Hélène de Lauzun

Ľavica sa rada prezentuje ako opora všetkých menšín, útočisko utláčaných a predvoj emancipácie, ktorej hnacie sily pochopila iba ona sama. Revolucionárny predvoj, ktorý bol Leninovi taký drahý, sa teraz opäť objavuje v podobe antirasistického boja, na čele ktorého stojí hŕstka bielych aktivistov a intelektuálov.

Napriek tomu vo svojej dychtivosti zachrániť jedných pred nadvládou iných ľavica niekedy nakoniec reprodukuje starú formu povýšenectva: rozhodovať za iných o tom, kým sú, čo si myslia a čo môžu dosiahnuť.

Keď sa etnický pôvod stáva zámienkou na upustenie od posudzovania zásluh a schopností alebo keď farba pleti určuje miesto, ktoré má každý človek v spoločnosti zastávať, sľubovaná emancipácia sa začína nápadne podobať na rozdeľovanie ľudí do vopred určených kategórií. Tí, ktorí ostro kritizujú rodové stereotypy, zjavne nemajú problém prijímať rasové stereotypy.

Tento posun ilustrujú tri nedávne udalosti vo francúzskych správach.