Karol Nawrocki je obľúbencom Trumpovej administratívy. Nawrocki bol zvolený ako nezávislý kandidát, počas volieb však získal podporu strany PiS, ktorá mu ju naďalej poskytuje. Strana v ňom rozpoznala osobnosť, ktorá zodpovedá jej konzervatívno-nacionalistickej identite.
Od svojho víťazstva predstavuje Nawrocki prekážku pre stredoľavého Tuska, ktorý potrebuje prezidentov podpis na schválenie zákonov. Prezidentov podpis totiž na svoje zákony získava iba zriedkakedy. Nawrocki využil svoje veto na zamietnutie väčšieho počtu zákonov než ktorýkoľvek iný prezident v dejinách tretej Poľskej republiky.
Táto neprekonateľná prekážka v mnohých ohľadoch znemožnila fungovanie Tuskovej vlády. Paradoxne, hoci časť neúspechov možno pripísať Nawrockého vetám, vláda stratila priazeň mnohých svojich podporovateľov, keďže zoznam nesplnených sľubov sa neustále predlžuje.
Rozkol sa za posledných 14 mesiacov prejavuje medzi prezidentom Nawrockým na jednej strane a premiérom Tuskom a jeho kabinetom na strane druhej, a to až do takmer absurdnej miery. V iných krajinách takýto rozkol jednoducho oddeľuje politické strany, no v Poľsku prebieha medzi štátnymi inštitúciami. V Poľsku sa v súčasnosti takmer nič politicky významné nedeje bez toho, aby jedna strana obviňovala druhú.
Žiadny jednotný front v čase národnej núdze
Typickým príkladom je nezvyčajná vlna útokov nožom a vyhrážok z minulého týždňa. Do konca týždňa si vyžiadala jednu obeť a takmer tucet zranených. V piatok bolo v súvislosti s týmito incidentmi zadržaných 10 osôb, pričom celonárodná panika dosiahla vrchol.
Vlna úzkosti a fám, ktorá zaplavila krajinu, keď sa tento nezvyčajný týždeň chýlil ku koncu, v mnohých vyvolala otázku, či k neprehľadnej informačnej situácii neprispieva nejaký štátny aktér. Táto situácia viedla mnohých rodičov k tomu, že v piatok nechali svoje deti doma zo strachu pred ďalším násilím. Pre mnohých znamenala rozsiahla policajná reakcia takmer stav národnej pohotovosti, čo ešte umocnili prejavy ministrov a mimoriadne bezpečnostné zasadnutia, ktoré sa konali počas týždňa.
Namiesto toho, aby štátne inštitúcie vystupovali jednotne, ako by sa dalo očakávať, vysokopostavení vládni predstavitelia túto udalosť opakovane využili na útoky na prezidenta.
Tusk sa zameral na všetko, počnúc januárovým vetom prezidenta Nawrockého proti návrhu zákona, ktorého cieľom bolo zaviesť v Poľsku ustanovenia kontroverzného zákona EÚ o digitálnych službách (DSA), až po nedávny návrh prezidenta na celonárodnú diskusiu o liberalizácii prístupu k strelným zbraniam.
Prvé rozhodnutie vyplývalo z obáv z cenzúry. Druhé vychádzalo z názoru, že poľské zákony o strelných zbraniach sú vzhľadom na zhoršujúcu sa geopolitickú situáciu príliš reštriktívne. Napriek tomu boli motívy oboch rozhodnutí verejnosti prezentované v tom najhoršom možnom svetle.
Tusk vo svojom prejave požiadal divákov, aby si predstavili, že „všetci títo útočníci“ mali voľnejší prístup k smrtiacejšej výzbroji – scenár, ktorý predstavil ako potenciálny výsledok prezidentovej výzvy. Nech už sú argumenty akékoľvek, mnohí kritizovali tento komentár ako neprimeraný situácii, ktorá si vyžadovala dôstojnosť. Pri útoku, ku ktorému došlo skôr v ten deň, bol zabitý 37-ročný školský správca.
Minister vnútra Marcin Kierwinski medzitým na sociálnych sieťach vyslovil podobné tvrdenie, že prezidentovo veto malo nebezpečné dôsledky. Išlo o narážku na to isté veto zákona DSA zo začiatku tohto roka.
„Dnes vidíme, aké nebezpečné sú dôsledky Nawrockého veta. Prezident nemôže vetovať bezpečnosť Poliakov,“ napísal Kierwinski na platforme X.
Nawrocki reagoval vlastným stručným komentárom na sociálnych sieťach. Vzdal hold tým, ktorých postihli nedávne útoky, a dodal, že „tvárou v tvár takýmto tragédiám nie je miesto na zneužitie ľudského utrpenia na politické útoky“.
„Bezpečnosť Poliakov je základnou povinnosťou štátu,“ uzavrel.
Vzájomné antagonizovanie
Táto hra však funguje obojstranne. Mnohí by mohli namietať, že prezident Nawrocki využil svoje postavenie na to, aby zbytočne provokoval Tuskovu vládu. V období prudko rastúcich cien pohonných hmôt Nawrocki opakovane a verejne obviňoval vládu z nečinnosti v súvislosti s týmto pretrvávajúcim problémom. V júli zablokoval návrh zákona, ktorého cieľom bolo financovať opatrenia na zníženie cien pohonných hmôt prostredníctvom mimoriadnej dane pre spoločnosti pôsobiace v sektore pohonných hmôt. Následne 1. októbra schválil revidovanú verziu tohto zákona.
Na druhý deň však zaútočil na vládu, že nedokázala dostatočne znížiť ceny. Tusk si zasa už predtým uťahoval z prezidentovho otáľania vo videu natočenom pred prezidentovým sídlom, v ktorom ho vyzýval, aby zákon podpísal. Keď bol zákon podpísaný, zverejnil z toho istého miesta druhé video, v ktorom sa tentoraz vysmieval prezidentovmu obratu o 180 stupňov.
Hoci je politická polarizácia realitou v celom západnom svete, málokedy sa prejavuje tak výrazne v tom, čo by malo byť dôstojným vzťahom medzi štátnymi úradmi. V Poľsku sa predstavitelia najvyšších štátnych úradov uchyľujú k vzájomným útokom na sociálnych sieťach v rozsahu, aký inde vidíme len zriedka, a to aj napriek tomu, že za hranicami krajiny sa črtajú hrozby.
