Pozerám sa na našich mladších kolegov v tomto parlamente a rozmýšľam nad tým, ako budú o 10 alebo 20 rokov posudzovať svoje dnešné konanie. Už budú vidieť jeho ovocie...
Nechcem však hovoriť ani o nich, ani o médiách či takzvaných aktivistoch. Toto nie je správny čas na to. Treba hovoriť o ženách, o ich potrebách, keď sú v núdzi, o ich narodených aj nenarodených deťoch. To je to, o čo tu dnes ide. Nie je to len prostá politika. Sú to osudy konkrétnych ľudí. Ľudí, ktorých sme sa zaviazali chrániť, pomáhať im.
Otvorený list zdravotníkov
Preto namiesto svojich slov vám prečítam otvorený list stoviek slovenských zdravotníkov, ktorý ste všetci dostali do svojich emailových schránok od profesorky Ľudmily Matulníkovej, pôrodnej asistentky.
Vážené poslankyne, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky,
dovoľujeme si vás požiadať o podporu návrhu zákona o pomoci tehotným ženám, ktorý predkladá skupina 24 poslancov z dvoch poslaneckých klubov.
Je nespochybniteľný fakt, že osobitná ochrana a podpora žien pred a po pôrode je súčasťou mnohých medzinárodných a európskych zmlúv. Zároveň Dohovor OSN o právach dieťaťa hovorí, že „dieťa pre svoju telesnú a duševnú nezrelosť potrebuje osobitné záruky, starostlivosť a zodpovedajúcu právnu ochranu pred narodením aj po ňom“.
Návrh zákona je výrazom širokej zhody, že život matky a jej dieťaťa nie sú v rozpore. Aj napriek viacerým zavádzajúcim tvrdeniam, ktoré v nedávnej dobe odzneli v rámci verejnej diskusie, návrh nikoho nestigmatizuje ani neobmedzuje. Práve naopak, jeho snahou je poskytnúť ženám v čase tehotenstva dostatok informácií a času pre ich rozhodovanie sa. Zároveň, ak sa rozhodnú svoje dieťa priviesť na svet, aktuálny návrh prináša konkrétne nástroje praktickej sociálnej a finančnej pomoci.
Osobitne oceňujeme, že návrh zákona:
1. Prostredníctvom predĺženia lehoty na rozmyslenie dáva ženám väčší priestor pre slobodné rozhodnutie založené na dostatočnej informovanosti. Podotýkame, že vo viacerých krajinách západnej Európy je táto časová lehota určená na kvalifikované rozhodnutie dlhšia ako súčasný stav na Slovensku.
Taliansko – 168 hodín (7 dní)
Belgicko – 144 hodín (6 dní)
Holandsko – 120 hodín (5 dní)
Luxembursko – 72 hodín (3 dni)
Nemecko – 72 hodín (3 dni)
Portugalsko – 72 hodín (3 dni)
2. Prináša zlepšenie informovaného súhlasu, teda rozšírenie množstva informácií, ktoré žena žiadajúca o vykonanie umelého ukončenia tehotenstva dostáva.
3. Predpokladá odovzdanie informácií o možnosti pomoci pre ženu v listinnej podobe, aby si tehotná žena mohla lepšie premyslieť svoje rozhodnutie a prípadne konzultovať ho s ďalšími odborníkmi.
4. Mení názov samotného úkonu z „umelého prerušenia tehotenstva“ na „umelé ukončenie tehotenstva“, čo objektívne popisuje realitu zákroku.
5. Zjasňuje termíny a prináša väčšiu istotu pri výkone zdravotnej starostlivosti.
6. Prináša nóvum v podobe každoročnej správy o potratovosti na Slovensku, ktorá už nebude iba sumárom štatistík, ale analytickou správou s návrhmi opatrení na zlepšenie aktuálneho stavu založených na kvalitných a aktuálnych dátach.
7. Zavádza zisťovanie príčin umelých potratov, čo výrazne napomôže nastaveniu účinných opatrení zdravotného aj sociálneho charakteru pre tehotné ženy do budúcnosti.
Pre všetky tieto dôvody vás, poslankyne a poslancov NR SR, vyzývame hlasovať v prospech tohto legislatívneho návrhu a podporiť tak dôstojnosť a právo nenarodených detí na život, ktoré sú potvrdené aj Ústavou SR. Zároveň vyzdvihujeme pridanú hodnotu tohto návrhu zákona z hľadiska práva žien na dobrú informovanú voľbu a lepšiu finančnú a sociálnu podporu v životnom období, kedy to najviac potrebujú.
Interrupcia nie je forma antikoncepcie
Toľko slová lekárov, sestier, pôrodných asistentiek, farmaceutov, záchranárov a ďalších. Myslím, že v plnosti pochopili, o čo v tomto zákone ide. Len to zhrniem. Nejde o kozmickú zrážku dvoch ideológií: progresivizmu a konzervativizmu, o vymazanie oponentov z povrchu zemského. Ide o nastavenie konkrétnych politík, ktorých ambíciou je pomáhať tehotným ženám v ťažkých situáciách sa rozhodnúť pre donosenie svojho dieťaťa. O podčiarknutie toho, že každý, aj ten najchudobnejší a najpostihnutejší život matky či dieťaťa má rovnakú hodnotu a dôstojnosť. O zvýraznenie toho, že interrupcia je skutočne ťažké, vážne a nezvrátiteľné rozhodnutie s trvalými následkami. Proste to nie je forma antikoncepcie.
Na začiatku som načrtla, aká som znechutená z formy debaty o tejto otázke v posledných týždňoch. Tiež si myslím, že to aj mnohé ukázalo o mentálnom stave našej verejnej debaty. Minimálne to, že opäť sa tu objavili ľudia, ktorí tvrdia, že ľudský život v istej fáze je iba zygota. Áno, mentálny komunizmus je späť. Tridsať rokov potom, čo sme si mysleli, že sme ho porazili, sa opäť ozýva nielen na uliciach, ale dostal sa aj do parlamentu. Nuž, máme na čom, na kom pracovať. Bude to výzva.
Záverom chcem spomenúť jednu dôležitú vec, ktorá aj súvisí s mojimi predchádzajúcimi slovami o veľkej výzve. Podľa reprezentatívneho prieskumu Rady mládeže Slovenska o hodnotách mladých, teda nie prieskumu, ktorý by som si sama zaplatila a zmanipulovala, ako to robia niektorí kolegovia, 32 percent mladých od 19 do 26 rokov zásadne odmieta umelý potrat, ďalších 22 percent ho odmieta u seba alebo svojej partnerky, 29 percent ho akceptuje a zvyšok nevie. Z týchto čísel vidno, že mladšia generácia už omnoho viac rozumie hodnote a dôstojnosti života ako tie staršie a poznamenané komunizmom. Samozrejme, stále ostáva výzva tých 29 percent mladých ľudí, ale sú to dobré výsledky.
Dobrý boj bojujeme, milí priatelia, v tejto sále. Máme však pred sebou ešte cestu. Parafrázujúc Jána Pavla II. mi dovoľte povedať: Nebojme sa! Je čas hlásať pravdu zo striech.
