Preskočiť na obsah
  |  

Rezort obrany dostal pokutu za viacero zákaziek

Ministerstvo obrany pod vedením Roberta Kaliňáka (Smer) dostalo ešte v júli tohto roka pokutu za viacero zákaziek. Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) kontroloval Bytovú agentúru rezortu ministerstva obrany. Za viacero pochybení vyčíslil ÚVO pokutu na viac ako 15-tisíc eur.

„Okrem neaplikovania prísnejšieho postupu pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou sa kontrolovaný (Bytová agentúra rezortu ministerstva obrany) dopustil viacerých iných porušení, ktoré sa týkali napríklad nevyhotovenia referencie, správy o zákazke a pod.,“ povedala hovorkyňa úradu Simona Brejová.

Všetky zistené porušenia a dôvody uloženia pokuty sú podrobne popísané v predmetnom rozhodnutí. Udelená pokuta bola Ministerstvom obrany SR uhradená,“ dodala Brejová.

Úrad v rozhodnutí skonštatoval viacero porušení zákona o verejnom obstarávaní. Išlo napríklad o rozdelenie zákazky tak, aby sa dostala pod finančný limit, nad ktorým platia pre obchody štátu iné pravidlá.

(tasr, mja)

  |  

Medzinárodný menový fond žiada väčšiu pomoc štátom

Členské krajiny Medzinárodného menového fondu vyzvali na posilnenie finančnej pomoci štátom, ktoré zápasia s hospodárskymi dôsledkami vojen a vysokých cien energií. Po rokovaní v Bangkoku upozornili, že riziká pre svetovú ekonomiku zostávajú značné a ďalšie zhoršenie situácie nemožno vylúčiť.

Podľa vyhlásenia Medzinárodného menového a finančného výboru môžu eskalujúce konflikty a obchodné napätie narušiť dôležité dopravné trasy, zvýšiť ceny surovín a zhoršiť dostupnosť energií aj potravín.

Výbor zároveň upozornil na riziká rýchleho technologického rozvoja a rastúcich výnosov štátnych dlhopisov, ktoré môžu prehĺbiť problémy zadlžených ekonomík.

Osobitnú podporu by mali dostať nízkopríjmové krajiny, zraniteľné štáty so strednými príjmami a krajiny postihnuté konfliktmi, najmä ak uskutočňujú reformy.

Pozornosť vzbudila aj terminológia týkajúca sa umelej inteligencie. Spojené štáty podľa Reuters presadzovali označenie „superinteligencia“, no konečný text použil všeobecnejší pojem „pokročilé inteligentné technológie“.

(reuters, mja)

  |  

Putinov vyslanec označil Trumpov krok za historický

Osobitný vyslanec ruského prezidenta Vladimira Putina Kirill Dmitrijev označil rozhodnutie Donalda Trumpa pozastaviť uplatňovanie nových amerických sankcií proti Rusku za historický okamih.

Reagoval tak na výkonné nariadenie, ktoré americký prezident podpísal v piatok 16. októbra.

Trump využil výnimku obsiahnutú v takzvanom Grahamovom zákone. Nové sankcie a clá, ktorých cieľom bolo zvýšiť ekonomický tlak na Moskvu v súvislosti s vojnou proti Ukrajine, sa tak zatiaľ nebudú uplatňovať. Biely dom rozhodnutie zdôvodnil národnými záujmami Spojených štátov.

Zákon pritom Trump podpísal len v septembri po jeho schválení v Kongrese s podporou republikánov aj demokratov. Nový krok preto predstavuje výraznú zmenu v prístupe Washingtonu k sankčnému tlaku na Rusko.

Dmitrijev ho privítal ako významný posun, zatiaľ čo opatrenia mali pôvodne obmedziť príjmy Ruska a zvýšiť tlak na ukončenie vojny.

(tasr, mja)

  |  

Prieskum: Európskym firmám prekáža daňový chaos a byrokracia

Firmy žiadajú od štátu najmä jednoduchšie dane, stabilnejšie pravidlá a menej administratívy. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Grant Thornton, ktorý uskutočnila agentúra Censuswide medzi 500 predstaviteľmi britských podnikov.

Zjednodušenie daňového systému a zníženie byrokracie označilo za prioritu 44 percent respondentov. Predvídateľnejšie zdaňovanie firemných príjmov požaduje 39 percent, pomoc pri vysokých cenách energií 38 percent a lepšie investičné stimuly 37 percent opýtaných.

Podľa výsledkov podnikateľom neprekáža iba výška daní, ale aj časté legislatívne zmeny. Tie zvyšujú náklady na účtovníctvo a poradenstvo a komplikujú dlhodobé investičné plánovanie. Menšie firmy viac riešia energie a dane, veľké podniky zdôrazňujú stabilitu pravidiel.

Daňová odborníčka Grant Thornton Silvia Hallová upozorňuje, že podobným problémom čelí aj Slovensko. Krajina podľa nej potrebuje predvídateľnejší daňový systém a lepšie podmienky na investovanie.

Neisté pravidlá môžu firmy viesť k presunu investícií do zahraničia. Hallová preto považuje stabilitu legislatívy za dôležitú súčasť konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky.

(tasr, mja)

  |  

Počasie v Európe čaká v druhej polovici októbra veľký obrat

Strednú Európu by už v druhej polovici októbra mohla zasiahnuť výrazná vlna oteplenia. Podľa meteorologického portálu DobraPogoda24 sa nad kontinentom vytvorí rozsiahla tlaková výš, ktorá najskôr prinesie pokojnejšie, ale chladnejšie počasie. Po jej presune na východ však začne do regiónu prúdiť teplý vzduch z juhu.

Najvýraznejšie oteplenie sa podľa predpovedí očakáva v Poľsku približne od 20. do 24. októbra. Denné teploty by tam mohli dosiahnuť 17 až 23 stupňov Celzia, najmä na juhu, v strede a na západe krajiny.

Meteorológovia predpokladajú, že v niektorých častiach strednej a východnej Európy môžu byť teploty o päť až desať stupňov vyššie, než je v tomto období obvyklé.

Oteplenie však bude citeľné najmä popoludní. Jasná obloha môže počas nocí spôsobiť výrazné ochladenie, pričom ranné teploty miestami klesnú k nule. V dolinách a nížinách sa nevylučujú ani prízemné mrazy. Presné načasovanie teplejšieho obdobia sa ešte môže mierne zmeniť.

(mja)

  |  

Rezort spravodlivosti vyplatil obetiam násilia 1,43 milióna eur

Ministerstvo spravodlivosti SR vyplatilo od začiatku roka 2026 obetiam násilných trestných činov odškodnenie v 124 prípadoch. Celková suma dosiahla takmer 1,43 milióna eur. Rezort zároveň eviduje 171 žiadostí o finančnú kompenzáciu.

V roku 2025 ministerstvo uskutočnilo 164 úhrad za viac ako 1,51 milióna eur, kým v roku 2024 vyplatilo odškodnenie v 149 prípadoch za takmer 1,4 milióna eur. Údaje o počte žiadostí a úhrad však nemožno priamo porovnávať, pretože niektoré vyplatené prípady pochádzajú z predchádzajúcich rokov.

O odškodnenie najčastejšie žiadajú obete ublíženia na zdraví. Významnú časť tvoria aj pozostalí a obete domáceho či sexuálneho násilia alebo obchodovania s ľuďmi.

Ministerstvo upozorňuje, že najčastejšou príčinou zamietnutia žiadosti je nedodržanie zákonnej lehoty.

Žiadosť možno podať už po začatí trestného stíhania, spravidla najneskôr do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní. Dostupné je elektronické podanie aj tlačivo na webe rezortu.

(tasr, mja)