Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Macron čelí ďalšej vlne protestov. Pridajú sa Žlté vesty

Francúzsko čaká ďalšia skúška v podobe masových demonštrácií. Do ulíc sa v sobotu chystajú desaťtisíce študentov, odborárov a členov hnutia Žlté vesty. Spája ich nespokojnosť s drahým životom, rastúcou nerovnosťou a stavom školstva či zdravotníctva. Vláda sa obáva, že protesty prerastú do násilia.

Vlna nepokojov sa začala na školách v chudobných predmestiach Paríža, kde študenti protestovali proti chýbajúcim učiteľom a zanedbaným budovám. Postupne sa však zmenila na širší odpor proti sociálnej a ekonomickej situácii v krajine.

Premiér Sébastien Lecornu hovorí o atmosfére permanentnej krízy. Podľa neho spoločnosť vyčerpávajú vojny, inflácia a problémy s kúpnou silou. Opozičný politik Jordan Bardella dokonca varoval pred „dňom chaosu“.

Doterajšie protesty sprevádzali tvrdé strety. Zranenia utrpelo viac ako 900 policajtov, pričom vyšetrovatelia preverujú aj desiatky podozrení z neprimeraného použitia sily. Jeden z tínedžerov prišiel o ruku po manipulácii s omračujúcim granátom.

Do ulíc sa vracajú aj Žlté vesty, ktoré pred ôsmimi rokmi protestovali proti cenám palív. Jeden z ich členov pripomenul, že kedysi demonštroval pri cene benzínu 1,40 eura za liter, zatiaľ čo dnes podľa neho dosahuje 2,20 eura.

(reuters)

Minúta  |  

Delegáti EÚ opustili rokovanie MMF počas prejavu ruského ministra

Mnohí delegáti riadiaceho výboru Medzinárodného menového fondu (MMF) v sobotu opustili zasadnutie v Bangkoku vo chvíli, keď začal vystupovať ruský minister financií Anton Siluanov. Agentúre Reuters to potvrdili tri zdroje oboznámené s priebehom rokovania. Medzi delegáciami, ktoré odišli, boli aj zástupcovia členských krajín Európskej únie.

Siluanov sa účastníkom zasadnutia prihováral v ruštine. Jeho vystúpenie sprevádzal odchod viacerých predstaviteľov, čo opäť poukázalo na hlboké rozpory medzi Ruskom a časťou medzinárodného spoločenstva.

Napätie v Medzinárodnom menovom a finančnom výbore pretrváva od februára 2022, keď Rusko začalo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu. Vojna narušila fungovanie výboru a v nasledujúcich rokoch mu opakovane zabránila dosiahnuť konsenzus pri spoločných záveroch.

Podľa Reuters sa rozpory tento rok ešte prehĺbili v súvislosti s novým napätím medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou.

Z dostupných informácií zatiaľ nie je jasné, koľko delegácií rokovanie opustilo ani či sa po Siluanovovom vystúpení vrátili. Agentúra neuviedla ani bezprostrednú reakciu ruského ministra či vedenia MMF na tento incident.

(reuters)

Minúta  |  

Nemci stopli román o láske Ukrajinky a ruského vojaka

Nemecké vydavateľstvo Molino Verlag zastavilo vydanie románu o milostnom vzťahu ukrajinskej civilistky a ruského vojaka v okupovanom Chersone, informuje Die Zeit. Rozhodnutie prišlo po ostrej kritike na sociálnych sieťach, kde knihu obvinili z romantizovania ruskej vojny proti Ukrajine.

Román Wer ich bin, wenn du mich siehst od Juny Liebrechtovej rozpráva príbeh Ukrajinky Lyusiyi, ktorá počas ruskej okupácie príde takmer o všetko. Po výbuchu ju zachráni maskovaný ruský vojak, s ktorým neskôr nadviaže tajný milostný vzťah.

Kritici upozorňujú, že vykreslenie ruského vojaka ako záchrancu a romantického partnera môže zľahčovať násilie a utrpenie ukrajinských civilistov.

Vydavateľ Matthias Slunitschek však tvrdí, že kniha mala byť posolstvom ľudskosti a mieru. Naznačil tiež, že kritická kampaň na internete môže byť organizovaná. Autorka sa ospravedlnila všetkým, ktorých sa príbeh dotkol, a odmietla zámer romantizovať vojnu.

Román mal vyjsť 1. novembra a predstaviť ho plánovali na knižnom festivale v Baden-Badene.

(Die Zeit)

Minúta  |  

Izraelskí osadníci zbili fotografku Washington Post. Utrpela zlomeniny

Zber olív v palestínskej dedine Abú Faláh sa v piatok zmenil na násilný útok. Desiatky maskovaných izraelských osadníkov napadli miestnych obyvateľov aj novinárov, ktorí dokumentovali situáciu na okupovanom Západnom brehu Jordánu.

Medzi obeťami je fotografka amerického denníka The Washington Post Heidi Levineová. Útočníci ju podľa svedkov zbili a kopali, pričom utrpela štyri zlomeniny stavcov, zlomené rebro a ďalšie poranenia. Skončila v nemocnici, kde musela podstúpiť operáciu.

Osadníci počas útoku hádzali kamene a podpaľovali olivovníky. Svedkovia tvrdia, že izraelskí vojaci údajne násiliu iba prihliadali a nezasiahli. Okolnosti incidentu teraz preverujú izraelské bezpečnostné zložky.

Izraelská armáda však reagovala, že jej vojaci podľa predbežného preverovania útok na fotografku nevideli. Premiér Benjamin Netanjahu upozornil na rozdielne verzie udalosti a potvrdil vyšetrovanie.

Napadnutie novinárky vyvolalo reakcie aj vo Washingtone. Viacerí americkí kongresmani a senátori požadujú dôkladné vyšetrenie prípadu.

Násilie na Západnom brehu sa zároveň stupňuje počas každoročného zberu olív. Palestínske úrady hlásia od začiatku sezóny najmenej štyroch mŕtvych a vyše sto zranených. Útok tak znovu otvoril otázku bezpečnosti palestínskych farmárov aj novinárov pracujúcich v oblasti.

(wp)

Minúta  |  

Údaje študentov mesiace zbieral hacker. Kalifornia priznala únik

Osobné údaje miliónov kalifornských študentov sa dostali do rúk hackera, ktorý niekoľko mesiacov využíval neoprávnený prístup k systému organizácie spolupracujúcej so štátnym ministerstvom školstva. Útočník získal mená, adresy, dátumy narodenia aj citlivé informácie o zdravotnom postihnutí.

Podľa úradov sú zasiahnutí všetci študenti zapísaní počas troch predchádzajúcich školských rokov. Rozsah incidentu je mimoriadny – v školskom roku 2025 až 2026 bolo v Kalifornii zapísaných viac ako 5,7 milióna žiakov.

Za únikom stojí zneužitie kompromitovaných prihlasovacích údajov do systému neziskovej organizácie Educational Testing Service. Hacker kopíroval súbory od konca mája do polovice septembra, no bezpečnostné narušenie odhalili až 25. septembra.

Úrady zatiaľ nemajú potvrdené informácie o verejnom zverejnení odcudzených údajov. Čísla sociálneho zabezpečenia ani citlivé finančné informácie podľa ministerstva neboli sprístupnené.

Organizácia už začala upozorňovať rodiny študentov a sprísnila bezpečnostné opatrenia. Incident zároveň prinútil úrady dočasne pozastaviť bežné spracovanie údajov o zápise do škôl.

(reuters)

Minúta  |  

Rusko sa vyhne americkým sankciám. Trump ich zrušil

Americký prezident Donald Trump zrušil kľúčové sankcie a clá namierené proti Rusku len niekoľko dní pred ich plánovaným vstupom do platnosti. Výnimku z opatrení, ktoré mali zvýšiť ekonomický tlak na Moskvu pre vojnu na Ukrajine, zdôvodnil národným záujmom Spojených štátov.

Zákon podpísaný v septembri počítal s clami až do výšky 100 percent na dovoz z krajín obchodujúcich s ruskou ropou a plynom. Opatrenia by zasiahli aj významných odberateľov ruských energií vrátane Číny a Indie, ktoré už predtým vyjadrili nesúhlas s americkými plánmi.

Trumpovo rozhodnutie prichádza niekoľko týždňov pred voľbami do Kongresu. Analytici upozorňovali, že nové sankcie by mohli zvýšiť ceny ropy a prehĺbiť ekonomické problémy amerických domácností.

Krok vyvolal kritiku demokratov. Kongresman Don Beyer obvinil Trumpa z ústupkov ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a oslabenia podpory Ukrajiny. Výnimka zostane v platnosti, kým Biely dom nerozhodne o ďalších opatreniach. Trump už predtým súhlasil aj so zrušením sankcií na ruský export v rámci dohody o dodávkach nafty.

(reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.