Preskočiť na obsah
  |  

Takáč chce viac ovocia, zeleniny a spracovania doma

Slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo potrebujú zmeniť spôsob fungovania. Minister Richard Takáč (Smer) na konferencii Chuť Európy v Nitre zdôraznil, že budúcnosť sektora závisí od príchodu mladých ľudí a prechodu od pestovania základných plodín k špecializovanej výrobe s vyššou pridanou hodnotou.

Pestovaním pšenice či jačmeňa podľa neho slovenskí farmári nedokážu cenovo ani objemovo konkurovať krajinám dodávajúcim tieto plodiny do Európskej únie. Mali by sa preto viac orientovať na chov hospodárskych zvierat alebo pestovanie ovocia a zeleniny, pre ktoré má Slovensko podľa ministra ideálne podmienky.

Za prioritu označil spracovanie surovín a výrobu hotových potravín na Slovensku. Krajina podľa neho nemôže zostať iba vývozcom surovín, ktoré sa po spracovaní v zahraničí vracajú ako drahšie hotové výrobky. Zdôraznil tiež vysokú kvalitu slovenských potravín a prísne kontroly.

Konferenciu pri príležitosti Svetového dňa jedla spoluorganizovala Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Prostredníctvom konkrétnych potravín, ľudí a príbehov mala najmä mladým ľuďom priblížiť cestu potravín od vypestovania suroviny až po tanier spotrebiteľa.

(tasr, bak)

  |  

Fico predčasne odišiel zo samitu Európskej únie

Slovenský premiér Robert Fico (Smer) v piatok popoludní predčasne odišiel zo samitu Európskej únie v Bruseli. Cestuje do srbského Nového Sadu, kde podporí bývalého prezidenta Aleksandara Vučiča na predvolebnom mítingu.

Fico svoju cestu do Srbska avizoval v stredu. Pôvodne tam mal odcestovať už 3. októbra, cestu však pre zdravotné problémy zrušil. „V piatok vo večerných hodinách sa presúvam do Belehradu a potom z Belehradu do Nového Sadu, kde chcem podporiť významného srbského štátnika, pretože robí suverénnu politiku, ktorá vždy bola pre mňa vzorom, pána Aleksandara Vučiča,“ vyhlásil.

Predčasné parlamentné voľby sa v Srbsku uskutočnia 25. októbra. Vučič v septembri odstúpil z funkcie prezidenta, aby viedol kampaň svojej Srbskej pokrokovej strany (SNS) s cieľom stať sa premiérom.

Fico pre predčasný odchod vynechal rokovania o migrácii, obrane a bezpečnosti Únie, ako aj o vývoji situácie na Blízkom východe.

(tasr, bak)

  |  

V Česku rozhodujú o zvyšných 22 kreslách v Senáte

V Česku sa v piatok o 14.00 h začalo druhé kolo volieb do tretiny Senátu. V prvom kole boli zvolení piati senátori, rozhodovať sa tak bude ešte vo zvyšných 22 volebných obvodoch.

Najviac kandidátov v druhom kole má hnutie ANO, ktoré zastupuje 13 uchádzačov. Nasleduje hnutie STAN s 12 kandidátmi a ODS s deviatimi. Ľudovci majú dvoch kandidátov, ostatné subjekty po jednom.

Podľa politológov však vysoký počet postupujúcich nezaručuje hnutiu ANO úspech. Z prvého miesta postúpili len dvaja jeho kandidáti a voliči hnutia sa na druhom kole tradične zúčastňujú v menšom počte. V roku 2020 uspel len jeden z ôsmich kandidátov ANO, o dva roky neskôr dvaja z 18.

Septembrový prieskum ústavu STEM navyše ukázal, že senátne voľby považuje za dôležité viac ako 70 percent voličov STAN, SPOLU a Pirátov, no len približne 40 percent voličov ANO, SPD a Motoristov.

Volebné miestnosti budú v piatok otvorené do 22.00 h a v sobotu od 8.00 h do 14.00 h. Výsledky sa očakávajú v sobotu popoludní. V prvom kole dosiahla účasť 43,31 percenta, najviac od roku 2010.

(tasr, bak)

  |  

Magyar a Zelenskyj chcú nový začiatok vzťahov

Maďarský premiér Péter Magyar sa v piatok v Bruseli dohodol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na potrebe postaviť politické a hospodárske vzťahy na nový základ. Podľa šéfa maďarskej vlády je to v záujme oboch krajín.

Magyar na Facebooku oznámil, že Maďarsko je pripravené všetkými dostupnými diplomatickými prostriedkami pomáhať pri dosiahnutí prímeria a trvalého mieru.

Zelenského zároveň ubezpečil o plnej solidarite v súvislosti s „neľudskou ruskou agresiou“ proti Ukrajine.

(reuters, bak)

  |  

Pellegrini varuje pred stratou dôvery v Európu

Európa musí byť bezpečná, konkurencieschopná a prinášať konkrétne výsledky, zdôraznil prezident Peter Pellegrini na piatkovom samite skupiny Arraiolos v Slovinsku. Podľa neho nemôže iba reagovať na udalosti, ale musí byť pripravená konať.

Podporil posilňovanie obranných kapacít, zároveň pripomenul, že Európska únia vznikla ako mierový projekt. Diplomacia a dialóg preto majú podľa jeho slov zostať hlavnými nástrojmi zahraničnej politiky.

Zdôraznil, že pri budovaní modernej a zelenej Európy treba zabrániť tomu, aby európske politiky ničili priemysel, pracovné miesta a konkurencieschopnosť.

Lídrov vyzval, aby sa popri medzinárodných témach viac venovali problémom občanov. Inak podľa neho hrozia rast napätia, frustrácie a strata verejnej podpory európskeho projektu. Verí, že samit vyšle signál odhodlania zachovať významné medzinárodné postavenie Európy.

Stretnutie sa venuje mieru, bezpečnosti, prosperite, dôvere občanov v Úniu, multilateralizmu a fungovaniu medzinárodných inštitúcií.

Arraiolos je neformálne fórum prezidentov členských štátov Únie s parlamentnými a poloprezidentskými systémami. Každoročné stretnutia slúžia na výmenu názorov o budúcnosti Európy a medzinárodných výzvach.

(tasr, bak)

  |  

Inflácia v eurozóne je najvyššia za tri roky

Spotrebiteľské ceny v eurozóne v septembri medziročne vzrástli o 3,8 percenta, najvýraznejšie od septembra 2023. Spresnené údaje Eurostatu potvrdili predbežný odhad zo začiatku mesiaca.

Oproti augustu sa tempo zdražovania zrýchlilo o 0,6 percentuálneho bodu, v porovnaní so septembrom minulého roka o 1,6 bodu.

Aj v celej Európskej únii inflácia stúpla z augustových 3,2 na 3,8 percenta. Vlani v septembri dosahovala 2,6 percenta.

Najvyšší rast cien zaznamenali Rumunsko so 6,5 percenta, Litva so 6,1 percenta a Bulharsko s 5,6 percenta. Najnižšiu infláciu malo Švédsko na úrovni jedného percenta. Nasledovali Maďarsko a Dánsko s 2,1 percenta.

Na Slovensku septembrová inflácia dosiahla tri percentá.

(tasr, bak)