Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čínsky prezident žiada reformy armády

Čínsky prezident Si Ťin-pching vyzval na zvyšovanie kvality hospodárskeho rozvoja a primeraný rast ekonomiky. Podľa štátnej agentúry Sin-chua zdôraznil, že cieľom musí byť zlepšovanie životnej úrovne obyvateľov a napĺňanie ich rastúcich potrieb pri súčasnom zachovaní spoločenskej stability.

Významnú časť prejavu venoval aj ozbrojeným silám. Si Ťin-pching zopakoval, že armáda musí zostať pod absolútnym vedením Komunistickej strany Číny.

Zároveň vyzval na pokračovanie vojenských reforiem, posilňovanie politického riadenia armády a rozvoj jej schopností prostredníctvom vedy, technológií a kvalifikovaného personálu. Zdôraznil aj význam zákonného riadenia ozbrojených síl.

Vyjadrenia zazneli počas spomienkových podujatí pri príležitosti 90. výročia Dlhého pochodu. Išlo o sériu ústupových operácií čínskej Červenej armády v rokoch 1934 a 1935, keď sa jednotky vedené Mao Ce-tungom snažili uniknúť pred nacionalistickými silami Čankajška.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Weidelová z AfD chce návrat k lacnej ruskej energii

Spolupredsedníčka nemeckej Alternatívy pre Nemecko (AfD) Alice Weidelová vyzvala Rusko a Ukrajinu na mierové rokovania, ktoré by zohľadňovali záujmy oboch krajín, informuje portál Politico.

Počas návštevy Európskeho parlamentu v Štrasburgu zároveň zdôraznila, že nemecký priemysel potrebuje obnoviť prístup k lacnej ruskej rope a plynu.

Weidelová odmietla, že by jej postoj znamenal kapituláciu pred Moskvou. Podľa nej sankcie proti Rusku zničili nemecký hospodársky model. Na otázku poľského europoslanca o bezpečnostných obavách Varšavy odpovedala, že AfD uprednostňuje nemecké záujmy.

Zároveň predstavila program strany, ktorý počíta s oslabením Európskej komisie a premenou europarlamentu na zhromaždenie delegátov národných parlamentov. AfD chce pre Nemecko aj výnimky z politík Únie, prípadne odchod zo schengenu.

Weidelová kritizovala neprítomnosť európskych lídrov pri rokovaniach o Ukrajine. Potvrdila, že AfD rokuje s francúzskym Národným združením, ktoré s ňou v roku 2024 prerušilo spoluprácu.

(mja)

Minúta  |  

Merz vyzval na rýchle prijatie krajín západného Balkánu do EÚ

Nemecký kancelár Friedrich Merz vo štvrtok vyzval na rýchle prijatie šiestich krajín západného Balkánu do Európskej únie. Zároveň ich predstaviteľov upozornil na potrebu ďalších reforiem, informovala agentúra DPA.

„Váš vstup do EÚ je to, čo chceme,“ povedal na úvod samitu s lídrami Albánska, Bosny a Hercegoviny, Kosova, Čiernej Hory, Severného Macedónska a Srbska v Čiernej Hore. Prisľúbil im podporu Nemecka aj svoju osobnú.

„My ako EÚ sme si svoju úlohu splnili, ale aj vy si musíte splniť tú svoju. Reformy a politická vôľa musia vychádzať od vás,“ zdôraznil.

Šestica krajín sa nachádza v rôznych fázach prístupového procesu, pričom väčšina čaká na členstvo už roky. Ako prvá by mala do Únie vstúpiť Čierna Hora, ktorej prístupové rokovania sa majú skončiť na budúci rok.

Samit je súčasťou Berlínskeho procesu, ktorý v roku 2014 spustila vtedajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová na podporu integrácie regiónu.

Nemecko a Francúzsko v júni predstavili iniciatívu na urýchlenie približovania týchto krajín k EÚ. Za splnenie vybraných podmienok by ešte pred plným členstvom mohli získať zvýhodnený prístup na jednotný trh alebo vysielať pozorovateľov do inštitúcií Únie.

(luc)

Minúta  |  

Francúzska vláda viní Mélenchonovu stranu z chaosu

Francúzsky ľavicový politik Jean-Luc Mélenchon čelí rastúcej kritike v súvislosti s násilnými nepokojmi, ktoré zasiahli viaceré mestá. Politickí súperi od centristov až po pravicu obviňujú jeho stranu Nepoddajné Francúzsko (LFI) z podnecovania spoločenského napätia.

Premiér Sébastien Lecornu tvrdí, že konfrontačná politika LFI prispieva k násiliu a chaosu. Predseda Senátu Gérard Larcher dokonca otvoril otázku možného zákazu strany. Mélenchon obvinenia odmieta a zodpovednosť za situáciu pripisuje vláde, ktorá podľa neho nerieši sociálne a ekonomické problémy obyvateľov chudobnejších predmestí.

Spor sa vyostruje pred prezidentskými voľbami v roku 2027. Podľa októbrového prieskumu IFOP podporuje Mélenchona 16,5 percenta respondentov, zatiaľ čo Marine Le Penovú 36 percent.

LFI má výraznú podporu medzi mladými ľuďmi a voličmi z prisťahovaleckého prostredia. Politológovia však upozorňujú, že spájanie strany s nepokojmi môže sťažovať získavanie starších voličov.

Bývalý prezident François Hollande varoval pred zjednodušovaním príčin násilia na zodpovednosť jediného politika.

(reuters, mja)

Minúta  |  

V Európe potvrdili prvý prípad vírusu Shamonda u človeka

Francúzsko potvrdilo prvý známy prípad nákazy človeka vírusom Shamonda, ktorý sa doteraz vyskytoval predovšetkým u hospodárskych zvierat. Nakazený pacient začiatkom októbra zomrel, zdravotnícke úrady však zatiaľ nevedia, či vírus jeho smrť spôsobil alebo k nej prispel.

Pacient sa liečil na závažné ochorenie, ktoré výrazne oslabovalo jeho imunitný systém. Podľa francúzskych úradov sa pravdepodobne nakazil na východe krajiny, kde vírus počas jari a leta cirkuloval medzi zvieratami.

Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) prípad monitoruje a spolupracuje s francúzskymi odborníkmi. Zdôrazňuje však, že podľa dostupných poznatkov zatiaľ nebolo zistené zdravotné riziko pre širokú verejnosť.

Vírus Shamonda prenášajú krv cicajúce pakomáriky. Postihuje najmä hovädzí dobytok a môže spôsobovať výrazný pokles produkcie mlieka. V Európe ho prvýkrát potvrdili v lete 2026, odvtedy sa objavil vo viacerých krajinách.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Súdny dvor EÚ rozhodol proti Česku a Maďarsku

Česko a Maďarsko porušili právo Európskej únie, keďže ich legislatíva umožňuje vypočúvať podozrivých aj bez prítomnosti obhajcu. Vo štvrtok o tom rozhodol Súdny dvor EÚ, ktorý v celom rozsahu vyhovel žalobe Európskej komisie.

Podľa súdu musia mať podozrivé a obvinené osoby prístup k advokátovi tak, aby mohli účinne uplatniť svoje právo na obhajobu. To v zásade predpokladá jeho fyzickú prítomnosť pri výsluchu.

Česká právna úprava umožňuje vypočúvať podozrivého bez obhajcu po uplynutí 48 hodín od vzatia do väzby. Výsluch sa navyše môže uskutočniť aj vtedy, ak sa právnika nepodarilo kontaktovať. V Maďarsku je lehota výrazne kratšia – iba dve hodiny od informovania advokáta o vzatí osoby do väzby.

Súd dospel k záveru, že obe krajiny si tým nesplnili povinnosti vyplývajúce z európskeho práva.

Pripomenul, že príslušná smernica má zabezpečiť porovnateľnú úroveň ochrany práva na spravodlivý proces vo všetkých členských štátoch EÚ.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.