Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Počasie v Európe čaká v druhej polovici októbra veľký obrat

Strednú Európu by už v druhej polovici októbra mohla zasiahnuť výrazná vlna oteplenia. Podľa meteorologického portálu DobraPogoda24 sa nad kontinentom vytvorí rozsiahla tlaková výš, ktorá najskôr prinesie pokojnejšie, ale chladnejšie počasie. Po jej presune na východ však začne do regiónu prúdiť teplý vzduch z juhu.

Najvýraznejšie oteplenie sa podľa predpovedí očakáva v Poľsku približne od 20. do 24. októbra. Denné teploty by tam mohli dosiahnuť 17 až 23 stupňov Celzia, najmä na juhu, v strede a na západe krajiny.

Meteorológovia predpokladajú, že v niektorých častiach strednej a východnej Európy môžu byť teploty o päť až desať stupňov vyššie, než je v tomto období obvyklé.

Oteplenie však bude citeľné najmä popoludní. Jasná obloha môže počas nocí spôsobiť výrazné ochladenie, pričom ranné teploty miestami klesnú k nule. V dolinách a nížinách sa nevylučujú ani prízemné mrazy. Presné načasovanie teplejšieho obdobia sa ešte môže mierne zmeniť.

(mja)

Minúta  |  

Rezort spravodlivosti vyplatil obetiam násilia 1,43 milióna eur

Ministerstvo spravodlivosti SR vyplatilo od začiatku roka 2026 obetiam násilných trestných činov odškodnenie v 124 prípadoch. Celková suma dosiahla takmer 1,43 milióna eur. Rezort zároveň eviduje 171 žiadostí o finančnú kompenzáciu.

V roku 2025 ministerstvo uskutočnilo 164 úhrad za viac ako 1,51 milióna eur, kým v roku 2024 vyplatilo odškodnenie v 149 prípadoch za takmer 1,4 milióna eur. Údaje o počte žiadostí a úhrad však nemožno priamo porovnávať, pretože niektoré vyplatené prípady pochádzajú z predchádzajúcich rokov.

O odškodnenie najčastejšie žiadajú obete ublíženia na zdraví. Významnú časť tvoria aj pozostalí a obete domáceho či sexuálneho násilia alebo obchodovania s ľuďmi.

Ministerstvo upozorňuje, že najčastejšou príčinou zamietnutia žiadosti je nedodržanie zákonnej lehoty.

Žiadosť možno podať už po začatí trestného stíhania, spravidla najneskôr do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní. Dostupné je elektronické podanie aj tlačivo na webe rezortu.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Svetová banka hlási obrat. Mongolsko sa stalo darcom

Ešte pred niekoľkými rokmi Mongolsko prijímalo finančnú pomoc od Svetovej banky. Teraz sa situácia obrátila. Krajina sa stala novým darcom Medzinárodného združenia pre rozvoj (IDA), ktoré poskytuje zvýhodnené financovanie najchudobnejším štátom sveta.

Mongolský parlament schválil príspevok 4,8 miliardy tugrikov, teda približne 1,3 milióna dolárov. Svetová banka tento krok označila za významný míľnik v rozvojovej ceste krajiny, ktorá sama takmer tri desaťročia využívala podporu medzinárodných finančných inštitúcií.

Od roku 1991, keď Mongolsko vstúpilo do Svetovej banky, získalo na rozvojové projekty viac ako 1,62 miliardy dolárov. Financovanie smerovalo napríklad do dopravy, zdravotníctva, školstva a rozvoja vidieckych oblastí.

V júli 2020 Mongolsko ukončilo čerpanie podpory IDA a prešlo do systému financovania určeného pre krajiny so strednými príjmami.

Minister financií Mendsaikhan Zagdjav uviedol, že Mongolsko chce teraz pomáhať štátom, ktoré čelia podobným problémom, aké v minulosti riešilo samo. Zdôraznil význam medzinárodnej solidarity a dostupných úverov pri znižovaní chudoby.

Hoci príspevok predstavuje relatívne malú sumu, jeho význam spočíva predovšetkým v zmene postavenia Mongolska v rámci rozvojového financovania.

(reuters)

Minúta  |  

Pomoc Ukrajine prudko klesla. Berlín chce výnimku z dlhu

Nemecká ministerka pre rozvoj Reem Alabali-Radovanová žiada výnimku z ústavnej dlhovej brzdy, ktorá obmedzuje zadlžovanie štátu. Cieľom je zachovať civilnú pomoc Ukrajine, ktorej financovanie sa v dôsledku rozpočtových škrtov výrazne znižuje.

Ministerka na okraj zasadnutí Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky v Bangkoku upozornila, že jej rezort už nedokáže dlhodobo udržať súčasnú úroveň podpory. Kým v roku 2023 vyčlenilo ministerstvo na Ukrajinu približne 750 miliónov eur, tento rok ide len o 330 miliónov. V roku 2022 predstavovala pomoc 670 miliónov eur.

Podľa Alabali-Radovanovej nejde o politické rozhodnutie obmedziť podporu Kyjevu, ale o dôsledok rozsiahlych škrtov. Peniaze pritom podľa nej pomáhajú stabilizovať nielen Ukrajinu, ale aj Európu.

Návrh podporuje minister zahraničných vecí Johann Wadephul z CDU. Časť jeho straníckych kolegov však odmieta ďalšie výnimky z pravidiel zadlžovania nad rámec už schválených opatrení, napríklad pre obranu.

Ministerka zároveň podporila výzvu kancelára Friedricha Merza, aby sa na pomoci Ukrajine väčšou mierou podieľali aj ďalšie krajiny. Nemecko podľa nej patrí medzi jej najvýznamnejších podporovateľov, no rozpočtové možnosti krajiny nie sú neobmedzené.

(reuters)

Minúta  |  

Zbierka Boj proti hladu má 20 rokov. Pomáha aj doma

Dvadsať rokov pomoci ľuďom v núdzi si v sobotu pripomenie Vincentská rodina na Slovensku. Jej celoslovenská zbierka Boj proti hladu podporuje chudobné rodiny, chorých aj vzdelávanie detí doma a v zahraničí. Pri príležitosti jubilea organizátori poďakujú všetkým, ktorí sa na jej fungovaní podieľajú.

Slávnostné stretnutie sa uskutoční v Kostole sv. Vincenta de Paul v Bratislave-Ružinove. O 16.00 sa začne interaktívna výstava 20 rokov dobra, ktorá priblíži výsledky pomoci a konkrétne ľudské príbehy. O hodinu neskôr bude nasledovať svätá omša s pomocným nitrianskym biskupom Petrom Beňom.

Za dve desaťročia sa zbierka stala pravidelným zdrojom podpory pre ľudí v Haiti, Hondurase, Sýrii, Rusku a na Ukrajine. Od roku 2015 pomáha aj slovenským rodinám v núdzi a ľuďom bez domova.

Len počas minulého ročníka darcovia prispeli sumou 268 180 eur. Dôležitú úlohu zohrávajú dobrovoľníci, ktorí pripravujú a distribuujú tradičné medovníkové srdiečka, čím pomáhajú udržiavať nízke prevádzkové náklady.

Jubilejný ročník zbierky pokračuje až do konca januára 2027. Záujemcovia môžu prispieť zakúpením medovníkového srdiečka alebo priamym finančným darom.

(tasr)

Minúta  |  

Macron čelí ďalšej vlne protestov. Pridajú sa Žlté vesty

Francúzsko čaká ďalšia skúška v podobe masových demonštrácií. Do ulíc sa v sobotu chystajú desaťtisíce študentov, odborárov a členov hnutia Žlté vesty. Spája ich nespokojnosť s drahým životom, rastúcou nerovnosťou a stavom školstva či zdravotníctva. Vláda sa obáva, že protesty prerastú do násilia.

Vlna nepokojov sa začala na školách v chudobných predmestiach Paríža, kde študenti protestovali proti chýbajúcim učiteľom a zanedbaným budovám. Postupne sa však zmenila na širší odpor proti sociálnej a ekonomickej situácii v krajine.

Premiér Sébastien Lecornu hovorí o atmosfére permanentnej krízy. Podľa neho spoločnosť vyčerpávajú vojny, inflácia a problémy s kúpnou silou. Opozičný politik Jordan Bardella dokonca varoval pred „dňom chaosu“.

Doterajšie protesty sprevádzali tvrdé strety. Zranenia utrpelo viac ako 900 policajtov, pričom vyšetrovatelia preverujú aj desiatky podozrení z neprimeraného použitia sily. Jeden z tínedžerov prišiel o ruku po manipulácii s omračujúcim granátom.

Do ulíc sa vracajú aj Žlté vesty, ktoré pred ôsmimi rokmi protestovali proti cenám palív. Jeden z ich členov pripomenul, že kedysi demonštroval pri cene benzínu 1,40 eura za liter, zatiaľ čo dnes podľa neho dosahuje 2,20 eura.

(reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.