Fico hovorí o bezpečnosti a stabilite štátu
Premiér Robert Fico posunul obhajobu rozpočtu aj do bezpečnostnej roviny. V pondelok 12. októbra vyhlásil, že jeho schválenie nie je otázkou politickej prestíže, ale stability, bezpečnosti a suverenity Slovenska.
„Môžeme mať pohľad na rozpočet, aký chceme, a rešpektujem aj legitímnu kritiku rozpočtu vlády. Ale v danom okamihu si nemôžeme dovoliť byť bez rozpočtu,“ zdôraznil.
Upozornil na riziko rozpočtového provizória v čase rastúcej medzinárodnej neistoty. Ako príklad uviedol možný nedostatok plynu koncom roka 2026, ktorý by si mohol vyžiadať mimoriadnu finančnú pomoc domácnostiam a podnikateľom. Vyrovnaný rozpočet by podľa neho znamenal škrty za osem miliárd eur.
Ficova argumentácia zdôrazňuje potrebu zachovania schopnosti štátu reagovať na krízy. Rozpočtové provizórium by síce znamenalo obmedzenia pri hospodárení s verejnými prostriedkami, neznamená však automatické zastavenie fungovania štátu ani úplnú nemožnosť prijímať krízové opatrenia.
Potreba schváliť rozpočet preto ešte neznamená, že jeho konkrétna podoba nemá ekonomické slabiny.
Kde zostali opatrenia na podproru rastu?
Ešte zásadnejšou otázkou je, ako chce vláda vytvoriť podmienky na rýchlejší hospodársky rast. Ten môže zvyšovať daňové príjmy aj bez ďalšieho zvyšovania sadzieb, a tým uľahčiť konsolidáciu. Hospodársky rast však deficit automaticky nevyrieši, ak vláda zároveň nedokáže kontrolovať výdavky.
Premiér Fico koncom mája avizoval druhý balík prorastových opatrení, ktorý mal nadviazať na prvé zmeny prijaté pred letom. Spolu s návrhom rozpočtu však spomenutý balík nikto nepredstavil. Štandard sa preto spýtal podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (Smer), čo sa s avizovanou podporou podnikateľského prostredia stalo.
„Aby som teraz bol úprimný, táto odpoveď nie je jednoduchá,“ reagoval Gašpar. Následne poukázal na nepriaznivé globálne ekonomické prostredie, možné problémy s dostupnosťou pohonných hmôt, obchodnú politiku Spojených štátov či európske výdavky na zbrojenie. Podľa neho môžu tieto faktory zmariť aj dobre pripravené domáce prorastové opatrenia.
Na doplňujúcu otázku, či existujú konkrétne opatrenia, ktoré by bolo možné ešte v rámci rozpočtu presadiť, odpovedal: „Nie som minister hospodárstva, ani minister financií.“ Spomenul investičné projekty automobilky Volvo či baterkárne v Šuranoch.
Vonkajšie ekonomické podmienky Slovensko nepochybne ovplyvňujú, vláda ich však nedokáže zásadne zmeniť. O to väčší význam by preto mali mať opatrenia v oblastiach, ktoré ovplyvniť môže – od daňového systému cez administratívnu záťaž až po náklady podnikania.
Priemysel čaká na rozhodnutia
Na nedostatočnú podporu ekonomiky upozorňujú aj zamestnávatelia. Klub 500 ešte začiatkom júna vo svojom stanovisku k vládnemu balíku stabilizačných opatrení ocenil snahu o znižovanie byrokracie, zároveň však upozornil, že samotné administratívne zjednodušenia konkurencieschopnosť slovenského priemyslu nezachránia.
„Slovenský priemysel dnes neohrozuje nedostatok analýz, ale nedostatok rozhodnutí,“ povedal Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500, organizácie zastupujúcej veľkých zamestnávateľov.
Podniky podľa nej čelia vysokým cenám energií, rastúcim nákladom práce a vysokému daňovo-odvodovému zaťaženiu. Vládny balík preto označila skôr za súbor procesných zmien než za skutočný stabilizačný program ekonomiky.
Jeho stanovisko tak pomenúva slabinu aktuálnej rozpočtovej diskusie. Kým vláda vysvetľuje, prečo nemôže znižovať deficit rýchlejšie, podnikateľské prostredie čaká na opatrenia, ktoré by pomohli vytvárať zdroje na jeho postupné znižovanie.
Koalícia očakáva schválenie rozpočtu
Napriek otvoreným ekonomickým otázkam Smer predpokladá, že parlament rozpočet schváli v stredu 14. októbra o 11. hodine. Predseda poslaneckého klubu Smeru Ján Richter je presvedčený, že koalícia potrebné hlasy získa. Ich dostatok však odmietol garantovať.
„My sme presvedčení, že rozpočet bude schválený,“ zdôraznil Richter. Na otázku, či môže potvrdiť zabezpečenú parlamentnú väčšinu, odpovedal, že takáto garancia by zasahovala do ústavného postavenia jednotlivých poslancov.
Otvorenou zostáva aj budúcnosť transakčnej dane. Richter potvrdil koaličnú dohodu o jej zrušení od januára 2028, no pripustil, že legislatívne riešenie sa ešte len hľadá.
Rozpočet na rok 2027 môže byť politicky priechodným kompromisom, jeho ekonomická presvedčivosť je otázna. Vyššie nominálne výdavky na verejné služby automaticky neznamenajú ich vyššiu kvalitu a dodržiavanie európskych fiškálnych pravidiel samo osebe nezaručuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
Kamenický obhajuje deficit koaličným kompromisom, Fico bezpečnostnými rizikami a Gašpar poukazuje na nepriaznivé vonkajšie prostredie. Otázka, akými konkrétnymi opatreniami chce vláda posilniť domácu ekonomiku, zostáva nezodpovedaná.
