Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izraelskí osadníci zbili fotografku Washington Post. Utrpela zlomeniny

Zber olív v palestínskej dedine Abú Faláh sa v piatok zmenil na násilný útok. Desiatky maskovaných izraelských osadníkov napadli miestnych obyvateľov aj novinárov, ktorí dokumentovali situáciu na okupovanom Západnom brehu Jordánu.

Medzi obeťami je fotografka amerického denníka The Washington Post Heidi Levineová. Útočníci ju podľa svedkov zbili a kopali, pričom utrpela štyri zlomeniny stavcov, zlomené rebro a ďalšie poranenia. Skončila v nemocnici, kde musela podstúpiť operáciu.

Osadníci počas útoku hádzali kamene a podpaľovali olivovníky. Svedkovia tvrdia, že izraelskí vojaci údajne násiliu iba prihliadali a nezasiahli. Okolnosti incidentu teraz preverujú izraelské bezpečnostné zložky.

Izraelská armáda však reagovala, že jej vojaci podľa predbežného preverovania útok na fotografku nevideli. Premiér Benjamin Netanjahu upozornil na rozdielne verzie udalosti a potvrdil vyšetrovanie.

Napadnutie novinárky vyvolalo reakcie aj vo Washingtone. Viacerí americkí kongresmani a senátori požadujú dôkladné vyšetrenie prípadu.

Násilie na Západnom brehu sa zároveň stupňuje počas každoročného zberu olív. Palestínske úrady hlásia od začiatku sezóny najmenej štyroch mŕtvych a vyše sto zranených. Útok tak znovu otvoril otázku bezpečnosti palestínskych farmárov aj novinárov pracujúcich v oblasti.

(wp)

Minúta  |  

Údaje študentov mesiace zbieral hacker. Kalifornia priznala únik

Osobné údaje miliónov kalifornských študentov sa dostali do rúk hackera, ktorý niekoľko mesiacov využíval neoprávnený prístup k systému organizácie spolupracujúcej so štátnym ministerstvom školstva. Útočník získal mená, adresy, dátumy narodenia aj citlivé informácie o zdravotnom postihnutí.

Podľa úradov sú zasiahnutí všetci študenti zapísaní počas troch predchádzajúcich školských rokov. Rozsah incidentu je mimoriadny – v školskom roku 2025 až 2026 bolo v Kalifornii zapísaných viac ako 5,7 milióna žiakov.

Za únikom stojí zneužitie kompromitovaných prihlasovacích údajov do systému neziskovej organizácie Educational Testing Service. Hacker kopíroval súbory od konca mája do polovice septembra, no bezpečnostné narušenie odhalili až 25. septembra.

Úrady zatiaľ nemajú potvrdené informácie o verejnom zverejnení odcudzených údajov. Čísla sociálneho zabezpečenia ani citlivé finančné informácie podľa ministerstva neboli sprístupnené.

Organizácia už začala upozorňovať rodiny študentov a sprísnila bezpečnostné opatrenia. Incident zároveň prinútil úrady dočasne pozastaviť bežné spracovanie údajov o zápise do škôl.

(reuters)

Minúta  |  

Rusko sa vyhne americkým sankciám. Trump ich zrušil

Americký prezident Donald Trump zrušil kľúčové sankcie a clá namierené proti Rusku len niekoľko dní pred ich plánovaným vstupom do platnosti. Výnimku z opatrení, ktoré mali zvýšiť ekonomický tlak na Moskvu pre vojnu na Ukrajine, zdôvodnil národným záujmom Spojených štátov.

Zákon podpísaný v septembri počítal s clami až do výšky 100 percent na dovoz z krajín obchodujúcich s ruskou ropou a plynom. Opatrenia by zasiahli aj významných odberateľov ruských energií vrátane Číny a Indie, ktoré už predtým vyjadrili nesúhlas s americkými plánmi.

Trumpovo rozhodnutie prichádza niekoľko týždňov pred voľbami do Kongresu. Analytici upozorňovali, že nové sankcie by mohli zvýšiť ceny ropy a prehĺbiť ekonomické problémy amerických domácností.

Krok vyvolal kritiku demokratov. Kongresman Don Beyer obvinil Trumpa z ústupkov ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a oslabenia podpory Ukrajiny. Výnimka zostane v platnosti, kým Biely dom nerozhodne o ďalších opatreniach. Trump už predtým súhlasil aj so zrušením sankcií na ruský export v rámci dohody o dodávkach nafty.

(reuters)

Minúta  |  

Lídri EÚ odmietli sankcie proti Medzinárodnému trestnému súdu

Lídri členských štátov Európskej únie v piatok vyzvali Spojené štáty, aby zrušili nové sankcie proti Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) a neohrozovali jeho nezávislosť. Európsku komisiu zároveň požiadali o opatrenia, ktoré by zmiernili dosah sankcií na európske spoločnosti poskytujúce súdu služby.

Európska rada v záveroch samitu v Bruseli vyjadrila hlboké poľutovanie nad rozhodnutím Washingtonu. Zároveň vzala na vedomie odklad plného uplatňovania sankcií o šesť mesiacov, ktorý podľa lídrov vytvára priestor na diplomatické rokovania.

Spojené štáty oznámili nové sankcie 9. októbra. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa ich odôvodnila tvrdením, že súd prekračuje svoje právomoci voči USA a ich spojencom. Opatrenia môžu obmedziť prístup súdu k finančným službám a skomplikovať spoluprácu s jeho dodávateľmi.

Európski lídri zdôraznili potrebu chrániť medzinárodné súdy pred hrozbami a sankciami a zabezpečiť ich fungovanie. Slovensko americké sankcie odsúdilo už skôr, keď sa pripojilo k spoločnému vyhláseniu členských štátov EÚ.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Nemeckí poslanci odobrili dôchodkové sporenie pre deti

Nemecký parlament schválil novú dôchodkovú reformu, v rámci ktorej budú deti vo veku od šiestich do 18 rokov dostávať od štátu pravidelný mesačný príspevok vo výške desať eur na súkromné dôchodkové sporenie.

Ako píše Pension Policy International, cieľom koalície konzervatívcov (CDU/CSU) a sociálnych demokratov (SPD) je pomôcť mladým ľuďom vybudovať si úspory na starobu a oboznámiť ich s fungovaním kapitálových trhov. Legislatíva ešte podlieha schváleniu Spolkovej rady.

Schválený systém sa však stretol s ostrou kritikou opozície. Zákonodarcovia upozorňujú, že schéma prehĺbi sociálnu nerovnosť, keďže bohatší rodičia a starí rodičia budú môcť svojim deťom do systému ročne dopĺňať až 6 840 eur.

Stefan Schmidt zo strany Zelených označil návrh za nespravodlivý dvojstupňový systém, ktorý zvýhodňuje deti s lepším rodinným zázemím.

Štátny príspevok má reagovať na nepriaznivý demografický vývoj a rastúci tlak starnúcej populácie na prvý dôchodkový pilier v Nemecku.

(max)

Minúta  |  

Brusel zvažuje prísnejšie víza pre Rusov v reakcii na hybridné útoky

Lídri Európskej únie chcú v reakcii na stupňujúce sa ruské hybridné útoky zvážiť ďalšie sankcie a sprísnenie vízovej politiky voči ruským občanom. Vyplýva to zo záverov piatkového samitu v Bruseli, na ktorom zároveň vyzvali na posilnenie ochrany kritickej infraštruktúry a obrany proti dronom.

Európska rada odsúdila pribúdajúce sabotáže a opakované narúšanie vzdušného priestoru či teritoriálnych vôd členských štátov. Zdôraznila, že konanie Ruska nezostane bez odpovede.

Lídri požadujú urýchlenie prípravy akčného plánu na ochranu pred dronmi vrátane iniciatívy Eastern Flank Watch, ktorá sa týka aj Slovenska.

Obavy z hybridných hrozieb posilnili nedávne incidenty. Nemecko pripísalo Moskve zmarený augustový útok dronom s výbušninami na letisku Lipsko/Halle, Rusko zodpovednosť odmietlo. V októbri zasiahli drony aj obchodné lode vo výlučných ekonomických zónach Bulharska a Rumunska v Čiernom mori.

Európska rada zároveň potvrdila cieľ zvýšiť obrannú pripravenosť Únie do roku 2030. Členské štáty majú odstrániť nedostatky v obranných schopnostiach a posilniť spoločný vývoj, výrobu a obstarávanie vojenského vybavenia.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.