Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruské bomby zasiahli obytný dom, medzi obeťami sú aj deti

Pri ruskom útoku na juhoukrajinské Záporožie zahynulo v sobotu podľa Unianu 17 ľudí vrátane troch detí. Ďalších 16 osôb utrpelo zranenia. Jedna z navádzaných bômb zasiahla obytný dom a časť budovy zmenila na trosky.

Podľa miestneho gubernátora Mychajla Semikina ruské sily zasiahli v skorých ranných hodinách viacero miest súčasne. Záporožie, ktoré malo pred vojnou viac ako 700-tisíc obyvateľov, leží približne 30 kilometrov od frontovej línie a v posledných mesiacoch čelí častejším útokom.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj útok spojil s rozhodnutím amerického prezidenta Donalda Trumpa dočasne uvoľniť sankcie na vývoz ruskej nafty. Tvrdil, že Moskva vníma zmiernenie tlaku ako signál, že môže pokračovať v útokoch na ukrajinské mestá.

Trump rozhodnutie odôvodnil snahou znížiť ceny palív, ktoré prudko vzrástli v súvislosti s konfliktom USA s Iránom. Kyjev pritom žiadal Washington o zvýšenie tlaku na Moskvu.

V sobotu zostali bez elektriny aj časti Kyjeva a jeho okolia. Prevádzku muselo úplne prerušiť aj kyjevské metro, druhýkrát v priebehu jedného týždňa. Ruské úrady zároveň informovali, že pri ukrajinských útokoch na Ruskom kontrolovanú Luhanskú oblasť zahynuli štyria civilisti a päť ďalších utrpelo zranenia. Reuters tieto tvrdenia nezávisle neoveril.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Nemecko trvá na sankciách voči Rusku

Nemecko ponechá v platnosti sankcie voči Rusku napriek rozhodnutiu administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa dočasne uvoľniť americké sankcie na ruské palivá. V sobotu to uviedol hovorca nemeckej vlády Stefan Kornelius.

„Federálna vláda vzala na vedomie rozhodnutie USA týkajúce sa dodávok ruskej nafty,“ povedal Kornelius. Zdôraznil, že postoj Berlína sa nemení a Nemecko zostáva viazané doterajšími sankčnými rozhodnutiami voči Moskve.

Podľa hovorcu bude vláda spolu s európskymi partnermi pracovať aj na ďalších sankciách proti Rusku. Podpora Ukrajiny podľa neho zostáva nezmenená a Berlín bude pokračovať aj v diplomatických snahách o ukončenie vojny.

Trump v piatok oznámil, že Rusko súhlasilo s dodávkami nafty na svetový trh s cieľom zmierniť rast cien palív. Jeho administratíva preto dočasne uvoľnila sankcie na ruské palivá, ktoré mali obmedziť príjmy Moskvy využívané na financovanie vojny.

Ceny nafty sa v poslednom období dostali blízko rekordných úrovní. Palivo je kľúčové pre dopravu, poľnohospodárstvo aj vykurovanie domácností. Nemecký kancelár Friedrich Merz opakovane deklaroval, že Berlín svoju podporu Kyjeva nezníži.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Axios: Trump dohodol ruskú naftu po spore s Kyjevom o rafinérie

Americký prezident Donald Trump sa rozhodol uzavrieť dohodu s Ruskom o vývoze nafty po tom, ako Ukrajina podľa amerického predstaviteľa opakovane ignorovala výzvy Washingtonu na zastavenie útokov na ruské rafinérie, informoval o tom web Axios.

Ukrajinské útoky podľa americkej strany prispeli k rastu cien palív v USA. Prezident Volodymyr Zelenskyj pritom navrhoval ich zastavenie výmenou za ukončenie ruských útokov na ukrajinské elektrárne. Trump však požadoval jednostranný krok Kyjeva.

Zelenskyj označil americko-ruskú dohodu za nespravodlivú a za dar Vladimirovi Putinovi. Podľa ukrajinského zdroja americkí vyjednávači dokonca pohrozili obmedzením zdieľania spravodajských informácií, čo americká strana popiera.

Spor vypukol počas rokovaní o bezpečnostných zárukách, povojnovej obnove a možnom ukončení vojny. Americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner zvažujú ďalšie návštevy Moskvy a Kyjeva. Putin sa však podľa Kremľa zatiaľ nezaviazal obnoviť mierové rokovania.

(mja)

Minúta  |  

Izraelská aerolinka preveruje sociálne siete posádok lietadiel

Jedna z izraelských leteckých spoločností si najala kyberbezpečnostnú firmu, aby preverila zahraničné posádky lietadiel, ktoré využíva v režime takzvaného wet leasingu, informuje Times of Israel.

Rozhodnutie prišlo po pokuse o teroristický útok na lietadlo spoločnosti flydubai smerujúce z Dubaja do Tel Avivu a po kritike bezpečnostných medzier pri zahraničných posádkach.

Pri wet leasingu si dopravca prenajíma lietadlo spolu s posádkou, údržbou a poistením. Na takéto lety sa však podľa izraelských médií nevzťahujú všetky bezpečnostné opatrenia, ktoré bezpečnostná služba Šin Bet vyžaduje pri izraelských komerčných lietadlách.

Aerolinka preto podľa Channel 13 nechcela čakať na rozhodnutie ministerstva dopravy, Šin Betu a Mosadu a požiadala technologickú firmu, aby analyzovala verejne dostupný obsah na sociálnych sieťach približne 2 500 pilotov a členov palubného personálu zahraničných prenajatých lietadiel.

Izraelské aerolinky pritom wet leasing vo veľkej miere využívajú. Podľa tamojších médií ním v júli zabezpečovala väčšinu svojich letov napríklad Arkia a viac ako polovicu Israir. Po incidente s flydubai sa objavili aj tvrdenia, že izraelské bezpečnostné orgány už dlhšie upozorňovali na nedostatočné preverovanie zahraničných leteckých spoločností a ich posádok.

(mja)

Minúta  |  

Vo Veľkej Mači otvorili Pamätník slobody slova

Vo Veľkej Mači v sobotu slávnostne otvorili Pamätník slobody slova na mieste niekdajšieho domu zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Trnavský samosprávny kraj investoval do jeho výstavby 650-tisíc eur.

Pamätník vznikol z vôle rodín obetí a z iniciatívy kraja. Jeho podobu určila verejná architektonická súťaž, v ktorej uspel návrh Záhrada od Benjamína Brádňanského, Víta Haladu a Martina Piačeka.

Naklonená rovina symbolizuje vychýlenie spoločnosti z rovnováhy, ale aj cestu nahor k horizontu a nádeji. Podľa Piačeka má miesto uchovávať spomienku na tragédiu a zároveň ponúkať nádej do budúcnosti.

Otec novinára Jozef Kuciak poďakoval za výstavbu. „Mala by to byť cesta k nádeji. Či nejaká bude, záleží na nás všetkých,“ povedal. Matka Martiny Kušnírovej Zlatica Kušnírová vyzvala, aby pamätník zostal mementom pre budúce generácie.

Areál bude spravovať Vlastivedné múzeum v Galante. V sobotu sa verejnosti otvorí o 14.00 h, následne bude prístupný denne od 9.00 do 19.00 h, v zimných mesiacoch do 16.00 h.

Kuciaka a Kušnírovú zavraždili 21. februára 2018. Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali 25-ročné tresty väzenia, Zoltán Andruskó 15 rokov. Proces s údajnými objednávateľmi vraždy nie je právoplatne skončený.

(tasr, luc)

Minúta  |  

Minister práce podporil zákaz sociálnych sietí pre mladých

V Sobotných dialógoch sa Erik Tomáš (Hlas) a Viliam Karas (KDH) venovali aj násilným študentským protestom vo Francúzsku a téme radikalizácie mladých.

Tomáš označil vývoj vo Francúzsku aj prípady násilia na Slovensku za vážny problém. Za jeden z hlavných zdrojov radikalizácie považuje sociálne siete a podporil ich zákaz pre deti mladšie ako 16 rokov.

Pripomenul aj pripravovaný zákon proti radikalizácii mládeže a opatrenia ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas) vrátane prísnejších sankcií voči rodičom, ktorí nespolupracujú so školou.

Diskutovali aj o odchodoch poslancov z parlamentných klubov. Karas uviedol, že vzdanie sa poslaneckého mandátu nie je protiústavné, pričom ocenil rozhodnutie poslanca Hajka, ktorý mandát z osobných dôvodov zložil. KDH však podľa neho nebude iniciovať zmenu zákona, ktorá by obmedzovala slobodný výkon poslaneckého mandátu.

Tomáš pripustil, že ide o dlhodobú a komplikovanú tému, ktorá by podľa neho mohla naraziť na ústavné limity.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.