Preskočiť na obsah
  |  

Panamu zasiahlo zemetrasenie s magnitúdom 7,7, hrozí cunami

Silné zemetrasenie s magnitúdom 7,7 zasiahlo v piatok južné pobrežie Panamy. Podľa americkej geologickej služby USGS sa jeho ohnisko nachádzalo v hĺbke približne desať kilometrov.

Epicentrum ležalo neďaleko vidieckej obce La Pitaloza v riedko osídlenej oblasti pri pobreží Tichého oceánu. O prípadných škodách zatiaľ úrady neinformovali.

Americký systém varovania pred cunami upozornil na možné nebezpečné vlny pozdĺž pobrežia Panamy, Kolumbie, Kostariky, Ekvádoru, Peru, Nikaraguy, Guatemaly, Salvádora a Mexika v priebehu nasledujúcich troch hodín. Varovanie sa týka aj Havajských ostrovov.

Otrasy pocítili obyvatelia panamského hlavného mesta Panama City aj kostarického San José. Televízne zábery zachytili evakuáciu ľudí z budov.

Správa Panamského prieplavu oznámila, že strategická vodná cesta zostáva v bežnej prevádzke.

(reuters, sab)

  |  

Marocký kráľ kritizoval spoluprácu so Španielskom pri migrácii

Marocký kráľ Muhammad VI. v piatok vyhlásil, že spolupráca so Španielskom pri obmedzovaní nelegálnej migrácie dosiahla svoje hranice. Napriek konkrétnym výsledkom podľa neho súčasný model nedokáže predchádzať opakovaným krízam.

Panovník pri otvorení parlamentu kritizoval rozhodnutia španielskych súdov, ktoré podľa neho komplikujú návraty maloletých migrantov a osôb neoprávnene žiadajúcich o azyl.

V júli prekročilo hranicu medzi Marokom a španielskou enklávou Ceuta najmenej 70-tisíc ľudí. Väčšina sa následne vrátila, tisíce migrantov však zostalo na španielskom území.

Španielska opozícia obvinila vládu premiéra Pedra Sáncheza zo zlyhania a Maroko z umožnenia hromadného prekračovania hraníc. Rabat obvinenia odmietol a poukázal na dezinformácie šírené sociálnymi sieťami.

Kráľ zdôraznil, že partnerstvo so Španielskom je suverénnym rozhodnutím Maroka a nepodlieha nátlaku.

Muhammad VI. zároveň vyzval parlament, aby pri tvorbe verejných politík uprednostňoval mladých ľudí. Po septembrových voľbách vymenoval za prvú premiérku krajiny Fatimu az-Zahru al-Mansúríovú.

(reuters, sab)

  |  

Poľský parlamentný výbor žiada súdny proces so šéfom centrálnej banky

Poľský parlamentný výbor v piatok odporučil postaviť guvernéra centrálnej banky Adama Glapińského pred Štátny tribunál pre podozrenia z porušovania ústavy a zákonov. Oznámil to predseda výboru Zdzisław Gawlik.

Glapińského obviňujú z nepriameho financovania rozpočtového deficitu nákupmi aktív v rokoch 2020 až 2021, uskutočňovania operácií bez riadneho súhlasu Rady pre menovú politiku a politizácie centrálnej banky.

Odporúčanie podporilo 11 z 21 členov výboru. Správou sa teraz bude zaoberať dolná komora parlamentu (Sejm). Termín hlasovania zatiaľ neurčili.

Glapiński obvinenia odmieta a postup výboru označil za neopodstatnený a škodlivý pre národné záujmy.

Guvernér má dlhodobé väzby na predsedu opozičnej strany Právo a spravodlivosť Jarosława Kaczyńského. Vládna koalícia premiéra Donalda Tuska sa usiluje vyvodiť zodpovednosť za údajné pochybenia predchádzajúcej vlády, čo protistrana vníma ako zneužívanie inštitúcií na politický boj.

Spor sa týka aj potrebnej väčšiny na schválenie návrhu. Ústavný tribunál v roku 2024 rozhodol o trojpätinovej väčšine, vláda však zákonnosť tohto rozhodnutia spochybňuje.

(reuters, sab)

  |  

Kopilot flydubai chcel zaútočiť na letisko v Izraeli, tvrdia Emiráty

Ománsky kopilot spoločnosti flydubai sa 30. septembra údajne pokúsil uniesť lietadlo smerujúce z Dubaja do Tel Avivu a naraziť s ním do terminálu izraelského Ben Gurionovho letiska. V piatok to oznámil generálny prokurátor Spojených arabských emirátov Hamad Sajf aš-Šamsí.

Podľa vyšetrovania sa podozrivý inšpiroval teroristickými útokmi z 11. septembra 2001 v Spojených štátoch. Na dvoch predchádzajúcich letoch do Tel Avivu sa vraj oboznamoval s trasou a letiskom.

Incident sa odohral v saudskoarabskom vzdušnom priestore, kde kopilot zaútočil na kapitána núdzovou sekerou uloženou v kokpite. Druhému pilotovi sa podarilo jeho zámer prekaziť.

Lietadlo počas incidentu stratilo približne 4 900 metrov výšky za 30 sekúnd.

Podozrivý pred nástupom do flydubai v januári 2026 pracoval pre viaceré letecké spoločnosti vrátane Oman Air a Royal Air Maroc.

Saudská Arábia začala samostatné vyšetrovanie bezpečnosti letu FZ1073. Vyjadrenie prokuratúry nenaznačuje pochybenie samotnej spoločnosti flydubai.

(reuters, sab)

  |  

Trump: Rusko súhlasilo s uvoľnením naftových rezerv

Americký prezident Donald Trump v piatok oznámil, že Rusko súhlasilo s okamžitými dodávkami viac ako 300-tisíc ton motorovej nafty na americký a svetový trh. Dohodu podľa svojich slov dosiahol počas rozhovoru s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý označil za veľmi úspešný.

Trump uviedol, že Moskva následne plánuje v krátkom čase dodať ďalšie tri milióny ton nafty v závislosti od stavu ruských rafinérií.

Rusko má podľa amerického prezidenta zároveň v novembri zabezpečiť ďalších 500-tisíc ton paliva a bezprostredne potom ešte jeden milión ton.

Trump neuviedol podrobnosti o obchodných podmienkach dohody ani o konkrétnych odberateľoch. Ruská strana zatiaľ tieto záväzky nezávisle nepotvrdila. Ministerstvo financií USA po Trumpovom oznámení informovalo, že vydáva dočasnú licenciu umožňujúcu dodávky ruskej nafty na svetové trhy.

Trumpovej Republikánskej strane pred novembrovými voľbami do Kongresu, ktoré sa konajú v polovici prezidentovho funkčného obdobia (tzv. midterms), hrozí strata väčšiny v Snemovni reprezentantov aj v Senáte. To by mohlo posilniť kontrolu prezidentovej moci zo strany zákonodarného zboru. Voliči sa pritom obávajú najmä rastúcich životných nákladov.

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok vyhlásil, že jeho krajina je pripravená dodávať ropu a ropné produkty na americký a globálny trh a že to pomôže globálnej ekonomike ako celku, uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom Kremľom. Vo vyhlásení Putina, ktoré zverejnil Kremeľ, sa tiež uvádza, že obaja lídri diskutovali aj o riešení ukrajinského konfliktu a situácii v Iráne.

Ukrajinský prezident Zelenskij novinárom v reakcii na dohodu povedal, že rozhodnutie o nafte poskytne Moskve dodatočné finančné prostriedky na vedenie vojny.

(reuters, tasr, sab)

  |  

USA plánujú prenos vojenskej popravy, Vance sa dištancuje

Americký minister obrany Pete Hegseth oznámil, že popravu bývalého armádneho psychiatra Nidala Hasana, naplánovanú na 3. decembra, budú vysielať v priamom internetovom prenose. Išlo by o bezprecedentný krok v dejinách amerického vojenského súdnictva.

Hasana odsúdili za streľbu na vojenskej základni Fort Hood v Texase v roku 2009, pri ktorej zabil 13 ľudí a ďalších 32 zranil. Popraviť ho majú zastrelením popravnou čatou.

Predseda Federálnej komisie pre komunikácie (FCC) Brendan Carr v piatok uviedol, že otázku prípadného televízneho vysielania ponechá na rozhodnutí Pentagónu. Podľa jeho informácií sa však prenos v klasickej televízii neplánuje.

Právny expert Andrew Jay Schwartzman upozornil, že FCC nemá zákonnú právomoc televíziám prikazovať ani zakazovať vysielanie popravy. Veľké americké televízne stanice zatiaľ neoznámili, či by o vysielaní popravy uvažovali.

Samotná komisia už v roku 2007 konštatovala, že násilný obsah podlieha ochrane slobody prejavu podľa prvého dodatku americkej ústavy.

Viceprezident JD Vance vyjadril pochybnosť, či sa priame vysielanie uskutoční, a odmietol možnosť, že by ho sám sledoval. „Neviem, či sa to skutočne stane. Ja sa na to pozerať nebudem,“ povedal novinárom.

Prezident Donald Trump oznámil, že Hasan bude popravený, k vysielaniu sa zatiaľ nevyjadril. Kritika sa však naňho a na Hegsetha zniesla aj z vlastných radov – senátor Thom Tillis opísal tento plán ako „za hranicou hnusu“.

„Verejné popravy sú niečo, čo robia utláčateľské diktatúry ako Irán a Afganistan,“ pripomenul republikánsky zástupca Severnej Karolíny, ktorý je podľa agentúry Reuters častým kritikom prezidenta. „To by sa v Amerike nemalo diať,“ dodal.

(reuters, sab)