Akciové trhy síce lámu rekordy, no pod povrchom číhajú dve skryté hrozby
Za optimizmom na Wall Street sa skrýva čoraz viac otáznikov. Dokáže umelá inteligencia zarobiť na astronomické investície? A čo sa stane s infláciou, ak ropa zostane drahá aj po odznení geopolitickej krízy?
Finančné trhy pokračujú v zabehnutých koľajach. Americké akciové indexy sa naďalej obchodujú v blízkosti svojich maxím, a to napriek tlaku dlhopisového trhu. Tento obraz sa za posledných niekoľko týždňov výrazne nemení.
Keď sa však pozrieme pod povrch vecí, nájdeme skrytú dynamiku dvoch najdôležitejších tém: umelej inteligencie a ropy.
Vplyv firiem mimo burzy
Paradoxom dnešného vývoja na finančných trhoch v technologickom sektore je to, že zásadný vplyv naň majú dve spoločnosti, ktoré sa ešte neobchodujú na burze. Aj keď obe – OpenAI a Anthropic – o svojom vstupe na burzu viac ako uvažujú a skôr vyčkávajú na vhodný moment, už dnes dokážu zásadným spôsobom ovplyvňovať ceny akcií najväčších technologických gigantov.
Keďže tieto spoločnosti nie sú obchodované na burze, nemusia verejne predkladať pravidelné štvrťročné finančné výkazy podľa rovnakých pravidiel ako ich burzovo obchodovaní konkurenti, na ktorých však majú tieto kusé finančné správy od OpenAI a Anthropicu zásadný vplyv. O tom, aký je veľký, sme sa mohli presvedčiť minulý týždeň.
Vo štvrtok 8. októbra zverejnil britský denník Financial Times informáciu, podľa ktorej sú anualizované tržby OpenAI o 20 miliárd dolárov nižšie, než sa pôvodne predpokladalo.
Zatiaľ čo ešte na konci septembra sa bežne hovorilo o 70 miliardách dolárov, nové dokumenty predložené investorom ukázali sumu približne 50 miliárd dolárov. Nejde, samozrejme, o skutočne dosiahnuté ročné tržby, ale o prepočet súčasného tempa tržieb na celý rok.
Jedna správa tak prakticky odpísala viac než 20 miliárd tržieb z účtovníctva jednej z najsledovanejších spoločností dneška. Práve tržby spoločností OpenAI a Anthropic sú najlepšou odpoveďou na to, či je umelá inteligencia investičná bublina alebo nie. Ich pokles totiž núti investorov k zamysleniu, či je návratnosť investícií do AI na obzore alebo nie.
Reakcia finančných trhov bola okamžitá. Akcie spoločnosti Oracle odpísali 5,5 percenta, Nvidia stratila 2,9 percenta a výrobca pamäťových čipov Micron oslabil o 4,8 percenta. Index Nasdaq 100 sa prepadol o 1,4 percenta.
Najzaujímavejší je prípad Oraclu, pretože spoločnosť OpenAI si uňho objednala cloudové služby v celkovej hodnote 300 miliárd dolárov na približne päť rokov, počnúc rokom 2027. Ak túto sumu jednoducho rozpočítame, dostaneme sa na 60 miliárd dolárov ročne. A tu začína byť celá situácia veľmi zaujímavá.
OpenAI totiž podľa posledných zverejnených údajov dosahuje anualizované tržby iba 50 miliárd dolárov. Inými slovami, táto firma si u jediného dodávateľa objednala služby, ktorých priemerná ročná hodnota prevyšuje súčasné tempo jej celkových tržieb.
Graf: Filip Staudinger/Štandard
Neznamená to však, že OpenAI bude už v roku 2027 skutočne platiť Oraclu 60 miliárd dolárov. Presný harmonogram platieb nie je verejne známy a obe spoločnosti počítajú s postupným rozširovaním výpočtovej kapacity.
Je úplne prirodzené, že veriteľom spoločnosti Oracle sa táto informácia nečíta dobre. OpenAI bude musieť veľmi zrýchliť rast tržieb, aby dokázala Oraclu zaplatiť objednané služby a zároveň financovať svoju vlastnú prevádzku.
Korunu celému zmätku nasadila agentúra Bloomberg, ktorá v piatok 9. októbra prišla s informáciou, že OpenAI očakáva dosiahnutie anualizovaných tržieb vo výške 70 miliárd dolárov do konca tohto roka. Situácia sa tak zamotala ešte viac, než sa pôvodne zdalo.
Časť rozdielu mala byť spôsobená odlišnou metodikou výpočtu, ale zároveň sa ukázalo, že suma 70 miliárd dolárov, ktorá sa ešte na konci septembra prezentovala ako súčasné tempo tržieb, je teraz cieľom na koniec tohto roka.
Pokiaľ by sa spoločnosť OpenAI obchodovala na burze a pôvodný údaj by bol súčasťou jej oficiálnej prognózy, investori by podobnú zmenu mohli vnímať ako varovanie pred nesplnením očakávaných výsledkov. No takto sa nič podobné nestalo.
Megafirma z odvetvia AI nemusela vydať žiadne oficiálne vysvetlenie ani revidovať verejne oznámený výhľad. Pritom sa pre tieto nejasnosti počas jediného dňa výrazne prepadli akcie niekoľkých najväčších technologických spoločností.
Nebol to však jediný zmätok na trhoch. Okolo ropy počas minulého týždňa zaznelo niekoľko protichodných vyjadrení. Na začiatku americký minister zahraničia Marco Rubio uistil, že Irán už prakticky nemá kontrolu nad Hormuzským prielivom, teda nad časťou, cez ktorú sa plavia ropné tankery. Následne však prišla správa o útoku na tanker severne od Kataru. Bezpečnosť tejto dôležitej dopravnej tepny tak zostáva veľmi neistá.
Následne počas týždňa chcel Trump svojím výrokom upokojiť trhy a znížiť cenu ropy. Vyhlásil, že pred novembrovými voľbami k žiadnemu americkému útoku na Irán nedôjde. Cena ropy po jeho vyhlásení skutočne časť predchádzajúceho rastu odovzdala. Lenže toto vyhlásenie je možné čítať aj opačne. Trump totiž nevylúčil, že sa po voľbách útoky znova začnú.
Navyše sa objavili informácie, že Pentagón už pripravuje konkrétne vojenské scenáre. A keďže trhy vždy anticipujú, čo sa stane, neistota okolo ďalšieho vývoja ceny ropy nezmizla.
Graf: Filip Staudinger/Štandard
To však nebolo všetko. Veľké prekvapenie prišlo so správou o dohode o ruskej nafte, na ktorú bola dočasne uvoľnená časť amerických sankcií. Ruský prezident prisľúbil dodávky rafinérskych produktov na svetové trhy. Tento krok sa vysvetľuje ako jasný ústupok americkým voličom, ktorých sužujú vysoké ceny nafty. Správa mala zároveň veľmi pozitívny vplyv na moskovskú burzu, ktorá v piatok výrazne posilnila.
Aj keď sa teraz ropa sleduje každý deň a jej cenové výkyvy sa neustále komentujú, dôležitá je predovšetkým dlhodobá perspektíva. A tú spomenul generálny riaditeľ Saudi Aramco Amin Nasser na londýnskom Energy Intelligence Forum, kde varoval pred tenčiacimi sa zásobami ropy.
Štáty síce majú rezervy, ale iba časť z nich je schopná rýchlo sa dostať na trh. Nasser upozornil, že ani po skončení krízy nemusí cena ropy výrazne klesnúť, pretože štáty budú musieť svoje zásoby znova doplniť. Tento proces môže trvať až dva roky.
Pre finančné trhy to však znamená, že inflačné obdobie môže trvať dlhšie, než sa dnes pripúšťa. A spolu s ním sa môže predĺžiť aj obdobie reštriktívnej menovej politiky.
