Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Musk minul na voľby v USA stovky miliónov eur

Elon Musk doteraz vynaložil približne 327 miliónov eur na americké voľby v roku 2026. Väčšinu peňazí smeroval republikánskym skupinám s cieľom pomôcť strane udržať kontrolu nad Kongresom.

Len od júla Musk poskytol najmenej 247 miliónov eur republikánskym organizáciám a svojmu vlastnému politickému výboru America PAC. Podľa údajov o financovaní kampaní tak pravdepodobne patrí medzi najväčších individuálnych politických darcov tohtoročného volebného cyklu.

Najväčšiu časť, 141 miliónov eur, dostal Senate Leadership Fund podporujúci republikánskych kandidátov do Senátu. Ďalších 17 miliónov smerovalo Congressional Leadership Fund, ktorý podporuje republikánov v Snemovni reprezentantov.

Musk vložil 68 miliónov eur aj do vlastného America PAC. Ten pomáha republikánskym kandidátom v siedmich kľúčových štátoch a v približne troch desiatkach volebných obvodov do Snemovne reprezentantov.

Ďalších desať miliónov dolárov dostal Lone Star Liberty PAC podporujúci texaského generálneho prokurátora Kena Paxtona v súboji o Senát. Rovnakú sumu Musk poskytol Republikánskej asociácii guvernérov a dva milióny Republikánskej asociácii generálnych prokurátorov.

Musk má zároveň osobný záujem na výsledku volieb. Demokrati v Snemovni reprezentantov žiadajú vyšetrovanie jeho vládnych kontraktov prostredníctvom spoločnosti SpaceX a jeho pôsobenia na čele úradu DOGE za prezidenta Donalda Trumpa.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Kybernetický útok zasiahol chladiace systémy vo Francúzsku

Rozsiahly kybernetický útok zasiahol v noci z nedele na pondelok chladiace systémy viacerých supermarketov vo Francúzsku. Útočníci dokázali na diaľku spustiť nepretržité odmrazovanie a v niektorých prípadoch zvýšiť teplotu chladiacich zariadení až na 50 stupňov Celzia. Výsledkom bolo znehodnotenie veľkého množstva čerstvých a mrazených potravín.

Útok zasiahol približne 150 až 200 predajní Intermarché a takmer stovku prevádzok Coopérative U. Francúzske médiá informovali aj o prípadoch v predajniach E.Leclerc, hoci spoločnosť útok bezprostredne nepotvrdila. Parížska prokuratúra potvrdila, že incident vyšetruje.

Cieľom útoku boli systémy riadenia chladenia od dánskej spoločnosti Danfoss. Hekeri podľa doterajších zistení zneužili funkciu odmrazovania zariadení a prinútili ich namiesto chladenia produkovať teplo. Niektoré správy poukazujú na staršie alebo nedostatočne zabezpečené verzie riadiaceho softvéru, presný spôsob prieniku však naďalej vyšetrujú.

Škody môžu dosiahnuť milióny eur. Len dve predajne v meste Haguenau vyčíslili straty spolu približne na 270-tisíc eur. Zasiahnuté obchody museli po prerušení chladiaceho reťazca zlikvidovať zásoby čerstvých aj mrazených potravín.

Identita útočníkov zatiaľ nie je známa.

(mja)

Minúta  |  

Plánovaný útok na anglickú základňu zrejme riadil Irán

Britský premiér Andy Burnham 12. októbra informoval, že podozrenie na prípravu útoku proti leteckej základni RAF Fairford bolo s vysokou pravdepodobnosťou koordinované z Iránu a takmer určite riadené iránskymi Revolučnými gardami.

Základňu RAF Fairford využívali americké bombardéry pri útokoch na Irán. Americký prezident Donald Trump minulý týždeň oznámil, že lietadlá zo základne stiahli pre hrozbu spojenú s Iránom. Americkí predstavitelia podľa Reuters uviedli, že vyšetrovatelia preverovali možné plány na útok pomocou dronu.

Prípad sa dostal na verejnosť po tom, ako britská polícia 27. septembra v blízkosti základne zadržala piatich Britov v troch dodávkach pre podozrenie z terorizmu a trestných činov súvisiacich s výbušninami. Neskôr ich prepustili na kauciu bez vznesenia obvinenia.

Polícia v autách našla benzín, nie však funkčnú výbušninu. Vyšetrovatelia zároveň preverujú možnú účasť cudzieho štátu. Zadržaní a neskôr prepustení boli aj ďalší dvaja muži vrátane britsko-iránskeho občana.

„Nebudeme tolerovať tieto hrozby na našom území,“ vyhlásil Burnham. Avizoval ďalšie sankcie a zásahy proti sieťam, ktoré podľa britských úradov Irán využíva v zahraničí. Teherán akúkoľvek účasť na prípade odmietol a britské tvrdenia označil za nepodložené a zlomyseľné špekulácie.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Taliban vydiera Európu v súvislosti s deportáciami

Afganské hnutie Taliban požaduje od európskych vlád finančnú pomoc a diplomatické ústupky výmenou za prijímanie deportovaných Afgancov. Jeho veľvyslanec v Katare Suhail Šahín varoval, že ak budú v Afganistane pokračovať hospodárska kríza a nezamestnanosť, Afganci môžu prúdiť do Európy „ako povodeň“. Informuje o tom New York Times.

Podľa denníka sa 23. júna v Bruseli stretlo viac ako 20 európskych predstaviteľov s piatimi zástupcami Talibanu. Rokovali o návrate afganských občanov, pričom podľa účastníkov stretnutia neotvorili otázku porušovania ľudských práv v Afganistane.

Taliban žiada širší prístup k diplomatickým zastúpeniam, financovanie reintegrácie deportovaných osôb a ďalšiu ekonomickú pomoc.

Švédsko sa snaží deportovať približne 200 Afgancov odsúdených za závažné trestné činy. Nemecko už umožnilo zástupcom Talibanu pôsobiť na afganských diplomatických zastúpeniach.

Od nástupu vlády kancelára Friedricha Merza v máji 2025 Nemecko deportovalo 263 Afgancov. Kontakty s Talibanom neznamenajú jeho formálne diplomatické uznanie, umožňujú mu však pravidelne rokovať s európskymi vládami.

(red)

Minúta  |  

Má pribudnúť nový poplatok za balíky z krajín mimo EÚ

Od 1. novembra 2026 sa v rámci colnej reformy Európskej únie predpokladá zavedenie nového manipulačného poplatku pri dovoze tovaru predávaného na diaľku z tretích krajín. Poplatok vo výške dvoch eur za položku colného vyhlásenia budú vyberať colné orgány pri prepustení tovaru do voľného obehu.

Podľa Finančného riaditeľstva SR má opatrenie reagovať na dlhodobý nárast počtu zásielok z tretích krajín. Poplatok budú uplatňovať bez ohľadu na hodnotu tovaru, teda aj pri zásielkach nad 150 eur, a má sa stať trvalou súčasťou nového systému.

Finančná správa zároveň upozorňuje spotrebiteľov na poplatky, ktoré si niektoré zahraničné internetové platformy účtujú pod označením „clo“ alebo „colný poplatok“. Ich zaplatenie predajcovi totiž automaticky neznamená úhradu colného dlhu.

Ak predajca peniaze nepoužije na úhradu cla alebo manipulačného poplatku príslušnému colnému orgánu, spotrebiteľ ich bude musieť zaplatiť opätovne. Prípadné reklamácie či žiadosti o vrátenie peňazí musí riešiť priamo s predajcom.

(tasr, max)

Minúta  |  

Americké úrady vykonali raziu v dome kongresmanky Omarovej

Americké úrady v pondelok pred svitaním vykonali raziu v dome demokratickej kongresmanky Ilhan Omarovej v oblasti Washingtonu. Zásah podľa portálu Fox News Digital súvisí s vyšetrovaním imigračných dokumentov političky narodenej v Somálsku. Portál sa odvoláva na zdroj oboznámený s prípadom.

Hovorca amerického ministerstva spravodlivosti pre Fox News Digital uviedol, že vyšetrovatelia ministerstva vnútornej bezpečnosti vykonali domovú prehliadku na základe súdneho príkazu. Podľa jeho slov ide o súčasť federálneho vyšetrovania.

Portál uviedol, že razii predchádzalo trestné vyšetrovanie pre podozrenie z podvodu v súvislosti s imigračnými dokumentmi Omarovej, ktoré v jej detstve vyplnil jej dnes už zosnulý otec.

Ministerstvo spravodlivosti ani zástupca kongresmanky bezprostredne nereagovali na žiadosti o vyjadrenie.

Omarová, ktorá v Snemovni reprezentantov zastupuje štát Minnesota, je častým terčom slovných útokov republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa. Ten v uplynulom období vykresľoval somálsku komunitu v Minnesote ako hrozbu pre tento štát. Jeho vyjadrenia sprevádzala protisomálska a protimoslimská rétorika.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.