Preskočiť na obsah
  |  

Malajzia stopla štátnej správe Waze. Bojí sa špionáže Izraela

Malajzia zakázala všetkým štátnym zamestnancom používať navigačnú aplikáciu Waze, ktorá vznikla v Izraeli a dnes patrí americkej spoločnosti Alphabet prostredníctvom Googlu. Premiér Anwar Ibrahim rozhodnutie zdôvodnil obavami o bezpečnosť vládnych informácií a osobných údajov používateľov.

Podľa vyhlásenia premiérovho úradu má opatrenie zabrániť možnému zneužitiu citlivých údajov zo strany Izraela. Malajzia dlhodobo podporuje palestínsku otázku a s Izraelom neudržiava diplomatické vzťahy.

Spoločnosť Waze však bezpečnostné obvinenia odmieta. Tvrdí, že nezhromažďuje citlivé vládne informácie ani neumožňuje iným subjektom zneužívať osobné údaje. Zdôrazňuje dodržiavanie prísnych pravidiel ochrany súkromia.

Zákaz nadobudol okamžitú účinnosť na základe vládneho nariadenia, ktorého pravosť potvrdil aj úrad premiéra. Anwar zároveň odporučil štátnym zamestnancom domácu alternatívu TuJu, vyvinutú malajzijským diaľničným úradom.

Waze využíva satelitné údaje a informácie od vodičov na sledovanie aktuálnej dopravnej situácie. Google aplikáciu získal v roku 2013.

(reuters, mja)

  |  

USA nemôžu vypnúť vojenskú AI pre NATO, tvrdí Palantir

Americká spoločnosť Palantir tvrdí, že jej vojenský systém umelej inteligencie Maven, ktorý využíva NATO, nemožno na diaľku vypnúť zo strany firmy ani vlády USA.

Reagovala tak na rastúce obavy európskych krajín po obmedzeniach satelitnej služby Starshield na Ukrajine.

Tie podľa Kyjeva skomplikovali používanie zachytávacích dronov pri obrane proti ruským útokom. Ukrajinskí a európski predstavitelia nevylučujú politické pozadie obmedzení, keďže prišli po Trumpových požiadavkách na zastavenie ukrajinských útokov proti ruským rafinériám.

Viceprezident Palantiru Louis Mosley zdôraznil, že zákazníci majú nad zakúpeným softvérom úplnú kontrolu a môžu ho prevádzkovať bez účasti zamestnancov spoločnosti.

Systém Maven spracúva rozsiahle údaje zo satelitov, z radarov a ďalších senzorov, čím pomáha vojenskému veleniu vyhodnocovať situáciu na bojisku. NATO ho zakúpilo v roku 2025 a tento rok v júni dosiahol plnú technickú operačnú spôsobilosť.

Nemecko a Francúzsko však systém pre vlastné armády neprijali pre obavy zo závislosti od amerických technológií a ochranu citlivých vojenských údajov.

(reuters, mja)

  |  

Čína má málo vody, ale jej odsoľovacie techniky dobývajú trh

Čína sa postupne stáva významným svetovým dodávateľom technológií na úpravu a odsoľovanie vody. Rastúci nedostatok sladkej vody doma núti Peking investovať do nových riešení, ktoré následne vyváža do Ázie, Afriky a na Blízky východ.

Podľa údajov OSN čínsky export zariadení na filtráciu a čistenie vody prekročil v roku 2025 dve miliardy dolárov, čo predstavuje nárast o 25 percent oproti roku 2020.

Čínske firmy dodávajú technológie napríklad Saudskej Arábii, Egyptu a Spojeným arabským emirátom.

Peking pritom čelí vlastným problémom s vodnými zdrojmi. Nadmerné čerpanie podzemných vôd a ustupujúce tibetské ľadovce ohrozujú dlhodobé zásobovanie obyvateľstva.

Podľa analytického centra China Water Risk by do roku 2050 mohlo desať významných ázijských riečnych systémov dosiahnuť vrchol dostupnosti vody a následne zaznamenať pokles prietokov.

Čína ročne investuje do vodného hospodárstva viac ako 1,2 bilióna jüanov. Na konci roka 2025 prevádzkovala 167 odsoľovacích projektov. Odborníci predpokladajú, že odsoľovacie technológie sa môžu stať ďalším silným čínskym exportným odvetvím.

(reuters, mja)

  |  

Matovič zavolá Šimečku na stretnutie. Bojí sa vzostupu Uhríka

Predseda Hnutia Slovensko Igor Matovič varuje, že pri súčasnom prístupe opozície by sa mohol do dvoch rokov stať premiérom šéf Republiky Milan Uhrík.

Za problém považuje najmä postoj predsedu Progresívneho Slovenska (PS) Michala Šimečku, ktorého chce verejne pozvať na rokovanie. Povedal to v rozhovore pre Aktuality.sk.

„Jasné, že do dvoch rokov budeme mať Uhríka premiéra, lebo akcia vyvolá reakciu,“ vyhlásil Matovič v súvislosti s kritikou Šimečkovho prístupu k spolupráci opozičných strán.

Líder Hnutia Slovensko plánuje pozvať predsedu PS na stretnutie po rokovaní s predsedom SaS Branislavom Gröhlingom. To sa má uskutočniť budúci týždeň vo formáte traja na troch. Matovič zároveň pripustil účasť na spoločných opozičných protestoch vrátane podujatí pri príležitosti 17. novembra.

Prípadný vstup do budúcej vládnej koalície však podmieňuje schválením všetkých 11 opatrení projektu Prevrat 2027. Bez ich presadenia v parlamente odmieta podporiť aj menšinovú vládu.

Matovič sa vyjadril aj k trinástym dôchodkom. O ich úprave je ochotný diskutovať až po predstavení konkrétnych úspor na fungovaní štátu. Presadzuje aj zníženie platov politikov o polovicu.

Možné spojenie PS s Demokratmi privítal, za najviac ohrozenú opozičnú stranu označil KDH. Hnutie Slovensko je podľa neho rozhodnuté kandidovať samostatne. Zopakoval, že po politickom konci Roberta Fica (Smer) je pripravený odísť z politiky.

(mja)

  |  

Ľvov vyzdvihol veliteľov UPA. Poľsko hovorí o škodlivom kroku

Poľsko podľa zdroja z ukrajinskej vlády pozastavilo dodávku rozsiahleho balíka vojenskej pomoci Ukrajine pre spor o historické osobnosti. Poľské ministerstvo obrany však túto informáciu následne poprelo, informuje Jevropejska pravda.

Konflikt vyvolalo rozhodnutie Ľvovskej oblastnej rady, ktorá 20. októbra jednomyseľne vyhlásila rok 2027 za rok Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), jej veliteľa Romana Šuchevyča a Oleha Oľžyča.

UPA sa počas druhej svetovej vojny podieľala na masakroch poľského civilného obyvateľstva na Volyni.

Poľský minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz označil rozhodnutie za škodlivé pre vzájomné vzťahy. Premiér Donald Tusk vyhlásil, že podobné kroky pomáhajú nepriateľom Ukrajiny.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí uznesenie označilo za kontraproduktívne a upozornilo, že vzniklo bez konzultácií s centrálnou vládou. Poľský námestník ministra zahraničia zároveň uviedol, že Kyjev prisľúbil, že rozhodnutie nevstúpi do platnosti.

(mja)

  |  

Musk rozrušil akcionárov, môžu oddialiť fúziu Tesly a SpaceX

Elon Musk svojou verejnou podporou možnej fúzie spoločností SpaceX a Tesla v hodnote 3,5 bilióna dolárov vyvolal obavy medzi niektorými účastníkmi rokovaní.

Podľa zdroja agentúry Reuters môžu jeho vyjadrenia zvýšiť pozornosť akcionárov a oddialiť celý proces o niekoľko týždňov.

Obe spoločnosti už vytvorili nezávislé výbory a najali poradcov. Rokovania sú však iba v počiatočnej fáze. Zvažuje sa prevzatie Tesly spoločnosťou SpaceX alebo vytvorenie novej holdingovej skupiny.

Musk vlastní približne pätinu Tesly a takmer polovicu SpaceX. Pre konflikt záujmov sa nemôže zúčastňovať na rokovaniach výborov, ktoré majú chrániť záujmy akcionárov.

Obavy súvisia aj s prevzatím SolarCity Teslou v roku 2016, po ktorom nasledovali dlhoročné súdne spory. Hoci súdy napokon transakciu uznali za spravodlivú, členovia predstavenstva Tesly zaplatili 60 miliónov dolárov na urovnanie obvinení.

Prípadné spojenie by predstavovalo najväčšiu firemnú transakciu v histórii a pravdepodobne by čelilo aj rozsiahlemu regulačnému preverovaniu.

(reuters, mja)