Prijaté opatrenia by vláde mohli pomôcť obhájiť jej doterajšiu politiku. Nie je však možné automaticky predpokladať, že jej prinesú nových voličov. Ak ľudia budú pomoc považovať za samozrejmosť alebo ju budú vnímať ako nedostatočnú vzhľadom na vlastné výdavky, politický prínos môže byť slabý.
Platy, dávky, energopomoc
Jedným z nástrojov na zmiernenie cien energií je štátna energopomoc. V budúcom roku bude podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas) pokračovať na adresnom princípe ako doteraz. Znamená to, že nebude rovnaká pre každú domácnosť a niektoré na ňu nebudú mať nárok. Ministerstvo ju pravidelne prehodnocuje podľa príjmu domácnosti a podľa toho, či v danej lokalite stúpli ceny tepla.
Robert Fico (Smer) pritom v septembri kritizoval adresný systém, pretože sa nevydaril pre „zmätky“ pri jeho zavádzaní. Spomínal možnosť takzvaných helikoptérových peňazí, teda plošnú pomoc.
Vládny Hlas už pred prijatím štátneho rozpočtu vyhlásil, že sa mu podarilo presadiť všetky priority. V parlamente sa očakáva podpora návrhu zákona o úprave príspevku pri narodení dieťaťa, ktorý sa má zvýšiť z necelých 830 na 1 000 eur.
Daň z príjmov by už nemali platiť matky a osamelí otcovia, ktorí sa starajú o štyri a viac detí. Rezort práce pod vedením ministra Erika Tomáša (Hlas) pripravuje takzvanú rodinnú kartu, ktorú budú môcť všetky rodiny využívať na uplatnenie zliav na tovary a služby súvisiace so starostlivosťou o deti.
Hlas aj Smer spoločne zdôrazňujú, že sa zachovajú 13. dôchodky pre seniorov. Pred časom sa totiž aj v samotnej koalícii objavili úvahy, že by mali byť adresnejšie.
Koaličná SNS pred niekoľkými dňami presadila v parlamente zvýšenie minimálneho dôchodku pre seniorov, ktorí dovŕšili 85 rokov a získali aspoň 30 rokov dôchodkového poistenia. Jeho výška má dosiahnuť približne 710 eur mesačne. Suma bude naviazaná na životné minimum, takže sa bude automaticky meniť podľa jeho vývoja. Zákon nadobudne účinnosť od 1. januára 2027.
Zľavy na cestovnom vyjdú mesačne na 18 miliónov eur
Premiér spolu s ministrom dopravy Jozefom Rážom ohlásili 50-percentné zľavy vo vlakoch druhej triedy, v mestskej hromadnej doprave v krajských mestách a v prímestskej autobusovej doprave v reakcii na vysoké ceny pohonných hmôt.
Zľavy sa majú zachovať aj v novembri a možno aj v decembri. Štát to bude stáť 18 miliónov eur mesačne. Keby pokračovali celý rok, išlo by o sumu približne 216 miliónov eur. Otázne je, aký postup vláda zvolí vo volebnom roku, ak by vojenský konflikt na Blízkom východe pokračoval a ceny ropy by neklesali.
Na platy pôjde 330 miliónov eur
Zásadným krokom vládnej koalície je zvýšenie platov zamestnancov v štátnej a verejnej správe. Od júla 2027 im stúpnu o 8,4 percenta. Znamená to, že na výplatnej páske by mali prvý raz uvidieť viac peňazí v auguste, teda necelé dva mesiace pred voľbami.
Rast platov sa bude týkať učiteľov a odborných zamestnancov v školstve, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, väzenskej a justičnej stráže, finančnej správy, Národného bezpečnostného úradu, zamestnancov okresných úradov, ako aj hodnostných platov profesionálnych vojakov.
Policajti dostanú od januára budúceho roka rizikový príplatok 150 eur a od júla to bude spomínaný nárast platov o 8,4 percenta. Podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) vzrastie plat policajta v priemere o viac ako 350 eur. Hasičom a horským záchranárom by sa mali mzdy zdvihnúť od júla v priemere o 170 eur.
Odborári uviedli, že koalícia na zabezpečenie rastu platov vyčlenila 330 miliónov eur v štátnom rozpočte presunom zo všeobecnej pokladničnej správy. Ide o sumu vyhradenú na posledných šesť mesiacov roka 2027. V nasledujúcom roku dosiahnu náklady približne 660 miliónov eur.
Hřích: Opatrenia majú napomáhať dobrému obrazu vlády
Zvýšenie platov možno vnímať aj ako predvolebný politický marketing. Sociológ Václav Hřích označil platy či štátne dávky za klasické témy sociálno-demokratických strán. „Nie je to prvýkrát, čo dôjde k ich zvýšeniu hlavne za vlád Smeru. Áno, určite sa dá povedať, že to napomáha akoby dobrému obrazu vlády u tých, ktorým sa platy či dávky zvýšia,“ povedal sociológ pre Štandard.
Na otázku, či vládne strany môžu počítať so stabilizovaním alebo rastom podpory, odpovedal, že opatrenia cielia na ich priaznivcov. „Pripomína im to, že sa vláda a politici o nich starajú,“ doplnil. Nevylúčil, že vládna koalícia ešte bude hľadať ďalšie formy pomoci, pretože ľudia ju od vládnych politikov očakávajú.
Posledný krok Smeru pred nástupom Matoviča v roku 2020
Príkladom, keď sa Smer a SNS usilovali o podporu voličov krátko pred voľbami, bol rok 2020. Kabinet premiéra Petra Pellegriniho (vtedy Smer) necelé tri týždne pred parlamentnými voľbami schválil 13. dôchodky tak, aby boli vyplatené ešte vo volebnom roku 2020. Zároveň navrhol takmer zdvojnásobiť rodinné prídavky. Mali stúpnuť z necelých 30 na 50 eur.
„Aj vzhľadom na to, čo hrozí tejto krajine, keby ste boli, nedajbože, úspešní, sme sa rozhodli urobiť zásadné opatrenia už teraz,“ povedal vtedy premiér Pellegrini na adresu opozície.
Poslanci rokovali tesne pred volebným moratóriom. Úpravu prídavkov síce parlament neodhlasoval, lebo nebol uznášaniaschopný, zavedenie 13. dôchodkov však prešlo. Podporili ho Smer, SNS, ale aj vtedajšie opozičné strany Sme rodina a ĽSNS.
Zvyšok opozície označil postup vlády za volebnú korupciu. Predseda Smeru Fico odmietal, že by 13. dôchodky súviseli s parlamentnými voľbami. O niekoľko mesiacov neskôr svoju rétoriku zmenil po tom, ako Pellegrini ohlásil odchod zo Smeru. Podľa Fica Smer dosiahol vo voľbách 18 percent vďaka 13. dôchodkom, a nie Pellegrinimu, ktorý bol lídrom straníckej kandidátky.
„Garantujem vám, že keby sme neurobili posledný týždeň 13. dôchodky, tak Smer má vo voľbách 12 alebo 13 percent,“ zhodnotil Fico jeden z posledných vtedajších krokov Smeru.
Po parlamentných voľbách v roku 2020 vystriedalo Smer na čele vlády vtedajšie hnutie OĽaNO pod vedením Igora Matoviča.
