Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trnka: Akvapark pri Košiciach má investora. Zmluva však počká

Košický samosprávny kraj má podľa svojho predsedu Rastislava Trnku investora na výstavbu akvaparku s využitím geotermálneho vrtu v Čižaticiach pri Košiciach. Zmluvu však pred krajskými voľbami 24. októbra nepodpíše.

Trnka, ktorý sa ako nezávislý kandidát uchádza o znovuzvolenie, zaradil projekt medzi volebné priority. Podpis krátko pred voľbami by podľa neho mohol vyvolať pochybnosti a obrátiť verejnosť proti zámeru.

„V podstate by sme mohli už dnes podpísať zmluvu s investorom, avšak je pár týždňov do volieb, takže ja to nebudem robiť,“ povedal pre TASR.

Kraj si okrem štúdií slovenských univerzít dal vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti od nadnárodnej firmy špecializovanej na akvaparky. Podľa Trnku má pripravenú koncepciu aj vyhliadnutý pozemok, ktorý chce odkúpiť. Záujem investovať prejavilo viacero záujemcov.

Trnka hovorí o akvaparku európskeho významu, na ktorý má postačovať existujúci vrt. Investori podľa neho poznajú jeho možnosti.

Kraj vybudoval vrt hlboký 2,7 kilometra v rokoch 2021 až 2022 za 2,3 milióna eur z vlastného rozpočtu. Výsledky preukázali ložiskovú teplotu 132 stupňov Celzia.

Trnka avizoval využitie vrtu na akvapark aj výrobu elektriny a vodíka už pred voľbami v roku 2022. Geotermálna elektráreň by si vyžadovala ďalšie vrty.

(tasr, luc)

Minúta  |  

Fennovoima: Firmy Rosatomu nám majú zaplatiť 606 miliónov eur

Fínska spoločnosť Fennovoima v sobotu oznámila, že arbitrážny tribunál Medzinárodnej obchodnej komory nariadil dcérskym spoločnostiam Rosatomu zaplatiť jej 606 miliónov eur plus úroky. Rozhodnutie sa týka sporu o zrušený projekt jadrovej elektrárne Hanhikivi-1 na severe Fínska.

Podľa Fennovoimy tribunál uznal jej nárok na vrátenie zálohových platieb a úrokov v celkovej výške presahujúcej miliardu eur. Výsledná suma na úhradu vznikla po vzájomnom započítaní nárokov oboch strán.

Spoločnosť zároveň potvrdila, že podľa tribunálu nemala právo vypovedať zmluvu na výstavbu elektrárne. Práve túto časť rozhodnutia vyzdvihol Rosatom, ktorý ho označil za svoje víťazstvo. Vo svojom vyhlásení však finančný výsledok nespomenul.

Medzinárodná obchodná komora na žiadosť o komentár bezprostredne nereagovala.

Fennovoima zrušila projekt v hodnote sedem miliárd eur v máji 2022, krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Odvolávala sa na výrazné meškanie a politické riziká. Obe strany odvtedy vedú právne spory.

Zmluvu na výstavbu elektrárne s výkonom 1,2 gigawattu podpísali v roku 2013. Po ukončení projektu Fennovoima utlmila prevádzku a venuje sa predovšetkým súdnym konaniam.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Eritrea žiada zásah OSN proti Etiópii

Eritrea v sobotu požiadala Bezpečnostnú radu OSN o odstrašujúce opatrenia proti Etiópii. Obvinenia Addis Abeby z vpádu eritrejských vojakov označila za „vyhlásenie vojny“. Vyplýva to z listu, ktorý získala agentúra Reuters.

Eritrejský minister zahraničných vecí Osman Sálih tvrdí, že obvinenia majú ospravedlniť etiópsku agresiu. Žiada odsúdenie Etiópie a opatrenia podľa kapitoly VII Charty OSN, ktorá umožňuje sankcie aj vojenské akcie. Konkrétne kroky neuviedol.

Etiópia v piatok informovala členov Bezpečnostnej rady OSN, že eritrejské jednotky prenikli až 60 kilometrov do severného regiónu Tigraj. Varovala, že jej nezostáva iná možnosť než brániť sa. Eritrea vpád poprela a Reuters ho nedokázal nezávisle overiť.

Etiópske vládne sily a spojenecké milície podľa troch obyvateľov v sobotu vstúpili do mesta Adigrat, približne 30 kilometrov od eritrejskej hranice. Reuters overil video zachytávajúce členov provládnej milície v jeho uliciach.

Napätie zvyšuje aj snaha vnútrozemskej Etiópie získať prístup k moru, ktorý stratila po osamostatnení Eritrey v roku 1993. Addis Abeba tvrdí, že ho chce dosiahnuť mierom a dialógom.

Obe krajiny uzavreli mier v roku 2018, neskôr sa ich vzťahy opäť zhoršili. Súčasné boje predstavujú najväčšiu eskaláciu násilia od vojny v Tigraji v rokoch 2020 až 2022.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Slovensko podporilo výzvu Únie na zrušenie sankcií USA voči ICC

Slovensko sa pripojilo k spoločnému vyhláseniu členských štátov EÚ, v ktorom vyjadrili poľutovanie nad americkými sankciami voči Medzinárodnému trestnému súdu (ICC). Krajiny označili útoky a hrozby voči súdu aj spolupracujúcim osobám za neprijateľné a vyzvali Washington na zrušenie sankcií.

V sobotu to potvrdilo ministerstvo zahraničných vecí. Štáty EÚ zároveň privítali ochotu USA rokovať a vzali na vedomie šesťmesačný odklad uplatňovania sankcií, ktorý chcú využiť na diplomatické rokovania.

Trumpova administratíva oznámila sankcie v piatok. Podľa amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia USA nikdy nedovolia, aby ICC stíhal Američanov. Washington plánuje zakázať finančné transakcie so súdom s cieľom obmedziť jeho zdroje a ochromiť činnosť.

Vo vyhlásení zverejnenom šéfkou diplomacie EÚ Kajou Kallasovou členské štáty podporili medzinárodný poriadok založený na rešpektovaní medzinárodného práva aj nezávislé a efektívne fungovanie súdu.

Slovensko podľa rezortu diplomacie považuje ICC za ústrednú inštitúciu pri vyvodzovaní zodpovednosti jednotlivcov za najzávažnejšie vojnové zločiny.

Podporu súdu vyjadrili aj šiesti členovia skupiny G7 a Európska komisia. Tá deklarovala pripravenosť prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie jeho činnosti a ochranu záujmov subjektov pôsobiacich v EÚ.

(tasr, luc)

Minúta  |  

USA údajne tlačili na Izrael, aby zaútočil na Irán samostatne

Donald Trump podľa informácií Jerusalem Post presadzoval, aby na Irán zaútočil Izrael bez priamej účasti amerických síl. Washington sa tým údajne snažil vyhnúť politickým následkom ďalšej vojenskej operácie krátko pred voľbami do Kongresu.

Denník Maariv s odvolaním sa na svoje zdroje uviedol, že americká administratíva počas posledných dvoch týždňov vyvíjala na izraelskú vládu tlak. Predstavitelia USA údajne očakávali, že Izrael bude ochotný podniknúť úder pred vlastnými voľbami, zatiaľ čo Trump by sa vyhol možnému poškodeniu svojej politickej pozície.

Podľa najnovších informácií však Spojené štáty od požiadavky nateraz ustúpili. Nie je pritom známe, ako sa k návrhu postavil izraelský premiér Benjamin Netanjahu.

Ten v posledných dňoch absolvoval viacero stretnutí venovaných bezpečnostným otázkam. Súčasne sa objavujú správy o možnom obnovení amerických útokov na Irán, dodáva Jerusalem Post.

(mja)

Minúta  |  

Letisko v Rijáde evakuovali po ďalšom útoku

Na medzinárodnom letisku v saudskoarabskom Rijáde sa v sobotu ozval silný výbuch, po ktorom úrady evakuovali cestujúcich z časti areálu. Podľa očitého svedka a ďalších zdrojov agentúry Reuters na miesto smerovalo viac ako desať sanitiek. Príčina výbuchu ani prípadné obete zatiaľ neboli potvrdené.

Incident prišiel v čase zintenzívnených raketových útokov jemenských húsíov, ktorých podporuje Irán. Letisko sa už dvakrát v priebehu týždňa stalo terčom útokov, pri ktorých zahynuli štyria ľudia a ďalší utrpeli zranenia. Vážne poškodené bolo aj jedno lietadlo.

Podľa portálu Flightradar24 boli všetky lety smerujúce do Rijádu odklonené alebo zrušené. Spoločnosti Etihad Airways a Qatar Airways zrušili viacero spojení, niektoré až do pondelka.

Húsíovia označili saudský vzdušný priestor za zónu vojenských operácií. Organizátori významných energetických a investičných konferencií v Rijáde napriek napätiu tvrdia, že podujatia sa uskutočnia podľa plánu.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.