Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ľvov vyzdvihol veliteľov UPA. Poľsko hovorí o škodlivom kroku

Poľsko podľa zdroja z ukrajinskej vlády pozastavilo dodávku rozsiahleho balíka vojenskej pomoci Ukrajine pre spor o historické osobnosti. Poľské ministerstvo obrany však túto informáciu následne poprelo, informuje Jevropejska pravda.

Konflikt vyvolalo rozhodnutie Ľvovskej oblastnej rady, ktorá 20. októbra jednomyseľne vyhlásila rok 2027 za rok Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), jej veliteľa Romana Šuchevyča a Oleha Oľžyča.

UPA sa počas druhej svetovej vojny podieľala na masakroch poľského civilného obyvateľstva na Volyni.

Poľský minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz označil rozhodnutie za škodlivé pre vzájomné vzťahy. Premiér Donald Tusk vyhlásil, že podobné kroky pomáhajú nepriateľom Ukrajiny.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí uznesenie označilo za kontraproduktívne a upozornilo, že vzniklo bez konzultácií s centrálnou vládou. Poľský námestník ministra zahraničia zároveň uviedol, že Kyjev prisľúbil, že rozhodnutie nevstúpi do platnosti.

(mja)

Minúta  |  

Musk rozrušil akcionárov, môžu oddialiť fúziu Tesly a SpaceX

Elon Musk svojou verejnou podporou možnej fúzie spoločností SpaceX a Tesla v hodnote 3,5 bilióna dolárov vyvolal obavy medzi niektorými účastníkmi rokovaní.

Podľa zdroja agentúry Reuters môžu jeho vyjadrenia zvýšiť pozornosť akcionárov a oddialiť celý proces o niekoľko týždňov.

Obe spoločnosti už vytvorili nezávislé výbory a najali poradcov. Rokovania sú však iba v počiatočnej fáze. Zvažuje sa prevzatie Tesly spoločnosťou SpaceX alebo vytvorenie novej holdingovej skupiny.

Musk vlastní približne pätinu Tesly a takmer polovicu SpaceX. Pre konflikt záujmov sa nemôže zúčastňovať na rokovaniach výborov, ktoré majú chrániť záujmy akcionárov.

Obavy súvisia aj s prevzatím SolarCity Teslou v roku 2016, po ktorom nasledovali dlhoročné súdne spory. Hoci súdy napokon transakciu uznali za spravodlivú, členovia predstavenstva Tesly zaplatili 60 miliónov dolárov na urovnanie obvinení.

Prípadné spojenie by predstavovalo najväčšiu firemnú transakciu v histórii a pravdepodobne by čelilo aj rozsiahlemu regulačnému preverovaniu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Volebné moratórium sa začalo. Pozor na reklamy na sociálnych sieťach

Na Slovensku sa vo štvrtok o polnoci začalo volebné moratórium pred sobotnými spojenými komunálnymi a krajskými voľbami. Potrvá do skončenia hlasovania 24. októbra o 20.00 h, informovalo Ministerstvo vnútra SR.

Počas moratória je zakázané viesť volebnú kampaň, vysielať politickú reklamu či zverejňovať výsledky predvolebných prieskumov a ankiet. Zákaz sa vzťahuje aj na platenú propagáciu a sponzorované príspevky na sociálnych sieťach. Bežné neplatené statusy sa za volebnú kampaň nepovažujú.

Bilbordy a plagáty umiestnené pred začiatkom moratória môžu zostať na svojich miestach. Zakázané je však premietanie volebnej reklamy na digitálnych tabuliach aj presúvanie vozidiel s kampaňovými vizuálmi.

Rada pre mediálne služby pripomenula, že vysielatelia nesmú odvysielať politické diskusie ani obsah, ktorý by mohol ovplyvniť rozhodovanie voličov. Prieskumy pri odchode z volebných miestností, takzvané exit polly, sú povolené, ich výsledky však možno zverejniť až po skončení hlasovania.

Volebné miestnosti budú v sobotu otvorené od 7.00 do 20.00 h. Voliči rozhodnú o starostoch, primátoroch, obecných a mestských poslancoch, ako aj o predsedoch a poslancoch samosprávnych krajov. V Bratislave a Košiciach budú voliť aj zástupcov mestských častí.

(tasr, est)

Minúta  |  

Američanka ako prvá preplávala pobrežie Kalifornie

Tridsaťtriročná americká vytrvalostná plavkyňa Catherine Breedová sa podľa organizátorov stala prvým človekom, ktorý absolvoval približne 1 448 kilometrov dlhú trasu od hraníc s Oregonom až po Mexiko za 111 dní.

Expedíciu odštartovala 1. júla a dokončila v pondelok (19. októbra). Denne plávala až päť hodín, väčšinou vo vzdialenosti päť až osem kilometrov od pobrežia. Sprevádzal ju motorový čln a plachetnica s tímom, ktorý monitoroval jej bezpečnosť a zaznamenával postup.

Počas cesty čelila silným prúdom, búrkam aj výskytu žralokov. Na severe Kalifornie jej postup komplikovali mimoriadne silné morské prúdy, pre ktoré musela na niektorých úsekoch dokonca zmeniť smer. Denne prijímala viac ako šesťtisíc kalórií.

V závere expedície užívala preventívne antibiotiká pre riziko infekcie zo znečistenej vody. Napriek náročným podmienkam sa podľa organizátorov vyhla zraneniam aj vážnejším zdravotným problémom. Svojím výkonom chcela upozorniť na ochranu oceánov a krehkosť morských ekosystémov.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Belgicko tvrdí, že Brusel už ruské aktíva neotvorí

Belgický premiér Bart De Wever je presvedčený, že Európska komisia znovu neotvorí diskusiu o využití zmrazených ruských aktív na financovanie Ukrajiny. Vyhlásil to v stredu v belgickom parlamente pri hodnotení minulotýždňového samitu EÚ, informuje web Brussels Times.

De Wever už vlani odmietol návrh využiť približne 185 miliárd eur ruského majetku uloženého v bruselskej spoločnosti Euroclear.

Európski lídri sa namiesto toho dohodli na úverovom balíku 90 miliárd eur na roky 2026 a 2027. Financovanie však zrejme nebude postačovať. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj preto požiadal o ďalších 70 miliárd eur na budúci rok.

Belgický premiér nevylučuje, že niektoré členské krajiny sa k téme vrátia. Kritizoval holandského premiéra Roba Jettena, ktorý podporil využitie ruských peňazí.

De Wever zároveň varoval európskych partnerov pred možnými právnymi dôsledkami takýchto vyjadrení. Podľa jeho slov upozornenie zabralo a medzi lídrami EÚ už nie je výrazná ochota pokračovať v diskusii o zmrazenom ruskom majetku.

(mja)

Minúta  |  

Voľby v Izraeli veľký obrat neprinesú. Irán zostane nepriateľom

Budúcotýždňové parlamentné voľby v Izraeli môžu priniesť zmenu premiéra, zásadný obrat v bezpečnostnej politike však analytici neočakávajú. Irán zostane hlavným protivníkom krajiny, vojenská sila preferovaným nástrojom a vznik palestínskeho štátu vzdialenou perspektívou, píše Reuters.

Izraelskú stratégiu zásadne ovplyvnili útoky Hamasu zo 7. októbra 2023 a následné vojny v Gaze, Libanone a Iráne. Podľa expertov sa politické strany odlišujú skôr mierou tvrdosti než základným smerovaním.

Premiér Benjamin Netanjahu presadzuje preventívne vojenské údery a otvorene hovorí o zvrhnutí iránskeho režimu. Jeho prípadné víťazstvo s podporou krajne pravicových spojencov by mohlo viesť k ďalšiemu vyostreniu konfliktov a rozširovaniu židovských osád na okupovanom Západnom brehu.

Opozícia vedená bývalým náčelníkom generálneho štábu Gadim Eisenkotom by podľa analytikov mohla zmierniť rétoriku a usilovať sa o zlepšenie medzinárodných vzťahov. Základná politika voči Iránu a Palestínčanom by sa však pravdepodobne nezmenila.

Spojené štáty naďalej podporujú tlak na Teherán, odmietajú však izraelskú anexiu Západného brehu.

Analytici zároveň varujú, že rastúce násilie osadníkov a frustrácia Palestínčanov môžu vyvolať nové nepokoje. Pre krajiny Perzského zálivu zostáva dilemou, ako obmedziť iránsky vplyv bez podpory izraelskej expanzie.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.