Aj Nemci plytvajú verejnými zdrojmi. Čierna kniha odhaľuje absurdné prípady
Nemecké samosprávy realizujú drahé projekty aj preto, aby neprišli o pridelené peniaze. Čierna kniha odhaľuje, ako dotačné pravidlá podporujú nehospodárnosť.
Štát míňa peniaze občanov príliš voľne. Každý rok Združenie daňových poplatníkov odsudzuje plytvanie daňovými peniazmi. Foto: Getty Images
Päť stromov za 100-tisíc eur, smetiarske vozidlá na vodíkový pohon bez vhodnej čerpacej stanice, deväť miliónov eur za most pre peších alebo viac ako 700 miliónov eur za 13-kilometrový úsek diaľnice.
Nemeckí daňoví poplatníci financujú množstvo vládou podporovaných projektov, z ktorých niektoré predstavujú do očí bijúce príklady plytvania.
Nemecké združenie daňových poplatníkov (BdSt), ktoré presadzuje nižšie dane a hospodárnejšie využívanie verejných prostriedkov, každoročne vydáva Čiernu knihu o plytvaní. Jej najnovšie vydanie z 1. októbra pod názvom Verejné plytvanie 2026/27 dokumentuje 100 prípadov z celého Nemecka.
Združenie vychádza z podnetov verejnosti a svojich členov. Poukazuje na opakujúce sa problémy: chýbajúce posudzovanie nákladovej efektívnosti, protichodné pravidlá financovania či projekty, ktorých rozsah neurčujú skutočné potreby, ale dostupnosť dotácií.
Práve možnosť získať verejné peniaze niekedy podnecuje investície, ktoré by sa inak vôbec neuskutočnili. Veď peniaze sú predsa k dispozícii.
Už samotné zistenie, koľko štátom financovaných projektov v Nemecku existuje, je náročné. Štát nedokáže presne uviesť ich celkový počet ani objem verejných prostriedkov, ktoré na ne smerujú.
Databáza Spolkového ministerstva hospodárstva a energetiky evidovala v júli 2026 spolu 2 451 dotačných programov. Z toho 1 809 pripadalo na spolkové krajiny, 591 na spolkovú vládu a 51 na Európsku úniu. Takmer 900 programov bolo určených konkrétne pre obce alebo obecné inštitúcie.
Graf: Filip Staudinger/Štandard
Oslovené spolkové ministerstvá nedokázali uviesť celkovú sumu, ktorá týmito programami preteká. Podľa BdSt ministerstvo financií priznalo, že neeviduje ani celkový objem, ani podiel spolkových prostriedkov pridelených obciam.
Nemecký štát tak nemá komplexný prehľad o tom, koľko peňazí daňovníkov sa prostredníctvom dotačných programov vynakladá.
Bez kontroly nákladovej efektívnosti
BdSt sa odvoláva aj na zistenia Spolkového kontrolného úradu. Ten konštatoval, že pri 43 percentách skúmaných dotačných programov ministerstvá nevykonali počas plánovania posúdenie nákladovej efektívnosti. Programom často chýbali aj jasne definované a merateľné ciele.
Jedným z príkladov je mesto Bielefeld v Severnom Porýní-Vestfálsku, ktoré nakúpilo sedem smetiarskych vozidiel na vodíkový pohon za 7,5 milióna eur. Spolkové ministerstvo dopravy to podporilo dotáciou takmer päť miliónov eur.
Žiadosť o vybudovanie vhodnej vodíkovej čerpacej stanice však neuspela. Vozidlá preto museli viac ako dva roky raz či dvakrát týždenne chodiť tankovať do mesta Rheda-Wiedenbrück, pričom cesta tam aj späť merala 70 kilometrov. Neskôr zatvorili aj túto stanicu.
Bielefeld pritom už mal vodíkovú stanicu pre mestské autobusy, takisto financovanú z verejných peňazí. Fungovala však pri inom tlaku a dotačné pravidlá povoľovali jej využívanie výlučne autobusmi.
Až koncom apríla 2026 bolo po technických úpravách povolené tankovanie smetiarskych vozidiel. Mestský podnik však musel vrátiť časť dotácie.
V strednodobom horizonte navyše mesto plánuje nahradiť vodíkové vozidlá elektrickými. Možno len dúfať, že tentoraz bude nabíjanie naplánované už od začiatku.
V hesenskom meste Neu-Anspach vysadili päť stromov za 100-tisíc eur. Spolková vláda prispela sumou 80-tisíc eur z programu na prírodnú ochranu klímy.
Mesto projekt zdôvodnilo protipovodňovou ochranou. Stromy majú zadržiavať dažďovú vodu a spomaľovať jej odtok.
Náklady však zvýšili dotačné pravidlá vyžadujúce mimoriadne veľké výsadbové jamy a špeciálne substráty. Pre štyri bresty a jednu lipu vykopali jamy s objemom až 61 kubických metrov. Podľa BdSt sa za rovnakú sumu mohlo bežným spôsobom vysadiť približne 50 stromov.
V Mannheime zase postavili nový 50-metrový drevený most pre chodcov a cyklistov. Pôvodný rozpočet 5,9 milióna eur vzrástol na 9,2 milióna eur, pričom konečná faktúra ešte nebola vystavená.
Mesto zvýšenie nákladov vysvetľuje prísnejšími stavebnými požiadavkami, technickou zložitosťou a rastom cien. Jeho vlastný rozpočet však doterajšie oprávnené náklady nezaťažujú. Mimoriadne pravidlá zavedené počas pandémie umožnili financovať projekt v plnej výške zo spolkových dotácií.
Graf: Filip Staudinger/Štandard
Toaleta používaná šesť dní v roku
Mesto Hadamar v Hesensku sa rozhodlo vybudovať toalety na miestnom festivalovom areáli za 355 700 eur.
Pravidelne sa tu koná štvordňový jarmok a dvojdňový vianočný trh. Zariadenie tak bude podľa BdSt slúžiť spravidla iba šesť dní v roku. Lacnejšie kontajnerové riešenie pritom malo stáť približne 175-tisíc eur.
Na drahšiu stavbu mesto získa dotáciu 292 500 eur a bezúročnú pôžičku 32 500 eur. Rozhodlo sa pre ňu aj preto, že hrozilo vypršanie dotačnej podpory.
Ide tak o klasický príklad projektu, ktorého realizáciu ovplyvnila nielen skutočná potreba, ale predovšetkým dostupnosť verejných peňazí.
Čierna kniha kritizuje aj využívanie podpory určenej bývalým uhoľným regiónom. Jej cieľom je vytvárať nové pracovné miesta a ekonomické príležitosti po ukončení výroby elektriny z uhlia.
Severné Porýnie-Vestfálsko má počas niekoľkých rokov získať približne 15 miliárd eur, pričom dotácie na jednotlivé projekty môžu pokryť až 97,5 percenta nákladov.
Podľa BdSt sa však z týchto peňazí často financujú bežné úlohy samospráv, zatiaľ čo hospodársky rozvoj a vytváranie pracovných miest ustupujú do úzadia.
Napríklad v Aachene má ísť viac ako 8,1 milióna eur na zbúranie bývalého policajného veliteľstva a výstavbu športového parku. Ďalší približne jeden milión eur je vyčlenený v regióne Indeland na „rozprávačské salóny“, kde sa obyvatelia môžu deliť o svoje príbehy.
Takéto projekty môžu mať spoločenský prínos, podľa združenia však neprispievajú dostatočne k pôvodnému cieľu podpory, ktorým je hospodársky rozvoj regiónu.
Menej programov, merateľné ciele
Združenie daňových poplatníkov preto požaduje, aby dotačné programy mali jasné ciele, boli časovo obmedzené, pravidelne prehodnocované a v prípade neúspechu ukončené.
Žiada tiež dôsledné posudzovanie nákladovej efektívnosti, lepšiu koordináciu, štandardizované digitálne postupy a zverejňovanie výdavkov vrátane administratívnych nákladov.
Graf: Filip Staudinger/Štandard
Čierna kniha však upozorňuje aj na predražené stavby, nevyužité nákupy či administratívne zlyhania.
Príkladom je približne 13-kilometrový úsek diaľnice A143 pri Halle. Pri začatí výstavby v roku 2019 sa predpokladali náklady 350 miliónov eur. Posledný uvádzaný odhad dosahuje 726 miliónov eur a dokončenie sa posunulo z roku 2025 na rok 2030.
V Šlezvicku-Holštajnsku zase v roku 2025 ani raz nezapli 10 900 z takmer 35-tisíc notebookov zakúpených pre učiteľov. Združenie vyčíslilo obstarávaciu hodnotu týchto nevyužitých zariadení na približne 6,7 milióna eur.
Kým sa verejné výdavky nezačnú dôslednejšie riadiť skutočnými potrebami, nákladovou efektívnosťou a merateľnými výsledkami, aj budúcoročná nemecká Čierna kniha pravdepodobne prinesie podobnú zbierku premrhaných miliónov.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
