Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pellegrini žiada zachovať právo veta pri reforme Európskej únie

Slovensko musí pri prípadnej reforme Európskej únie trvať na zachovaní práva veta v zásadných otázkach týkajúcich sa jeho národnoštátnych záujmov. Prezident Peter Pellegrini to vyhlásil po piatkovom skončení samitu skupiny Arraiolos v Slovinsku.

Odmieta odovzdanie rozhodovacích práv väčšine, ktorej by sa malé krajiny museli podriadiť. Varoval tiež pred rozdelením členských štátov na krajiny prvej a druhej kategórie, čo by podľa neho mohlo viesť k postupnému rozpadu Únie.

Napriek rozdielnym názorom majú európski prezidenti podľa Pellegriniho spoločný cieľ – bezpečnú a konkurencieschopnú Európu prinášajúcu výsledky občanom.

Podporil posilňovanie obranyschopnosti, výdavky však podľa neho musia vychádzať z vlastného rozhodnutia štátov, nie z požiadaviek Donalda Trumpa či obáv z vojenského konfliktu s Ruskom.

Lídri sa majú venovať aj otázke dostupnosti bývania, cenám energií, zdravotníctvu, školstvu a doprave. Zanedbávanie týchto potrieb v prospech zahraničnopolitických tém môže podľa prezidenta zvyšovať frustráciu a spoločenské napätie.

Prezidenti diskutovali aj o oslabovaní svetového poriadku a postavení Bezpečnostnej rady OSN, v ktorej chce Slovensko pôsobiť ako nestály člen v rokoch 2028 a 2029.

Dvojdňový samit hostila slovinská prezidentka Nataša Pircová Musarová.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Poľsko ponúka NATO ďalších vojakov výmenou za nákup zbraní

Poľsko je pripravené vyslať ďalších vojakov na podporu spojencov v NATO, ak tieto krajiny uzavrú kontrakty s poľským obranným priemyslom. Podľa agentúry Bloomberg to na ekonomickom fóre v Sopote vyhlásil minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz.

Tento prístup, inšpirovaný politikou amerického prezidenta Donalda Trumpa, má podporiť domácich výrobcov zbraní. Podmienka sa má týkať dobrovoľného nasadzovania jednotiek v čase mieru na východnom krídle Aliancie, nie záväzkov kolektívnej obrany podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy.

Poľskí vojaci už pôsobia v pobaltských štátoch, Rumunsku a Turecku.

Vzhľadom na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu vláda nariadila štátnemu zbrojárskemu holdingu PGZ prejsť do „vojnového režimu“ a maximalizovať výrobné kapacity. Na letisku vo Vroclave zároveň pripravujú výstavbu nového logistického uzla pre americké vojenské lietadlá.

(max)

Minúta  |  

Protesty v Albánsku sprevádza násilie, žiadajú odchod premiéra

Tisíce mladých ľudí v piatok pochodovali Tiranou počas štvrtého dňa čoraz násilnejších protestov za odstúpenie albánskeho premiéra Ediho Ramu. Niektorí rozbíjali okná a semafory. Vo štvrtok demonštranti rozbíjali výklady, vtrhli do banky a dostali sa do potýčok s políciou.

Študenti obviňujú predstaviteľov štátu z korupcie a zanedbávania školstva. Hnev vyvolal aj predaj nedotknutých častí pobrežia na výstavbu luxusného rezortu podporovaného Jaredom Kushnerom, zaťom amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Demonštranti tvrdia, že vláda ignorovala mesiace pokojných protestov. Rama, ktorý vlani získal štvrtý mandát a chce priviesť Albánsko do Európskej únie už v roku 2028, odkázal: „Násiliu neustúpime.“

V Tirane sa protestujúci zhromaždili pred ministerstvom školstva, kde stáli proti policajným kordónom. Nepokoje zasiahli aj ďalšie mestá vrátane Lezhy, Elbasanu, Skadaru a Korče.

Obyvatelia dedín dotknutých plánovanou výstavbou tvrdia, že ich pozemky predali neoprávnene. Reuters nenašiel dôkazy o pochybení Kushnera, ktorý do pozemkového sporu nie je priamo zapojený.

Podľa analytika Afrima Krasniqiho mladí ľudia nevidia v Albánsku budúcnosť a politické aj ekonomické zdroje považujú za sústredené v rukách oligarchov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Zelenskyj: Trumpova dohoda s Ruskom pomôže financovať vojnu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok na samite v Bruseli kritizoval dohodu Donalda Trumpa s Ruskom o nákupe nafty. Podľa neho prinesie Moskve peniaze na pokračovanie vojny, no nevyváži dosahy situácie v Hormuzskom prielive na svetové trhy.

Zelenskyj označil ruský prístup k mierovým rokovaniam za „paródiu“ a privítal možnosť väčšieho zapojenia európskych spojencov. Kremeľ naopak tvrdí, že obnovenie rozhovorov podkopali ukrajinské dronové útoky na Moskvu.

Trump označil ukrajinské útoky na ruské rafinérie za hanbu a obvinil ich zo zvyšovania cien ropy. Ukrajina zaútočila na ruskú rafinériu po tom, ako Zelenskyj oznámil odstúpenie od energetického prímeria vyhláseného Trumpom.

Zelenskyj upozornil aj na pretrvávajúce výpadky satelitného systému Starshield. Jeho fungovanie sa zlepšilo, no stále nie je úplne obnovené, čo podľa neho ohrozuje civilistov. Americký predstaviteľ poprel, že Trump nariadil úmyselné spomalenie systému.

Pri ruských útokoch na Charkov zahynuli traja ľudia, inde zostali státisíce bez elektriny.

Zelenskyj vyčíslil budúcoročné náklady vojny na 155 miliárd eur a požiadal európskych lídrov o najmenej ďalších 70 miliárd na obranu, zbrane a posilnenie odolnosti Ukrajiny.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Parlament prerušil schôdzu, pokračovať bude v novembri

Poslanci v piatok prerušili 61. schôdzu Národnej rady SR. Pokračovať budú 3. novembra. Pôvodne sa mala skončiť 9. októbra, predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) však vzhľadom na rozsah programu avizoval predĺženie.

Neprerokovaných zostáva približne 200 návrhov. Medzi nimi je novela ústavy z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorá má umožniť ukončenie volebného obdobia parlamentu ľudovým hlasovaním.

Na diskusiu čaká aj novela školského zákona, ktorá rieši optimalizáciu siete základných škôl, a úprava zákona o Environmentálnom fonde, ktorú rezort životného prostredia predložil ešte v októbri 2025.

Poslanci nedokončili ani rozpravu o návrhu Smeru na zmenu voľby zo zahraničia. V programe zostávajú vetované návrhy, poslanecké zákony a uznesenia, výročné správy aj opozičné návrhy na vyslovenie nedôvery viacerým ministrom.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Prieskum: voľby by v októbri vyhral Smer, druhé by bolo PS

Voľby by podľa prieskumu preferencií vyhral v októbri Smer s 19 percentami hlasov. Na druhom mieste by skončilo hnutie PS s 18,5 percenta. Tretia by bola Republika s 12 percentami. Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktoré Infostat zverejnil na svojom webe.

Za prvou trojicou by nasledovali Hnutie Slovensko (9,5 percenta), KDH (8,6 percenta), Hlas (7,4 percenta) a SaS (6,3 percenta).

Pod päťpercentnou hranicou zvoliteľnosti by podľa prieskumu zostali Demokrati (4,8 percenta), Maďarská aliancia (4,7 percenta), Sme rodina (4,1 percenta), Právo na pravdu (2,4 percenta) a SNS (1,7 percenta). Ostatné strany a hnutia mali menej ako jedno percento.

Prieskum sa realizoval na vzorke 1 080 respondentov v období od 5. do 9. októbra 2026.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.