Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Česku rozhodujú o zvyšných 22 kreslách v Senáte

V Česku sa v piatok o 14.00 h začalo druhé kolo volieb do tretiny Senátu. V prvom kole boli zvolení piati senátori, rozhodovať sa tak bude ešte vo zvyšných 22 volebných obvodoch.

Najviac kandidátov v druhom kole má hnutie ANO, ktoré zastupuje 13 uchádzačov. Nasleduje hnutie STAN s 12 kandidátmi a ODS s deviatimi. Ľudovci majú dvoch kandidátov, ostatné subjekty po jednom.

Podľa politológov však vysoký počet postupujúcich nezaručuje hnutiu ANO úspech. Z prvého miesta postúpili len dvaja jeho kandidáti a voliči hnutia sa na druhom kole tradične zúčastňujú v menšom počte. V roku 2020 uspel len jeden z ôsmich kandidátov ANO, o dva roky neskôr dvaja z 18.

Septembrový prieskum ústavu STEM navyše ukázal, že senátne voľby považuje za dôležité viac ako 70 percent voličov STAN, SPOLU a Pirátov, no len približne 40 percent voličov ANO, SPD a Motoristov.

Volebné miestnosti budú v piatok otvorené do 22.00 h a v sobotu od 8.00 h do 14.00 h. Výsledky sa očakávajú v sobotu popoludní. V prvom kole dosiahla účasť 43,31 percenta, najviac od roku 2010.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Magyar a Zelenskyj chcú nový začiatok vzťahov

Maďarský premiér Péter Magyar sa v piatok v Bruseli dohodol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na potrebe postaviť politické a hospodárske vzťahy na nový základ. Podľa šéfa maďarskej vlády je to v záujme oboch krajín.

Magyar na Facebooku oznámil, že Maďarsko je pripravené všetkými dostupnými diplomatickými prostriedkami pomáhať pri dosiahnutí prímeria a trvalého mieru.

Zelenského zároveň ubezpečil o plnej solidarite v súvislosti s „neľudskou ruskou agresiou“ proti Ukrajine.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Pellegrini varuje pred stratou dôvery v Európu

Európa musí byť bezpečná, konkurencieschopná a prinášať konkrétne výsledky, zdôraznil prezident Peter Pellegrini na piatkovom samite skupiny Arraiolos v Slovinsku. Podľa neho nemôže iba reagovať na udalosti, ale musí byť pripravená konať.

Podporil posilňovanie obranných kapacít, zároveň pripomenul, že Európska únia vznikla ako mierový projekt. Diplomacia a dialóg preto majú podľa jeho slov zostať hlavnými nástrojmi zahraničnej politiky.

Zdôraznil, že pri budovaní modernej a zelenej Európy treba zabrániť tomu, aby európske politiky ničili priemysel, pracovné miesta a konkurencieschopnosť.

Lídrov vyzval, aby sa popri medzinárodných témach viac venovali problémom občanov. Inak podľa neho hrozia rast napätia, frustrácie a strata verejnej podpory európskeho projektu. Verí, že samit vyšle signál odhodlania zachovať významné medzinárodné postavenie Európy.

Stretnutie sa venuje mieru, bezpečnosti, prosperite, dôvere občanov v Úniu, multilateralizmu a fungovaniu medzinárodných inštitúcií.

Arraiolos je neformálne fórum prezidentov členských štátov Únie s parlamentnými a poloprezidentskými systémami. Každoročné stretnutia slúžia na výmenu názorov o budúcnosti Európy a medzinárodných výzvach.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Inflácia v eurozóne je najvyššia za tri roky

Spotrebiteľské ceny v eurozóne v septembri medziročne vzrástli o 3,8 percenta, najvýraznejšie od septembra 2023. Spresnené údaje Eurostatu potvrdili predbežný odhad zo začiatku mesiaca.

Oproti augustu sa tempo zdražovania zrýchlilo o 0,6 percentuálneho bodu, v porovnaní so septembrom minulého roka o 1,6 bodu.

Aj v celej Európskej únii inflácia stúpla z augustových 3,2 na 3,8 percenta. Vlani v septembri dosahovala 2,6 percenta.

Najvyšší rast cien zaznamenali Rumunsko so 6,5 percenta, Litva so 6,1 percenta a Bulharsko s 5,6 percenta. Najnižšiu infláciu malo Švédsko na úrovni jedného percenta. Nasledovali Maďarsko a Dánsko s 2,1 percenta.

Na Slovensku septembrová inflácia dosiahla tri percentá.

(tasr, bak)

Minúta  |  

PS žiada preveriť tender na D1 Turany – Hubová

Progresívne Slovensko žiada políciu a prokuratúru o preverenie obstarávania posledného nezačatého úseku diaľnice D1. Upozorňuje na podozrenia z machinácií a korupcie.

Podľa poslanca Branislava Vanča sa do súťaže opakovane dostávali diskriminačné podmienky. Referencie boli podľa hnutia nastavené tak, aby ich splnilo jediné konkrétne konzorcium, hoci ich Úrad pre verejné obstarávanie aj súd označili za protizákonné. Opakované zaradenie považuje za úmyselnú snahu prihrať zákazku vybranému uchádzačovi.

Hnutie kritizuje Národnú diaľničnú spoločnosť pod rezortom Jozefa Ráža, že za tri roky nedokázala úsek za 1,5 miliardy eur vysúťažiť a rozostavať. Poslanec Ján Hargaš poukázal na trojročné meškanie a súdne trovy 20-tisíc eur, ktoré zaplatia daňoví poplatníci.

Ministerstvo dopravy obvinenia odmieta. Tvrdí, že diaľničiari postupujú zákonne a transparentne. Spornú podmienku podľa neho v novej súťaži upravili podľa požiadaviek úradu. Zrušený tender má zároveň dokazovať, že zákazka nie je pripravená pre jediného uchádzača.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Paríž a Berlín chcú zmierniť emisné ciele pre autá

Francúzsko a Nemecko sa podľa diplomatov približujú k dohode, ktorá by oslabila európske emisné požiadavky na rok 2035 a otvorila Británii cestu do režimu „vyrobené v Európe“. Návrh ešte nie je potvrdený.

Komisia vlani navrhla znížiť emisie oxidu uhličitého z áut o 90 percent oproti roku 2021. Zvyšných desať percent mali výrobcovia kompenzovať nízkouhlíkovou oceľou a alternatívnymi palivami. Francúzsko-nemecký plán by tieto dodatočné opatrenia odstránil.

Dohoda rieši aj požiadavky na miestny obsah a nízke emisie pri verejných nákupoch, aukciách či dotáciách. Francúzsko presadzovalo výrobky z Únie, Nemecko širšie zapojenie partnerov.

V automobilovom sektore by režim zahŕňal členské štáty a európskych partnerov, ktorí boli súčasťou vnútorného trhu 1. januára 2020, teda aj Britániu.

Jej zapojenie by však vyžadovalo plnú reciprocitu a priebežné zosúlaďovanie s európskymi pravidlami pre zahraničné investície a obchodnú ochranu. Mohlo by to znamenať prevzatie obmedzení dovozu čínskych hybridov a elektromobilov.

Návrh sa približuje požiadavkám nemeckých automobiliek, no môže naraziť na tamojšieho sociálnodemokratického ministra životného prostredia, ktorý navrhol 95-percentné zníženie s ďalšou kompenzáciou.

Na prijatie bude potrebný súhlas ostatných členských štátov aj Európskeho parlamentu.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.